Vírusové infekcie sú najčastejšou príčinou meningitídy, po nich nasledujú bakteriálne infekcie, zriedkavo ju vyvolávajú plesňové infekcie. Pretože bakteriálne infekcie môžu ohroziť život, je nevyhnutné včas identifikovať príčinu ochorenia. Pri bakteriálnej meningitíde vstupujú baktérie do krvného obehu a po preniknutí do CNS napádajú obaly mozgu a miechy, tak spôsobujú akútnu bakteriálnu meningitídu. Okrem krvnej cesty je táto forma ochorenia častá pri infekciách uší alebo dutín, pri zlomeninách lebky, zriedkavo po niektorých operáciách.
Streptococcus pneumoniae (pneumokok) je najčastejšou príčinou bakteriálnej meningitídy u dojčiat, malých detí a dospelých. Často spôsobuje zápal pľúc alebo infekcie uší a dutín.
Neisseria meningitidis (meningokokus) obvykle zapríčiňuje infekciu horných dýchacích ciest, po vstupe do krvného obehu však môže spôsobiť meningokokovú meningitídu. Ide o veľmi nákazlivú infekciu, ktorá postihuje najmä dospievajúcich a mladých dospelých.
Baktérie Haemophilus influenzae (hemofilus) boli v minulosti hlavnou príčinou bakteriálnej meningitídy u detí. Zavedenie vakcíny výrazne znížilo počet prípadov tohto typu.
Listeria monocytogenes (listeria) sa nachádza v nepasterizovaných syroch a výrobkoch. Na tento druh bakteriálnej infekcie sú najviac náchylné tehotné ženy, novorodenci, starší dospelí a ľudia s oslabeným imunitným systémom. Listeria môže prekonať aj placentárnu bariéru, infekcie v neskorom tehotenstve môžu byť pre dieťa smrteľné.
Vírusová meningitída je zvyčajne mierna. Väčšinu prípadov zapríčiňuje skupina vírusov známych ako enterovírusy. Najčastejšie sa vyskytujú počas neskorého leta a začiatkom jesene. K vírusom, ktoré spôsobujú vírusovú formu meningitídy, patrí vírus herpes simplex, vírus HIV, príušnice a západonílsky vírus. Pomaly rastúce organizmy (huby a Mycobacterium tuberculosis), ktoré napádajú obaly a mozgovomiechový mok, spôsobujú chronickú meningitídu, ktorá sa rozvíja v priebehu dvoch týždňov alebo dlhšie.
Plesňová meningitída je pomerne neobvyklá, často napodobňuje akútnu bakteriálnu meningitídu. Nie je nákazlivá. Kryptokoková meningitída je bežná mykotická forma ochorenia, ktorá postihuje ľudí s imunitnou nedostatočnosťou (AIDS). Meningitída môže byť tiež dôsledkom neinfekčných príčin, ako sú chemické reakcie, alergie na lieky, niektoré typy rakoviny a zápalové ochorenia (napríklad sarkoidóza).
Včasné príznaky meningitídy môžu napodobňovať chrípku a môžu sa vyvinúť počas niekoľkých hodín alebo niekoľkých dní. Medzi najčastejšie symptómy patrí náhla vysoká horúčka, stuhnutie krku a šije, ťažká bolesť hlavy, často sprevádzaná nevoľnosťou alebo vracaním, zmätenosť alebo ťažkosti s koncentráciou, záchvaty, spavosť či ťažkosti s prebudením, precitlivenosť na svetlo, strata chuti do jedla, znížený pocit smädu, kožná vyrážka (pri meningokokovej meningitíde). U novorodencov sú tieto stavy zvlášť nebezpečné. Okrem uvedených symptómov sa často dostavuje neutíchajúci plač, nadmerná ospalosť alebo podráždenosť, nečinnosť alebo spomalenosť a vyklenutie fontanel. Komplikácie meningitídy môžu byť závažné. Zahŕňajú stratu sluchu, problémy s pamäťou, poruchy učenia, poškodenia mozgu, problémy s chôdzou, záchvaty, zlyhanie obličiek a smrť.
Diagnostika zahŕňa anamnézu, fyzické vyšetrenie a diagnostické testy. Počas vyšetrenia lekár môže skontrolovať príznaky infekcie v oblasti hlavy, uší, hrdla a pokožky alebo pozdĺž chrbtice. Krvné vzorky sa používajú na kultiváciu mikroorganizmov, následne sa farbia špecifickými farbivami, ktoré pomáhajú odlíšiť jednotlivé formy patogénov. Počítačová tomografia (CT) alebo zobrazenie pomocou magnetickej rezonancie (MRI) hlavy môže poukázať na opuchnutie alebo zápal. Röntgen alebo CT vyšetrenie hrudníka či dutín pomáha detegovať infekciu v iných oblastiach, ktoré môžu súvisieť s meningitídou. Lumbálna punkcia sa využíva na definitívnu diagnostiku meningitídy.
Liečba závisí od typu choroby. Akútna bakteriálna meningitída sa musí okamžite liečiť intravenóznymi antibiotikami a niekedy aj kortikosteroidmi, kvôli zníženiu rizika komplikácií, ako je opuch mozgu a záchvaty. Antibiotikum alebo kombinácia antibiotík závisia od typu baktérií spôsobujúcich infekciu. Antibiotiká nemôžu vírusovú meningitídu vyliečiť, v týchto prípadoch sa však ochorenie často vylieči samovoľne po niekoľkých týždňoch a liečba zahŕňa pokoj na lôžku, dostatočnú hydratáciu a užívanie liekov na tlmenie bolesti a znižovanie teploty. Lekár môže indikovať kortikosteroidy na zníženie opuchnutia mozgu a antikonvulzívne lieky na kontrolu záchvatov. Antifungálne lieky liečia fungálnu meningitídu a kombinácia špecifických antibiotík môže liečiť tuberkulóznu meningitídu. Neinfekčná meningitída spôsobená alergickou reakciou alebo autoimunitným ochorením sa môže liečiť kortikosteroidmi.
K preventívnym opatreniam patrí dodržiavanie hygienických zásad, vyhýbanie sa konzumácii spoločných jedál a nápojov, nepasterizovaných a nevarených pokrmov, podporovanie imunity dostatočným odpočinkom, pravidelným cvičením a konzumáciou zdravej výživy s množstvom čerstvého ovocia, zeleniny a celozrnných potravín. K prevencii pri niektorých formách bakteriálnej meningitídy patrí očkovanie: vakcína proti Haemophilus influenzae typu b (Hib), pneumokoková konjugovaná očkovacia látka (PCV13), pneumokoková polysacharidová vakcína (PPSV23) a meningokoková konjugovaná očkovacia látka.
