Infekcie dýchacích ciest (RTI) sa môžu vyskytnúť v horných a dolných dýchacích cestách. Horné dýchacie cesty zahŕňajú dýchacie cesty nad hlasivkami vrátane hltana a nosa, dolné dýchacie cesty tvorí hrtan, priedušnica, priedušky a pľúca. Akútna respiračná infekcia môže interferovať s normálnym dýchaním. Veľmi nebezpečné je to pre deti, starších ľudí a pacientov s poruchami imunitného systému.
Infekcia dýchacích ciest sa prejavuje bolesťou hrdla, kašľom, problémami v nose a pri dýchaní, bolesťou tela až únavou. Ak sa vyskytne horúčka nad 39 °C, zimnica, ťažké dýchanie, závrat či strata vedomia, je nutná okamžitá návšteva lekára.
Príčinou infekcie horných dýchacích ciest môže byť akútna faryngitída, akútna infekcia uší a bežné nachladnutie.
Príčinou infekcie dolných dýchacích ciest môže byť bronchitída, pneumónia a bronchiolitída.
Je takmer nemožné vyhnúť sa vírusom a baktériám, ale existujú rizikové faktory zvyšujúce hrozbu vzniku akútnej respiračnej infekcie. Imunitný systém detí a starších dospelých je náchylnejší na vírusy. Deti sú mimoriadne ohrozené pre neustály kontakt s inými deťmi, ktoré by mohli byť nosičmi vírusov. Deti si tiež nedostatočne umývajú ruky, trú si nimi oči i ústa, to vedie k šíreniu vírusov.
Ľudia so srdcovým ochorením alebo inými pľúcnymi problémami sú náchylnejší na tieto typy infekcií. Každý človek, ktorého imunitný systém môže byť oslabený inou chorobou, je ohrozený. Zvýšené riziko je aj u fajčiarov, ktorí znižujú kapacitu svojich pľúc.
Pri vyšetrení prípadnej infekcie sa lekár zameriava na dýchanie. Počúvaním skontroluje tekutinu a zápal v pľúcach, takisto môže nahliadnuť do nosa a uší a skontrolovať krk. Ak sa domnieva, že infekcia je v dolných dýchacích cestách, môže byť na kontrolu stavu pľúc potrebné röntgenové alebo CT vyšetrenie. Diagnostickým nástrojom môže byť aj pulzná oxymetria, ktorá meria, koľko kyslíka sa dostáva do pľúc. Keď lekár potrebuje presnejšiu diagnózu, pacientovi pomocou tampónu odoberie vzorku vykašľanej tekutiny a nechá ju otestovať v laboratóriu, aby sa zistil typ vírusu alebo baktérie.
Väčšina príčin akútnej respiračnej infekcie nie je liečiteľná. Preto je najlepšou metódou na odvrátenie škodlivých respiračných infekcií prevencia. Vakcíny MMR (osýpky, príušnice a ružienka) a pertusová vakcína podstatne znižujú riziko vzniku infekcií dýchacích ciest. Ďalšie možnosti sú očkovanie proti chrípke a pneumokokom. K prevencii patrí aj dodržiavanie hygieny a vyhýbanie sa nákaze.
Aby pacient lepšie zvládal príznaky, lekár na základe vyšetrenia môže predpísať úľavové lieky. Stav potom sleduje. Ak má lekár podozrenie na bakteriálnu infekciu, môže predpísať antibiotiká.
Komplikácie respiračnej infekcie sú mimoriadne závažné a môžu viesť k trvalému poškodeniu, dokonca k smrti. Patrí k nim zastavenie dýchania, ku ktorému dochádza, keď pľúca prestávajú fungovať, respiračné zlyhanie, nárast oxidu uhličitého v krvi spôsobený tým, že pľúca nefungujú správne, a kongestívne srdcové zlyhanie.
V prípade infekcií dýchacích ciest je nadovšetko dôležitá hygiena. Treba si umývať ruky, vyhýbať sa kvapôčkam pri kýchaní, fajčeniu, zdravo sa stravovať a posilňovať imunitu. Keď sa objavia príznaky, netreba vírus či baktérie ďalej šíriť a v domácom prostredí ich dôkladne preliečiť.
Onkologické ochorenia sú na Slovensku veľmi rozšírené. Môžu postihovať rôzne orgány, pričom medzi najčastejšie postihnuté patria pľúca. Rakovina pľúc je…
Infekcie močových ciest sú infekcie ktorejkoľvek časti močového systému – obličiek, močovodov, močového mechúra a močovej rúry. Väčšina infekcií zahŕňa…
Už v okamihu, kedy sa narodíme, sa naše pľúca začnú stretávať s okolitým ovzduším. Za celý život sú vystavené mnohým nečistotám –…
