Absces (hľuza) je dutina ohraničená membránou a vyplnená hnisom. Ide o lokalizovanú formu zápalu, ktorá sa môže nachádzať kdekoľvek v tele. Zápalmôže byť bolestivý a po perforácii do telesnej dutiny môžezapríčiniťseptický stav ohrozujúci život, ktorý sa prejavuje nadmernou aktiváciou zápalových mechanizmov. Ak sa absces vyprázdni na povrchu tela perforáciou kože, hovoríme o kožných abscesoch, furunkloch. Pri splynutí väčšieho množstva furunklov vzniká veľký bolestivý uzol — karbunkul.
Inváziou baktérií do kože vznikne hnisavý zápal, ktorý sa snaží náš imunitný systém ohraničiť, aby sa ďalej nešíril. Náš imunitný systém ako odpoveď na bakteriálnu infekciu vytvára žltú až zelenkastú hustú tekutinu nazývanú hnis, ktorá je tvorená baktériami, odumretými bielymi krvinkami, rozloženými tkanivami a ďalšími látkami. Mikroorganizmy izolované z kožných abscesov sa typicky nachádzajú na povrchu tela, napríklad Staphylococcus aureus alebo Staphylococcus epidermididis.
Rizikové faktory pri vzniku kožných abscesov sú znížená kvalita kože, nedostatočná hygiena a ochorenia, ktoré znižujú obranyschopnosť (podvýživa, cukrovka). Kožný absces najčastejšie vzniká prienikom baktérií do vlasového korienka alebo mazovej žľazy, kde následne vzniká zápal.
Po vzniku abscesu môžu nastať rôzne situácie. Ak je absces malý a imunitný systém dostatočne silný, hnis sa vstrebe a dôjde k zahojeniu. V ďalšom prípade, keď je absces v blízkosti kože, vytvorí si odvodný kanálik, fistulu, týmto kanálikom sa vyprázdni na povrch tela. Posledná situácia je najrizikovejšia a môže najviac ohroziť zdravie jedinca tým, že zápal sa začne nekontrolovateľne rozširovať do blízkych tkanív a vzniká flegmóna, ktorá už nie je ohraničená. V prípade flegmóny je len otázka času, kedy sa baktérie dostanú do krvi a vznikne nebezpečná sepsa, čiže otrava krvi.
Príznaky možno rozdeliť na miestne a celkové. Miestne príznaky sú v mieste abscesu a vyznačujú sa bolesťou, začervenaním, opuchnutím. Celkové príznaky ovplyvňujú celý organizmus a sú sprevádzané horúčkou, slabosťou, malátnosťou, nechutenstvom, triaškou, zimnicou, bolesťou svalov.
Lekár stanoví diagnózu na základe klinického a laboratórneho vyšetrenia. Pri odbere krvi sa sleduje hlavne zmena v bielej krvnej zložke a vyšetrenie bielkovín akútnej fázy (CRP). Medzi najpresnejšie vyšetrenia sa radí vyšetrenie mikrobiologické – odoberie sa vzorka z postihnutého miesta a kultivuje sa na špeciálnych substrátoch.
Kožné abscesy odborníci liečia otvorením abscesu, vypustením hnisu, výplachom abscesovej dutiny a v ťažších prípadoch drenážou, ktorá trvá 24-48 hodín. Rana sa následne obviaže a je potrebné sa o ňu hygienicky starať. Antibiotická liečba je potrebná, keď sa prejavujú celkové príznaky, ktoré ovplyvňujú celý organizmus.
Abscesy na tvári sú veľmi nebezpečné, preto lekári odporúčajú nasadenie antibiotík, aby sa zabránilo riziku prenosu infekcie do mozgových žíl a zápalu mozgových blán. Pokus o vytlačenie hnisu z kožného abscesu sa neodporúča pre riziko prieniku baktérií do okolitých tkanív a krvi.
Zvýšenie obranyschopnosti organizmu voči infekciám pestrou stravou, dostatočným príjmom vitamínov a minerálov a tiež dostatočné hygienické návyky.