Liečba alergickej nádchy

V tomto článku sa dozviete

• Je alergická nádcha banalita?
• Kedy by mal človek navštíviť špecialistu?
• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Liečba
• Odporúčania pre pacientov
• Pár slov na záver

Je alergická nádcha banalita?

Alergická nádcha je častokrát podceňovaným ochorením. Nezainteresovaný človek si môže povedať, že v porovnaní s inými ochoreniami sa jedná o banalitu. Ale pacienti s touto diagnózou, ako aj vzdelaní zdravotníci vedia, že ide o závažné ochorenie, ktoré sa pri nesprávnej liečbe či podcenení mení v hrozbu.

Nebezpečenstvo striehne jednak v možných komplikáciách, akými sú zápal prínosových dutín, zápal stredného ucha, vznik polypov v dutinách, syndróm zatekania hlienov, jednak v možnom rozvoji prieduškovej astmy či iných alergických prejavov.

Spomeňte si na vašu poslednú infekčnú nádchu – kýchanie, upchatý nos, výtok z nosa, budenie sa v noci. A pritom tento stav trval len pár dní. Predstavte si, že u pacientov s alergickou nádchou tento nepriaznivý stav trvá celé mesiace, ba až roky. Psychológovia dávno vedia, že alergická nádcha závažným spôsobom ovplyvňuje kvalitu života pacienta, jeho pracovné aj osobné aktivity.

Kedy by mal človek navštíviť špecialistu?

Skúste si položiť nasledovné otázky:

1. Vyskytuje sa v rodine (matka, otec, súrodenci) nejaké alergické ochorenie? Ak totiž v rodine už niekto alergiu má (na zvieratá, roztoče, potraviny, bodnutie hmyzom), poprípade má ekzém, žihľavku, je nutné myslieť na možné alergické ochorenie u Vás. Pokiaľ riziko vzniku alergie u tzv. nealergickej rodiny je 5 – 15 %, u alergickej rodiny stúpa na 50 až 90 %.
2. Druhou otázkou by mala byť anamnéza. Ak ste v prvých rokoch života mali dlhodobejšie tráviace či kožné ťažkosti alebo stavy tzv. „pískajúcich zápalov priedušiek“, poprípade ste neznášali kravské mlieko, či vajíčka – je potrebné myslieť na možnú alergiu.
3. Ak máte príznaky náhleho kýchania, či upchatého nosa, slzenia očí, kašľa, ktoré majú sezónny charakter alebo sú viazané na pobyt v určitom prostredí, Vaše kroky by mali smerovať do ambulancie alergiológa. 

Diagnostika

Pri diagnostike úzko spolupracujú lekári – špecialisti. Na strane jednej ORL lekár, ktorý vie správne fyzikálne zhodnotiť nález (predná a zadná rinoskopia, či rinoendoskopia, popis RTG či CT prínosových dutín). Na strane druhej alergiológ, ktorý diagnostikuje alergickú príčinu (kožné testy, vyšetrenie z krvi).

Pri diagnostike je dôležitá anamnéza pacienta, dôkladné fyzikálne vyšetrenie a vylúčenie iných ochorení, ktoré môžu alergickú nádchu imitovať. Len správne určená diagnóza vedie k správnej liečbe.

V rámci diferenciálnej diagnostiky sa musia vylúčiť anatomické anomálie, nádory, cudzie telesá či chronické infekcie. Nesmie sa zabúdať, že za prejavmi chronickej nádchy sa môžu skrývať systémové ochorenia ako cystická fibróza, Wegenerova granulomatóza, lupus či iné chorobné stavy ako porucha pohyblivosti riasiniek.

Liečba

Alergická nádcha patrí do rúk alergiológa, ktorý má širokú škálu možností na jej liečbu. Ak sa u pacienta potvrdí alergia na konkrétny alergén, je možné, že sa časom spektrum alergénov ešte rozšíri. Aj to je dôvod, prečo je vhodné, aby bol alergik sledovaný lekárom.

Úlohou lekára je správne diagnostikovať ochorenie, určiť látky, na ktoré je pacient alergický a naordinovať správnu terapiu. Liečba modernými antihistaminikami v kombinácii s alergénovou vakcináciou dokáže veľmi priaznivo ovplyvniť nielen terajšiu kvalitu života pacienta, ale zabraňuje aj novým senzibilizáciám.

Aké lieky a liečebné postupy sú v k dispozícii?

• Základom farmakologickej liečby sú H1 antihistaminiká. Okrem celkových (perorálnych a injekčných foriem) sú k dispozícii aj lokálne antihistaminiká aplikované do očí alebo nosa.
• Kortikosteroidy sú neoprávnene strašiakom mnohých pacientov. Perorálne či parenterálne formy sa používajú minimálne. V bežnej praxi sa využívajú hlavne krátokodobo pôsobiace kvapky do nosa (INCS – topické intranazálne kortikoisteroidy) a do očí. U topických kortikosteroidov je ich systémová dostupnosť minimálna a preto sa ich účinku na organizmus pri odborne riadenej liečbe nie je potrebné obávať.
• Dekongestíva sa používajú len na krátky čas. Pri lokálnom používaní dekongestív viac ako týždeň sa znižuje citlivosť cievnych alfa receptorov, na ktoré tieto lieky pôsobia. To vedie k častej a dlhotrvajúcej potrebe aplikácie týchto liekov. S týmto problémom sa lekári stretávajú vo veľkej miere, keďže voľnopredajné kvapky do nosa sú bežne dostupné. U mnohých pacientov vzniká tzv. „medikamentózna nádcha“ z nadužívania voľnopredajných dekongestívnych kvapiek.
• Kromoglykány sú používané v praxi alergiológa menej často. V minulosti našli svoje uplatnenie hlavne u detských pacientov.
• Alergénová imunoterapia, tzv. hyposenzibilizácia – je príčinnou liečbou, ktorá mení vývoj ochorenia. Podáva sa podkožne injekciou alebo sublingválne. Mnohé štúdie preukázali, ze má vynikajúci preventívny charakter – bráni vzniku nových senzibilizácií a rozvoju progresie alergickej nádchy do astmy.
• Chirurgická liečba je doménou ORL špecializácie. Cieľom zákrokov je navodiť fyziologické pomery v oblasti nosa a prínosových dutín tam, kde zlyháva iná liečba. Vyvíjajú sa techniky funkčnej endonazálnej (vnútronosovej) chirurgie nosa a prínosových dutín (FESS). Pri indikácii týchto zákrokov úzko spolupracuje alergiológ a príslušný ORL špecialista – operatér. 

Odporúčania pre pacientov

Prevencia ochorenia je v rukách predovšetkým samotných pacientov. Zdravý životný štýl, ale aj vyhýbanie sa alergénom sú pri liečbe alergie kľúčové.

Základom úspechu je vyhýbať sa svojmu alergénu, ako je to len možné. Pri alergii na trávy sa odporúča vyhýbať pobytu, športovaniu a dovolenkám na trávnatých plochách a voliť skôr horské oblasti alebo pobyt pri mori. Dôležité je sledovať peľový servis. Na internete existujú stránky, ktoré informujú o peľovej situácii na Slovensku. Niektoré alergiologické ambulancie taktiež zverejňujú tieto správy, spolu s príslušným komentárom prebiehajúcej sezóny a očakávanou situáciou v budúcnosti.

Pár slov na záver

Alergická nádcha jednoznačne patrí medzi civilizačné ochorenia, ktoré nepriaznivo zasahujú do kvality života pacienta a zaťažujú zdravotnícky rozpočet. Ak nie je ochorenie správne a včas diagnostikové, vedie k vzniku chronickej sinusitídy, nosových polypov, syndrómu zatekania hlienov. Neliečená mnohokrát prerastá do prieduškovej astmy a vedie k trvalým zmenám na sliznici horných aj dolných dýchacích ciest. Je preto dôležité, aby bola včas diagnostikovaná a liečená.