Koronárna choroba srdca

V tomto článku sa dozviete

• Vznik a príčiny
• Príznaky
• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Liečba
• Prevencia

Vznik a príčiny

Koronárna choroba srdca, známa tiež ako ochorenie koronárnych tepien, je najčastejší prejav kardiovaskulárneho ochorenia. Je dôsledkom nadmerného prísunu cholesterolu v potrave, ktorý podmieňuje vznik plaku na stenách ciev. Plak uložený v lumene ciev zužuje koronárne tepny a znižuje prietok krvi do srdcového svalu. Zníženie prietoku krvi sa prejaví nedostatkom živín a kyslíka, to spôsobí vznik bolesti v hrudi (angina pectoris) a dýchavičnosť. Úplné zablokovanie artérií môže zapríčiniť infarkt. Ochorenie patrí sčasti medzi prirodzené známky starnutia organizmu. Ak je telo v mladom veku dlho vystavené rizikovým faktorom, môže toto ochorenie postihnúť aj mladšiu generáciu a dnes je celosvetovo najčastejšou príčinou úmrtí.

Za najvýznamnejšie rizikové faktory prispievajúce ku vzniku koronárnej choroby srdca sa považuje fajčenie, vysoký krvný tlak, cukrovka, dlhodobo zvýšené koncentrácie cholesterolu v krvi, nadváha a obezita. Niektoré výskumy poukazujú aj na vplyv pohlavia (častejšie postihuje mužov, avšak riziko pre ženy sa zvyšuje po menopauze), etnického pôvodu a genetickú predispozíciu. Starnutie prirodzene zvyšuje riziko poškodenia a zúženia tepien. Vysoká miera stresu môže poškodiť tepny a zhoršiť ďalšie rizikové faktory koronárnej artérie. Nezdravá strava s vysokým obsahom nasýtených tukov, transmastných kyselín, soli a cukru môže zvýšiť riziko ischemickej choroby srdca. Rizikové faktory sa často vyskytujú v zhlukoch, napríklad obezita vedúca k cukrovke 2. typu a vysokému krvnému tlaku alebo metabolický syndróm. Zoskupením rizikových faktorov je organizmus vystavený ešte väčšiemu riziku ochorenia koronárnych artérií.

Vedci skúmajú ďalšie možné faktory vrátane spánkového apnoe, teda opakovaného vynechania dýchania počas spánku, ktoré zvyšuje krvný tlak a tak deformuje kardiovaskulárny systém – môže to viesť k ochoreniu koronárnych artérií. Posudzuje sa tiež úloha C-reaktívneho proteínu, ktorý sa v tele zvyšuje počas zápalov. Vysoké hladiny hs-CRP môžu byť rizikovým faktorom srdcových ochorení. Aj vysoké hladiny triglyceridov zvyšujú riziko ochorenia koronárnych artérií, najmä u žien. Rovnako homocysteín, aminokyselina, ktorú telo používa na produkciu bielkovín, môže pri zvýšených koncentráciách zvýšiť riziko koronárnych ochorení. Preeklampsia je stav vyvíjajúci sa počas tehotenstva, ktorý spôsobuje vysoký krvný tlak a vyššie množstvo bielkovín v moči. Tieto faktory neskôr v živote ženy vedú k vyššiemu riziku srdcových ochorení. Aj nadmerná konzumácia alkoholu spôsobuje poškodenie srdcového svalu. Z autoimunitných ochorení sa za zvýšené riziko aterosklerózy pokladá reumatická artritída a lupus.

Príznaky

Zúženie koronárnych artérií sa spočiatku prejaví pri nadmernej záťaži organizmu, napríklad pri cvičení, chôdzi do schodov a podobne prostredníctvom pocitu búšenia srdca. Vzhľadom na to, že sa plaky i naďalej ukladajú na steny koronárnych artérií, môžu sa neskôr objaviť príznaky ako bolesť v hrudníku, pocity tlaku alebo tesnosti v hrudi v strede hrudníka alebo na jeho ľavej strane. Bolesť zvyčajne zmizne v priebehu niekoľkých minút po zastavení stresovej aktivity. U niektorých ľudí, najmä žien, môže byť táto bolesť krátka alebo ostrá a okrem hrudníka sa môže lokalizovať aj na krku, ramene alebo chrbte. Dýchavičnosť a extrémna únava sú pomerne časté príznaky tohto ochorenia. Ak dôjde k úplnej blokácii tepny, vznikne infarkt myokardu, prejavujúci sa drvivým tlakom v hrudi a bolesťou v ramene a sánke, niekedy sprevádzaný dýchavičnosťou a potením. Občas sa srdcový záchvat vyskytne bez akýchkoľvek zjavných príznakov.

Diagnostika

Okrem anamnézy lekár realizuje fyzické vyšetrenie a objedná rutinné krvné testy. Elektrokardiogram sa využíva na zaznamenanie elektrických signálov jednotlivých oddielov srdca a často odhalí dôkazy o predchádzajúcom alebo prebiehajúcom infarkte. V iných prípadoch sa odporúča monitorovanie prostredníctvom Holtera – pacient nosí prenosný monitor 24 hodín. Echokardiografia používa zvukové vlny na vytváranie obrazov srdca a pomáha diagnostikovať poruchy v prečerpávaní krvi srdcom. Záťažový test sa využíva súbežne s elektrokardiografiou a informuje o zvládaní záťaže, respektíve o zaťažení srdcového svalu fyzickou aktivitou. Srdcová katetrizácia a angiogram používajú špeciálne farbivo vstrekované do koronárnych artérií na vykreslenie blokád v tepnách. Počítačová tomografia (CT) môže pomôcť pri odhalení kalcifikovaných tepien.

Liečba

Liečba sa sústreďuje na miernenie príznakov bolesti v hrudi, dýchavičnosti a na znižovanie rizika vzniku srdcovej príhody a srdcového zlyhania. Súčasťou liečby je radikálna zmena stravovacích návykov a úprava životného štýlu, s obmedzením príjmu živočíšnych tukov, živočíšnych výrobkov, zanechanie fajčenia, eliminácia stresu a zavedenie pravidelnej fyzickej aktivity do denného režimu pacienta. Pri medikamentóznej liečbe sa využívajú prípravky na zníženie srdcovej frekvencie (beta-blokátory, antagonisti kalciových kanálov), prípravky predchádzajúce vzniku infarktu (kyselina acetylsalicylová, statíny, ACE-inhibítory, beta-blokátory).

Prevencia

Zdravý životný štýl môže pomôcť udržať tepny silné a zamedziť tvorbe plaku. Odporúča sa prestať fajčiť, pravidelne monitorovať krvný tlak a cholesterol, predchádzať vzniku cukrovky. Medzi preventívne opatrenia patrí tiež celoživotná fyzická aktivita, konzumácia nízkotučných jedál, potravín s nízkym obsahom soli, zvýšená konzumácia ovocia a zeleniny, udržiavanie stabilnej hmotnosti a redukcia stresu.