Prinášame veľký prehľad o očkovaní. Poradíme, ktoré vakcíny možno podávať súčasne a kedy povinné očkovanie radšej odložiť.
Čo je očkovanie?
Očkovanie je forma aktívnej imunizácie, ktorá zvyšuje obranyschopnosť organizmu proti infekčným ochoreniam. Aj vďaka účinnému očkovaniu dnes mnohé ochorenia vymizli alebo sa vyskytujú len veľmi ojedinele.
Ochorenia, pred ktorými nás chráni povinné očkovanie, môžu u detí spôsobiť trvalé následky alebo dokonca smrť.
Očkovanie sa vykonáva podaním špecifického antigénu (imunogénu). Aktívna imunizácia je proces, pri ktorom si organizmus po styku s antigénom sám vytvára špecifické protilátky proti nemu.
Takáto imunizácia je tzv. „umelo“ navodená. Prirodzenoucestou sa získava imunita prekonaním infekcie (postinfekčná imunita).
Medzi povinné očkovaniena Slovensku patrí vakcinácia proti týmto ochoreniam
DTP – diftéria – záškrt, tetanus, pertusis – čierny kašeľ
MMR – morbili – osýpky, mumps, rubeola – ružienka
IPV – poliomyelitída
Hib – Hemofilus influenzae b
VHB – vírusová hepatitída B
invazívnepneumokokovéinfekcie
Existujú aj vakcíny, ktoré nie sú povinné, ale sú odporúčané. Sú to vakcíny proti týmto ochoreniam:
rotavírusová enteritída
meningoková infekcia
HPV
chrípka
Zásady očkovania detí
Očkovať sa môže iba zdravé dieťa po lekárskom vyšetrení. Za postup pri očkovaní zodpovedá lekár. Všetky očkovacie látky musia byťregistrované v Slovenskej republike.
Je dôležité rešpektovať kontraindikácie, predpísané intervaly medzi jednotlivými očkovaniami a očkovaciu techniku podľa návodu.
Dieťa by malo po očkovaní zostať 15 – 30 minút pod lekárskym dohľadom.
Nezabudnite, že o očkovaní sa vedie dokumentáciav očkovacom preukaze dieťaťa.
Aké druhy vakcín sa používajú?
Živé oslabené (atenuované) vakcíny
Oslabené vakcíny obsahujú živé mikroorganizmy, ktoré počas kultivovania stratili svoju patogenitu – schopnosť vyvolať dané ochorenie – ale zachovali si svoje antigénne vlastnosti.
Oslabené vírusy alebo baktérie sa v tele množia bez toho, aby spôsobili infekčné ochorenie. Takto ich imunitný systém dokáže rozpoznať a vytvoriť si proti nim protilátky, ktoré budú chrániť dieťa v budúcnosti pri styku s reálnou chorobou.
Výhodou oslabených vakcín je kvalitná a dlhodobá ochrana proti infekčnej nákaze. Nevýhodou, že zvyšujú riziko vedľajších účinkov – bolesť, začervenanie, teplotu a u osôb s oslabenou imunitou – možnosť spätnej premeny nepatogénnej formy vakcinačného mikroorganizmu na patogénnu, čím môže dôjsť k rozvoju ochorenia.
Medzi živé oslabené vakcíny patrí:
MMR vakacína (morbili, mums, rubeola)
Sabinova vakcína proti poliomyelitíde
vakcína proti tuberkulóze
Inaktivované vakcíny
Inaktivované očkovacie látky obsahujú baktérie a vírusy, ktoré boli usmrtené, a tým zbavené schopnosti množenia sa v organizme. Tieto vakcíny sa nemôžu zmeniť na patogénne – sú bezpečnejšie ako živé, no imunitná odpoveď a tvorba protilátok je slabšia. Ochrana proti infekcii sa zvyšuje množstvom dávok.
Patria sem vakcíny proti:
čiernemu kašľu
Salkova proti poliomyelitíde
chrípke
kliešťovej encefalitíde
hepatitíde A
besnote
Toxoidné vakcíny
Účinnú zložku týchto vakcín tvoria inaktivované baktériové toxíny, ktorých imunizačné schopnosti zostali zachované – dokážu vyvolať imunitnú odpoveď organizmu a stačia pre navodenie dostatočnej ochrany proti nákaze. Je však nevyhnutné aplikovať tri dávky.
Toxoidné vakcíny sú proti:
záškrtu
tetanu
Subjednotkové a rekombinantné vakcíny
Účinnú zložku tvorí nejaká časť patogénu, ktorá vyvoláva imunitnú odpoveď v organizme. Vďaka odstráneniu ostatných komponentov sa zníži počet vedľajších nežiadúcich účinkov, ale aj imunologická účinnosť. Patria sem niektoré vakcíny proti chrípke.
Rekombinantné vakcíny sa pripravujú metódami génového inžinierstva a patrí sem očkovanie proti hepatitíde B.
Polysacharidové a konjugované vakcíny
Polysacharidové vakcíny sa podávajú najmä u dospelých, lebo u detí majú limitovanú imunogenicitu. Zvýšenie ich účinnosti sa dosahuje ich väzbou na bielkoviny – konjugáciou. Imunitný systém dokáže takéto vakcíny lepšie rozpoznať.
Patrí sem:
pneumokoková vakcína
vakcína proti hemophilus influenzae b
Podávanie vakcín – aké vakcíny sa môžu podávať naraz?
Pri podávaní vakcín je nutné dodržiavať bezpečnostné a hygienické opatrenia.
Inaktivované aj živé vakcíny sa môžu podávať v ten istý deň simultánne.
Rôzne inaktivované vakcíny sa môžu podávať v akomkoľvek intervale medzi dávkami.
Rôzne živé vakcíny, ak sa nepodávajú v ten istý deň, by sa mali podávať aspoň s mesačným odstupom.
Kontraindikácie očkovania – kedy sa vakcína nesmie podať?
Existujú určité situácie, pri ktorých by sa očkovanie nemalo podávať alebo by sa malo podávať s veľkou opatrnosťou.
Kontraindikácie očkovania sa môžu mierne líšiť v závislosti od konkrétnej vakcíny a odporúčaní. Uvádzame niektoré príklady:
akútne ťažké ochorenie – očkovanie by sa malo odložiť
alergia na zložku vakcíny – ak má dieťa známu alergiu na zložku vakcíny (napríklad na proteíny vajíčka v prípade niektorých vakcín), nemal by byť očkovaný touto vakcínou
alergické reakcie na predchádzajúce dávky vakcíny – ak malo dieťa vážnu alergickú reakciu na predchádzajúcu dávku rovnakej vakcíny, nemalo by byť ďalšou dávkou tejto vakcíny očkované
oslabený imunitný systém – napríklad pacienti podstupujúci chemoterapiu alebo deti s imunodeficienciou, by mali byť očkované s veľkou opatrnosťou alebo vôbec
tehotenstvo – niektoré vakcíny sú kontraindikované počas tehotenstva, najmä živé vakcíny, ktoré by mohli poškodiť plod – naopak, niektoré vakcíny sú počas tehotenstva odporúčané
vakcína v minulosti spôsobila ťažké nežiaduce účinky – ak malo dieťa v minulosti vážne nežiaduce účinky po očkovaní tou istou vakcínou, táto vakcína je kontraindikovaná
inkubácia infekčnej choroby a epidemický výskyt infekčnej choroby – ak existuje riziko, že by dieťa mohlo byť v blízkej budúcnosti choré, očkovanie by sa malo odložiť
rekonvalescencia po prekonanej chorobe
pri dokázanom deficite bunkovej imunity sú kontraindikované všetky živé vakcíny
Vedľajšie účinky očkovania
Očkovanie môže mať u detí nežiaduce účinky, ale vo väčšine prípadov sú tieto účinky mierne a krátkodobé.
Je dôležité si uvedomiť, že výhody očkovania v ochrane pred vážnymi infekčnými ochoreniami ďaleko prevyšujú riziká vedľajších účinkov:
Bolesť a opuch na mieste vpichu: Po očkovaní môže dieťa pociťovať bolesť, červený opuch alebo citlivosť na mieste vpichu. Tieto príznaky sú zvyčajne mierne a prechádzajú pomerne rýchlo.
Horúčka: Horúčka je bežný vedľajší účinok po očkovaní. Môže sa vyskytnúť v priebehu 24 hodín po očkovaní a trvať niekoľko dní. Horúčku je možné znížiť podávaním vhodných liekov na znižovanie teploty.
Všeobecné nepohodlie: Niektoré deti môžu pociťovať všeobecné nepohodlie, únavu alebo malátnosť.
Mierne alergické reakcie: Zriedkavo sa môžu vyskytnúť mierne alergické reakcie, ako sú svrbenie alebo vyrážky na koži. Ťažké alergické reakcie sú veľmi zriedkavé.
Nevoľnosť alebo zvracanie.
Základné očkovanie
Na Slovensku existuje národný imunizačný program, ktorý určuje povinné a odporúčané očkovania pre deti a dospelých. Základné očkovanie pre deti zahŕňa niekoľko vakcín, ktoré sú povinné a ktoré majú chrániť pred vážnymi infekčnými ochoreniami.
V tabuľke uvádzame základné vakcíny, ktoré sú súčasťou národného imunizačného programu na Slovensku:
3. – 4. mesiac – 1. dávka
1. Hexavakcína
DTP – diftéria, tetanus pertusis
poliomyelitída – IPV
Haemophilus influenzae b – Hib
Vírusová hepatitída B – VHB
2. Pneumokokové invazívne infekcie
5. – 6. mesiac – 2. dávka
11. – 12. mesiac – 3. dávka
15. – 18. mesiac
3. MMR – morbili, mumps, rubeola
Spolu s hexavakcínou sa môže podávať odporúčaná vakcína proti meningokokovi. Spolu s MMR vakcínou sa môže podať odporúčaná vakcína proti varicelle– ovčím kiahňam.
Preočkovanie
6. rok
DTP – diftéria, tetanus, pertusis
poliomyelitída – IPV
meningokok (nepovinné)
11. rok
MMR – morbili, mumps, rubeola
varicella (nepovinné)
13. rok
DTP – diftéria, tetanus, pertusis
poliomyelitída – IPV
dospelí vo veku 30 rokov
diftéria, tetanus – každých 15 rokov
Aké sú riziká ochorení, proti ktorým máme očkovanie?
Očkovanie je účinný spôsob ochrany pred mnohými infekčnými ochoreniami a ich potenciálnymi komplikáciami. Riziká ochorení, proti ktorým je očkovanie, sa líšia podľa konkrétneho ochorenia.
Osýpky: Osýpky sú veľmi nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré môže viesť k vysokým horúčkam, vyrážkam, zápalu pľúc a zápalu mozgu. Riziko komplikácií je najvyššie u malých detí a starších dospelých.
Detská obrna (polio):Detská obrna je vírusové ochorenie, ktoré môže spôsobiť paralýzu. Bez očkovania by mohla byť detská obrna stále vážnou hrozbou, ale vďaka očkovaniu je v mnohých krajinách eliminovaná.
Tetanus:Tetanus je spôsobený baktériou Clostridium tetani a prenáša sa cez špinavé rany. Ochorenie je sprevádzané silnými kŕčmi a stuhnutím svalov. Môže byť smrteľné.
Čierny kašeľ (pertussis):Čierny kašeľ môže u detí spôsobiť vážne záchvaty kašľa a dýchacie problémy. Pre novorodencov je táto infekcia najrizikovejšia.
Hepatitída B: Hepatitída B je vírusové ochorenie pečene, ktoré môže byť akútne, ale aj chronické. Prináša riziko cirhózy a rakoviny pečene.
Hepatitída A: Hepatitída A je vírusové ochorenie pečene, ktoré sa prenáša kontaminovanou vodou a potravinami. Riziko zahŕňa závažné ochorenie pečene, žlčníka a brušnej dutiny.
Chrípka:Chrípka môže byť závažná a viesť k hospitalizácii alebo dokonca úmrtiu. Očkovanie proti chrípke chráni pred závažnými príznakmi a komplikáciami chrípky.
Pneumokoková infekcia: Pneumokokové baktérie môžu spôsobiť závažné infekcie, ako sú zápaly pľúc, meningitída a sepsa.
Diftéria:Záškrt je akútne horúčkovité ochorenie, ktoré sa prejavuje zápalom sliznice, mandlí a nosohltanu. Môže viesť k smrti v dôsledku obštrukcie dýchacích ciest.
Haemophilus influenzae: Hemofilus vyvoláva invazívne infekcie – meningitídy, sepsy, laryngitídy, epiglotitídy a je častou komplikáciou primárnych vírusových nákaz.
Mumps: Mumps je akútna infekcia s výrazným zdurením slinných žliaz. Môže spôsobiť závažné komplikácie – meningitídu, hluchotu a u mužov zápal semenníkov.
Rubeola: Rubeola má zvyčajne mierny priebeh – prejavuje sa horúčkou, zdurením lymfatických a vyrážkou, ktorá začína na tvári a šíri sa na trup a končatiny. Jej komplikácie sú bolesti kĺbov, encefalitída, trombocytopénia. Najväčšie riziko rubeola predstavuje pri infekcii tehotnej ženy – vírus prechádza transplacentárne a spôsobuje postihnutie plodu so závažnými vrodenými vývojovými chybami. Ak sa žena nakazí v prvom trimestri, rubeola spôsobuje Greggov syndróm – postihnutie mozgu, srdca, kataraktu, hluchotu. V poslednom trimestri je plod ohrozený septickým poškodením s hepatosplenomegáliou (zväčšením pečene a sleziny) a kalcifikáciou mozgu.
Nachádzame sa uprostred štvrtej vlny pandémie, s dominujúcim variantom omikron. Ako denne sledujeme prírastky tisícok nakazených, mnoho ľudí si kladie otázku:…