Myómy na maternici: Čo znamenajú pre vaše zdravie a musíte sa ich báť?

V tomto článku sa dozviete

• Čo sú maternicové myómy?
• Prečo vôbec vznikajú?
• Ako zistíte, že myómy máte? (Príznaky)
• Aké typy myómov existujú?
• Ako prebieha diagnostika?
• Aké sú možnosti liečby myómov?
• Tehotenstvo a myómy
• Kedy nečakať a ísť na pohotovosť?

Čo sú maternicové myómy?

Možno ste sa stretli aj s odborným názvom leiomyómy. Ide o nezhubné útvary, ktoré vyrastajú z hladkej svaloviny steny maternice. Hneď na úvod máme pre vás tú najdôležitejšiu správu: myómy nie sú rakovina. Sú to v podstate svalové uzlíky, ktoré sa správajú veľmi individuálne.

Môžu sa objaviť ako osamelý jeden uzlík alebo ako skupinka viacerých výrastkov roztrúsených po rôznych častiach maternice. Sú nevyspytateľné najmä svojou veľkosťou. Zatiaľ čo niektoré sú drobné ako hrášok (pár milimetrov) a ani o nich neviete, iné dokážu narásť do rozmerov 20 cm a viac. V extrémnych prípadoch tak môžu vytvárať dojem tehotenského bruška.

Prečo vôbec vznikajú?

Presnú príčinu, prečo sa bunky maternice rozhodnú zmeniť na myóm, veda zatiaľ stopercentne nepozná. Vieme však, že veľkú rolu zohráva „kokteil“ hormónov a genetiky.

• Hormonálna výživa – myómy sú veľmi citlivé na ženské hormóny. Správajú sa trochu ako parazit – pod vplyvom hormónov rastú. Práve preto sa často zväčšujú počas tehotenstva, keď je hladina hormónov v tele vysoká. Naopak, po menopauze či pôrode, keď hladiny klesnú, sa zvyčajne zmenšia.
• Rodinná anamnéza – ak mala myómy vaša mama alebo sestra, je vyššia šanca, že sa objavia aj u vás. 
• Vek – najčastejšie trápia ženy v produktívnom veku, zhruba medzi 30. a 50. rokom života.
• Životný štýl a dispozície – k rizikovým faktorom patrí aj nadváha či obezita. Štatistiky tiež ukazujú o niečo vyšší výskyt u žien, ktoré nikdy nerodili, alebo pri veľmi skorom užívaní antikoncepcie (hoci to neplatí paušálne pre každú ženu).

Ako zistíte, že myómy máte? (Príznaky)

Zaujímavé je, že myómy maternice sú často „tichí spoločníci“. Väčšina z nich nespôsobuje žiadne ťažkosti a lekár ich objaví len náhodou pri bežnej preventívke. Približne však každá štvrtá žena nad 40 rokov o nich vie veľmi dobre. Ak myóm narastie do väčších rozmerov alebo je na nevhodnom mieste, telo vám to dá jasne najavo.

Zbystrite pozornosť, ak vás trápi:

• Nezvyčajne silná menštruácia – krvácate dlhšie ako 7 dní? Silné krvácanie vás môže doviesť až ku chudokrvnosti (anémii), čo sa prejaví únavou, slabosťou a závratmi.
• Tlak a bolesť – môže ísť o tupú bolesť v podbrušku, ale aj bolesť krížov či nôh, ak myóm tlačí na nervové štruktúry v okolí.
• Zväčšené brucho – niekedy myóm narastie do veľkosti hlavičky novorodenca, čo je už viditeľné aj navonok.
• Problémy na toalete – ak myóm tlačí na močový mechúr, budete pociťovať časté nutkanie na močenie. Ak naopak tlačí na črevo, môže spôsobiť zápchu a nafukovanie.
• Diskomfort v spálni – bolesť pri pohlavnom styku je signálom, že niečo mechanicky prekáža.
• Rozhádzaný cyklus – špinenie mimo cyklu alebo nepravidelná menštruácia.
• Problémy s počatím – niektoré typy myómov môžu fungovať ako prekážka pre otehotnenie, prípadne spôsobovať opakované potraty alebo predčasný pôrod.

Aké typy myómov existujú?

To, aké budete mať príznaky, závisí najmä od toho, kde sa myóm „usadil“. Lekári ich rozdeľujú do štyroch hlavných skupín:

1. Subserózne (povrchové) – rastú na vonkajšej strane maternice smerom do brušnej dutiny. Tieto zvyčajne nespôsobujú silné krvácanie, ale skôr tlačia na okolité orgány.
2. Intramurálne (v stene) – ide o najbežnejší typ. Sú schované priamo v svalovine a zväčšujú celkový objem maternice.
3. Submukózne (pod sliznicou) – rastú smerom dovnútra maternice. Práve tieto sú najčastejším vinníkom tých najťažších a najsilnejších krvácaní.
4. Stopkaté – myóm visí na tenkej stopke, akoby sa hojdal v brušnej dutine alebo vo vnútri maternice.

Ako prebieha diagnostika?

Diagnostika myómov je bezbolestná. Najčastejšie ich lekár alebo lekárka odhalí pri klasickej preventívnej gynekologickej prehliadke. Lekár môže mať podozrenie už pri hmatovom vyšetrení, keď cíti zväčšenú alebo hrboľatú maternicu.

Najčastejšie to však potvrdí ultrazvuk. Na obrazovke lekár presne vidí, koľko myómov máte, aké sú veľké a kde sa skrývajú. Súčasťou vyšetrenia bývajú aj krvné testy, kde sa kontroluje najmä hladina hemoglobínu, aby sa vylúčila anémia spôsobená krvácaním.

Len vo výnimočných prípadoch, napríklad pri plánovaní zložitejšej operácie, vás lekár môže poslať na magnetickú rezonanciu (MRI), CT alebo hysteroskopiu (prezretie dutiny maternice kamerou).

Aké sú možnosti liečby myómov?

Diagnóza myómu automaticky neznamená, že musíte ísť „pod nož“. Liečba sa šije na mieru každej žene – závisí od vášho veku, intenzity príznakov a od toho, či ešte plánujete bábätko.

1. Sledovanie 

Ak myóm nebolí, nekrváca a nerastie raketovým tempom, často ho stačí len pravidelne kontrolovať (zvyčajne každých 6 – 12 mesiacov).

2. Lieky

Lieky myóm úplne neodstránia, ale pomôžu vám žiť komfortnejšie. Používajú sa bežné protizápalové lieky na bolesť (napr. s obsahom ibuprofénu), hormonálna antikoncepcia na úpravu cyklu alebo špeciálne hormonálne prípravky na dočasné zmenšenie myómov.

3. Moderné neinvazívne metódy

Veda ide dopredu a dnes existujú aj riešenia, ako napríklad ultrazvuková ablácia. Pri nej sa myóm zničí teplom pod kontrolou magnetickej rezonancie – bez rezania a hospitalizácie. Ďalšou možnosťou je embolizácia, v ktorej lekár zablokuje cievky vyživujúce myóm, čím ho v podstate „vyhladuje“ a on sa zmenší.

4. Chirurgické riešenie 

Ak sú uzlíky veľké alebo spôsobujú vážne problémy, nastupuje operácia myómu maternice:

• Myomektómia: Chirurg odstráni len samotné myómy a maternicu zachová. Je to ideálna voľba pre ženy, ktoré ešte chcú otehotnieť.
• Hysterektómia: Ide o odstránenie celej maternice. Je to definitívne riešenie pre ženy, ktoré už neplánujú deti a chcú mať od myómov trvalý pokoj.

Tehotenstvo a myómy

Mnoho žien s myómami bez problémov otehotnie a donosí zdravé dieťa. Niektoré typy však môžu komplikovať uhniezdenie vajíčka, obmedziť rast bábätka alebo zvyšovať riziko cisárskeho rezu. Preto je dôležité, aby bolo vaše tehotenstvo pod drobnohľadom gynekológa.

Kedy nečakať a ísť na pohotovosť?

Hoci sú myómy väčšinou neškodné, existujú situácie, kedy treba konať ihneď. Lekára vyhľadajte bezodkladne, ak:

• krvácate extrémne silno,
• cítite náhlu, prudkú bolesť v podbrušku,
• máte pocit, že sa vám brucho rýchlo zväčšuje,
• nemôžete sa vymočiť alebo máte veľké bolesti,
• pociťujete príznaky ťažkej anémie (závraty, slabosť).

Maternicové myómy sú časté, no dnešná medicína si s nimi vie poradiť. Kľúčom je chodiť na pravidelné preventívne prehliadky, ktoré dokážu problém odhaliť včas a predísť tak zbytočným komplikáciám.