Môžeme si privolať vysnívanú prácu či ideálneho partnera len silou mysle? Manifestácia, prístup, ktorý sľubuje, že našimi myšlienkami zmeníme realitu, je aj dnes veľmi populárny postup. Má však aj viaceré riziká. Môže viesť k prehnanému optimizmu a toxickej pozitivite, pri ktorej ignorujeme realitu. Dokáže pozitívne myslenie skutočne vyriešiť všetky naše problémy a čo naň hovorí veda?
Manifestácia je technika pozitívneho myslenia a sebarozvoja, vďaka ktorej si pomocou predstáv a pozitívnych myšlienok máme privolať do života to, čo chceme. Jej základnou myšlienkou je, že ak sa rozhodneme niečo si do svojho života pritiahnuť, intenzívnymi myšlienkami a viacerými technikami sa nám to podarí.1
Možno ste sa stretli s pojmom law of attraction – zákon príťažlivosti. S manifestáciou sú to príbuzné koncepty, no líšia sa v prístupe k dosiahnutiu cieľov. Zatiaľ čo v manifestácii na dosahovaní cieľov prostredníctvom konkrétnych metód vedome pracujete, pri zákone príťažlivosti sa spoliehate na vesmír, ktorý na základe vašej vibrácie a vašej myšlienkovej energie pritiahne do vášho života to, po čom túžite.2
Vo svojom jadre predstavuje manifestácia vyjadrenie presvedčení, že myšlienky môžu ovplyvniť vonkajší svet.3 Predstavte si napríklad, že vás čakajú skúšky v autoškole. Človek, ktorý na manifestáciu verí, by vám povedal, že ak budete neustále myslieť na to, že ich určite nezvládnete, je pravdepodobné, že sa tak aj stane. Naopak, ak si začnete predstavovať seba ako úspešného vodiča, zvyšujete šancu, že skúšky hravo zvládnete.
Manifestácia bola prvýkrát opísaná už v 19. storočí, keď ľudia začali prepájať duševné a fyzické zdravie. V tomto období aj náboženské hnutie „Nová myšlienka“ hlásalo, že sa vďaka pozitívnemu mysleniu môžete vyliečiť z choroby.4
V 20. storočí si túto ideu osvojili viacerí spisovatelia, napríklad Napoleon Hill či Norman Vincent Peale, ktorí vo svojich motivačných knihách tvrdili, že viera a pozitívne myslenie môžu priniesť finančný úspech.
Manifestácia je dnes populárny trend, ktorý sa neustále vracia vďaka sociálnym sieťam. Na Instagrame či TikToku nájdeme množstvo tipov a návodov, ako si svoje sny jednoducho pritiahnuť do života. K jeho popularite prispeli aj viaceré známe osobnosti ako Oprah Winfrey či Ariana Grande, ktoré otvorene hlásajú, že manifestácia zmenila ich život.5,6
Najväčší ošiaľ však manifestácia vyvolala v roku 2006, a to vďaka úspešnému dokumentu od austrálskej spisovateľky a scenáristky Rhondy Byrneovej – The Secret (Tajomstvo). Viacerí vtedajší motivační rečníci či koučovia osobného rozvoja, ktorí sa sami označovali za profesionálov v oblastiach ako kvantová fyzika, metafyzika, psychológia či filozofia, v ňom rozoberali zákon príťažlivosti a jeho pochopenie pri formovaní života jednotlivcov.7
Dokument pozostáva zo série rozhovorov s odborníkmi aj motivačnými rečníkmi. Svoj príbeh v ňom vyrozprával aj Morris Goodman, známy tiež ako The Miracle Man (zázračný muž). V roku 1981 utrpel vážnu leteckú nehodu, po ktorej lekári predpokladali, že už nikdy nebude bez pomoci prístrojov chodiť, hovoriť ani dýchať. Napriek tomu sa Goodman rozhodol sústrediť na pozitívne myslenie a vizualizoval si svoje uzdravenie. Postupne sa mu podarilo obnoviť základné funkcie tela a nakoniec sa úplne zotavil.8
Okolo dokumentu sa však začali vynárať značné pochybnosti. Mnohí kritici poukazovali na nedostatok vedeckých dôkazov podporujúcich tvrdenia o zákone príťažlivosti a manifestácii. Upozorňovali tiež, že v niektorých prípadoch môžeme mať neprimerané očakávania a dokonca pocit viny, ak sa nám želané výsledky nepodarí dosiahnuť. Takisto dokument zjednodušuje zložité problémy a podporuje povrchné chápanie úspechu a šťastia.9
Vedci z University of Queensland v roku 2023 v rozsiahlej štúdii skúmali, či viera v to, že si môžeme pritiahnuť šťastie, súvisí s tým, ako sa vidíme a čo si od života sľubujeme. Vytvorili dotazník s 11 otázkami, ktoré vyskladali z populárnych motivačných kníh propagujúcich manifestáciu.
Odpovede vyhodnotili a zistili, že ľudia, ktorí verili, že si môžu pritiahnuť šťastie, sa cítili úspešnejší a očakávali, že budú mať viac peňazí a slávy. No keď vedci porovnali ich pocity s tým, čo skutočne dosiahli (napríklad vzdelanie alebo plat), nezistili žiadnu súvislosť.10
Viera v manifestáciu súvisela aj s ochotou podstupovať vyššie finančné riziká. Ľudia, ktorí verili v túto myšlienku, častejšie investovali do nestabilných trhov, ako je napríklad trh s kryptomenami. Tento sklon k riskantnému správaniu sa prejavil aj 1,42-krát vyššou pravdepodobnosťou bankrotu.11
Manifestácia má aj svoje riziká. Podľa odborníkov môže viera v to, že pozitívne myslenie a afirmácie stačia na splnenie všetkých prianí, negatívne ovplyvniť duševné zdravie. U niektorých ľudí to môže viesť k toxickej pozitivite, pri ktorej ignorujú nepríjemné alebo negatívne emócie, čo nie je prospešné pre ich psychickú pohodu. Navyše, ak očakávané výsledky neprichádzajú, môžu prežívať hnev, smútok či frustráciu.
Tento prístup môže zhoršiť symptómy OCD (obsesívno-kompulzívna choroba) u tých, ktorí majú sklony k obsesívnemu premýšľaniu, a môže ich viesť k neprimeranému sebaobviňovaniu za neúspechy.12
Pozitívne myslenie a vizualizácia môžu byť užitočnými nástrojmi, ale nie sú jedinými. Ak chcete skutočne uspieť, musíte kombinovať svoje myšlienky s konkrétnymi činmi.
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Písanie rukou písaného písma zohráva nenahraditeľnú úlohu nielen pri učení sa písať v detskom veku, je dôležité aj v období dospievania, má…
Sexuálne deviácie – po novom parafílie – sú podľa definície deviantné sexuálne preferencie – abnormality, odchýlky, úchylky. Sú popisované ako…
„Určite ma povýšili len preto, že ma v práci majú radi. A že na realizáciu vybrali môj projekt? To bolo…
