Odchádzate z ambulancie s diagnózou maternicový myóm a v hlave vám víria otázky? Alebo len tušíte, že niečo nie je v poriadku a hľadáte odpovede? Nie ste v tom samy. Myómy sú jednou z najčastejších diagnóz v gynekológii. Hoci slovo „nádor“ znie desivo, v tomto prípade je dôležité zachovať pokoj a informovať sa. Pripravili sme pre vás prehľad všetkého, čo o tomto ochorení potrebujete vedieť – od prvých príznakov až po moderné možnosti liečby.

Možno ste sa stretli aj s odborným názvom leiomyómy. Ide o nezhubné útvary, ktoré vyrastajú z hladkej svaloviny steny maternice. Hneď na úvod máme pre vás tú najdôležitejšiu správu: myómy nie sú rakovina. Sú to v podstate svalové uzlíky, ktoré sa správajú veľmi individuálne.
Môžu sa objaviť ako osamelý jeden uzlík alebo ako skupinka viacerých výrastkov roztrúsených po rôznych častiach maternice. Sú nevyspytateľné najmä svojou veľkosťou. Zatiaľ čo niektoré sú drobné ako hrášok (pár milimetrov) a ani o nich neviete, iné dokážu narásť do rozmerov 20 cm a viac. V extrémnych prípadoch tak môžu vytvárať dojem tehotenského bruška.
Presnú príčinu, prečo sa bunky maternice rozhodnú zmeniť na myóm, veda zatiaľ stopercentne nepozná. Vieme však, že veľkú rolu zohráva „kokteil“ hormónov a genetiky.
Zaujímavé je, že myómy maternice sú často „tichí spoločníci“. Väčšina z nich nespôsobuje žiadne ťažkosti a lekár ich objaví len náhodou pri bežnej preventívke. Približne však každá štvrtá žena nad 40 rokov o nich vie veľmi dobre. Ak myóm narastie do väčších rozmerov alebo je na nevhodnom mieste, telo vám to dá jasne najavo.
Zbystrite pozornosť, ak vás trápi:

To, aké budete mať príznaky, závisí najmä od toho, kde sa myóm „usadil“. Lekári ich rozdeľujú do štyroch hlavných skupín:
Diagnostika myómov je bezbolestná. Najčastejšie ich lekár alebo lekárka odhalí pri klasickej preventívnej gynekologickej prehliadke. Lekár môže mať podozrenie už pri hmatovom vyšetrení, keď cíti zväčšenú alebo hrboľatú maternicu.
Najčastejšie to však potvrdí ultrazvuk. Na obrazovke lekár presne vidí, koľko myómov máte, aké sú veľké a kde sa skrývajú. Súčasťou vyšetrenia bývajú aj krvné testy, kde sa kontroluje najmä hladina hemoglobínu, aby sa vylúčila anémia spôsobená krvácaním.
Len vo výnimočných prípadoch, napríklad pri plánovaní zložitejšej operácie, vás lekár môže poslať na magnetickú rezonanciu (MRI), CT alebo hysteroskopiu (prezretie dutiny maternice kamerou).

Diagnóza myómu automaticky neznamená, že musíte ísť „pod nož“. Liečba sa šije na mieru každej žene – závisí od vášho veku, intenzity príznakov a od toho, či ešte plánujete bábätko.
Ak myóm nebolí, nekrváca a nerastie raketovým tempom, často ho stačí len pravidelne kontrolovať (zvyčajne každých 6 – 12 mesiacov).
Lieky myóm úplne neodstránia, ale pomôžu vám žiť komfortnejšie. Používajú sa bežné protizápalové lieky na bolesť (napr. s obsahom ibuprofénu), hormonálna antikoncepcia na úpravu cyklu alebo špeciálne hormonálne prípravky na dočasné zmenšenie myómov.
Veda ide dopredu a dnes existujú aj riešenia, ako napríklad ultrazvuková ablácia. Pri nej sa myóm zničí teplom pod kontrolou magnetickej rezonancie – bez rezania a hospitalizácie. Ďalšou možnosťou je embolizácia, v ktorej lekár zablokuje cievky vyživujúce myóm, čím ho v podstate „vyhladuje“ a on sa zmenší.
Ak sú uzlíky veľké alebo spôsobujú vážne problémy, nastupuje operácia myómu maternice:

Mnoho žien s myómami bez problémov otehotnie a donosí zdravé dieťa. Niektoré typy však môžu komplikovať uhniezdenie vajíčka, obmedziť rast bábätka alebo zvyšovať riziko cisárskeho rezu. Preto je dôležité, aby bolo vaše tehotenstvo pod drobnohľadom gynekológa.
Hoci sú myómy väčšinou neškodné, existujú situácie, kedy treba konať ihneď. Lekára vyhľadajte bezodkladne, ak:
Maternicové myómy sú časté, no dnešná medicína si s nimi vie poradiť. Kľúčom je chodiť na pravidelné preventívne prehliadky, ktoré dokážu problém odhaliť včas a predísť tak zbytočným komplikáciám.