Väčšinou sa prejavuje bolestivým a rezavým močením. Sprevádza ho aj časté nutkanie na močenie. Akútne infekcie sú dobre liečiteľné bežnými antibakteriálnymi prípravkami s dĺžkou liečby 3 až 5 dní. Pri opakovaných infekciách sa doba liečby predĺži až na 10 dní.
Pri zápale močových ciest ide o odpoveď epitelu močových ciest na inváziu baktérií. Tie môžu kolonizovať dolné alebo horné močové cesty. Nakoľko ženy majú močovú rúru výrazne kratšiu ako muži, asi 10 až 20 % žien prekoná vo svojom živote aspoň jedenkrát uroinfekciu.
Moč každého človeka je za normálnych okolností sterilný. Nie všetky baktérie spôsobujú zápal močových ciest.
Početné mechanizmy vrodenej a získanej imunity bránia za normálnych okolností vzplanutiu bakteriálneho zápalu. Ich porucha alebo nedostatočná funkcia je spojená so zvýšeným rizikom infekcie močových ciest.
Približne 70 – 95 % všetkých nekomplikovaných infekcií horných aj dolných močových ciest je spôsobených kmeňom Escherichia coli a inými, menej často sa vyskytujúcimi enterokokmi a podobnými baktériami, niekedy aj kvasinkami, chlamýdiami.
Baktérie E. coli žijú v hrubom čreve a na koži v okolí konečníka. Ak sa dostanú cez pošvu do močovej rúry, môžu vyvolať infekciu. V močových ciestách im prácu „uľahčí“ aj zlá alebo naopak prehnaná hygiena, čo má za následok porušenie ochranných mechanizmov sliznice, oslabený imunitný systém, ale aj tehotenstvo, kedy je príčinou to, že plod tlačí na močový mechúr ženy a organizmus je viac náchylnejší na infekcie.
Dôležitá je anamnéza získaná lekárom od pacienta a fyzikálne vyšetrenie. Cielený opis príznakov od pacienta a vyšetrenie poklepom a pohmatom podá lekárovi dostatok informácií na stanovenie správnej diagnózy.
Pri cystitíde môže byť podbruško bolestivé na pohmat. Pri pyelonefritíde môže byť citlivá celá oblasť obličiek pri vyšetrovacom poklepe, tiež bývajú obličky zväčšené.
Laboratórne je dôležité vyšetrenie moču. Najjednoduchší spôsob je vyšetrenie moču na prítomnosť krvi, bielkovín a produkty rozpadu bielych krviniek.
V ambulancii každého praktického lekára sú dostupné testovacie papieriky na chemické vyšetrenie moču. Vyšetrením močového sedimentu mikroskopicky sa dá zistiť zvýšené množstvo bielych, červených krviniek a baktérií.
Presnú identifikáciu pôvodcu infekcie získame kultivačným vyšetrením moču a stanovenie citlivosti na antibiotiká. Najvhodnejší je stredný prúd ranného moču.
Vyšetrenia ako ultrazvuk, CT a podobne sa robia po indikácii lekárom pri komplikovanejších infekciách. Pri opakujúcich sa zápaloch močového mechúra u žien treba pátrať po fokuse (vyšetrenie na funkčné a a anatomické abnormality, vyšetrenie sexuálneho partnera), u mužov vykonať urologické vyšetrenie (najmä vyšetrenie prostaty).
Akútne infekcie sú zvyčajne dobre liečiteľné bežnými antibakteriálnymi prípravkami (chemoterapeutikami) v priebehu niekoľkých dní. Dĺžka perorálnej liečby by mala trvať zvyčajne 3 až 5 dní. Kultivačné vyšetrenie moču by sa malo urobiť pri infekciách, ktoré neodpovedajú do troch dní na liečbu antibiotikami nasadenými empiricky a podľa výsledku sa určí ďalšia liečba.
Je dobré zdržať sa sexuálnych aktivít do vyliečenia. Odporúča sa aj podporná liečba bolestí a kŕčov a najmä dostatočný pitný režim. Zvýšeným príjmom tekutín sa zvýši tvorba moču, odplavia sa produkty zápalu a obmedzuje sa rozmnožovanie invazívnych baktérií.
Nápoje by mali byť teplé, najideálnejšie izbovej teploty. Vhodné sú najmä čaje (bylinkové, urologický), nesýtené minerálne vody. Vhodnými doplnkami môžu byť aj probiotiká a extrakt z brusnice kanadskej.
Prečítajte si tiež rozhovor s uznávaným urológom.
Pri opakujúcich sa infekciách močových ciest sú stále prítomné rovnaké baktérie ako primárny pôvodca alebo vzniká reinfekcia inými baktériami. V týchto prípadoch by mala byť dĺžka liečby akútneho zápalu aspoň 7 až 10 dní. Je dôležité identifikovať pôvodcu opakujúcich sa infekcií opätovnou kultiváciou moču, poprípade špecializovaným urologickým vyšetrením.
Odporúčajú sa profylaktické antimikrobiálne režimy, t.j. dlhodobé podávanie malých dávok močových chemoterapeutík (1 tableta na noc) po dobu niekoľkých týždňov až mesiacov (určí lekár), je s tým však spojené riziko vzniku potenciálnej bakteriálnej rezistencie. Ak ženy spájajú epizódy infekcie s pohlavným stykom, je vhodné sa hneď po pohlavnom styku vymočiť a užiť profylaktickú dávku lieku.
Veľké nádeje v súvislosti s recidivujúcimi uroinfekciami sa vkladajú do imunoterapie. Špecifické bakteriálne lyzáty pripravené z najčastejších kmeňov baktérií spôsobujúcich zápaly močových ciest stimulujú nešpecifické obranné schopnosti slizníc a zvyšujú tvorbu protilátok. Obdobný efekt majú aj individuálne pripravované autovakcíny z pacientovho vlastného bakteriálneho kmeňa.
Ako sa vraví, prevencia je lepšia než liečba, preto si treba svoje telo chrániť. Na zabránenie ďalších možných komplikácií je potrebné navštíviť lekára vždy, ak sa vyskytne takýto problém. Pri „samoliečbe“ a bagatelizovaní príznakov si totiž môžeme privodiť oveľa vážnejšie dôsledky.
Infekcie močových ciest sú infekcie ktorejkoľvek časti močového systému – obličiek, močovodov, močového mechúra a močovej rúry. Väčšina infekcií zahŕňa…
V novorodeneckom období sú chlapci postihnutí asi 3 až 5-krát častejšie ako dievčatá. V reprodukčnom veku nastáva výrazná prevaha u…
Infekciu horných močových ciest najčastejšie spôsobujú baktérie E. coli. Dostávajú sa do obličiek vzostupnou cestou z močového mechúra. U menších detí…
