24.10.2023 • 7 minút na prečítanie

Očkovanie? Vaše dieťa ochráni aj pred týmito komplikáciami

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Prinášame veľký prehľad o očkovaní. Poradíme, ktoré vakcíny možno podávať súčasne a kedy povinné očkovanie radšej odložiť.

Čo je očkovanie?

Očkovanie je forma aktívnej imunizácie, ktorá zvyšuje obranyschopnosť organizmu proti infekčným ochoreniam. Aj vďaka účinnému očkovaniu dnes mnohé ochorenia vymizli alebo sa vyskytujú len veľmi ojedinele.

Ochorenia, pred ktorými nás chráni povinné očkovanie, môžu u detí spôsobiť trvalé následky alebo dokonca smrť.

Očkovanie sa vykonáva podaním špecifického antigénu (imunogénu). Aktívna imunizácia je proces, pri ktorom si organizmus po styku s antigénom sám vytvára špecifické protilátky proti nemu.

Takáto imunizácia je tzv. „umelo“ navodená. Prirodzenou cestou sa získava imunita prekonaním infekcie (postinfekčná imunita).

Medzi povinné očkovanie na Slovensku patrí vakcinácia proti týmto ochoreniam

  • DTP – diftéria – záškrt, tetanus, pertusis – čierny kašeľ
  • MMR – morbili – osýpky, mumps, rubeola – ružienka
  • IPV – poliomyelitída
  • Hib – Hemofilus influenzae b
  • VHB – vírusová hepatitída B
  • invazívne pneumokokové infekcie

Existujú aj vakcíny, ktoré nie sú povinné, ale sú odporúčané. Sú to vakcíny proti týmto ochoreniam:

  • rotavírusová enteritída
  • meningoková infekcia
  • HPV
  • chrípka

Zásady očkovania detí

Očkovať sa môže iba zdravé dieťa po lekárskom vyšetrení. Za postup pri očkovaní zodpovedá lekár. Všetky očkovacie látky musia byť registrované v Slovenskej republike.

Je dôležité rešpektovať kontraindikácie, predpísané intervaly medzi jednotlivými očkovaniami a očkovaciu techniku podľa návodu.

Dieťa by malo po očkovaní zostať 15 – 30 minút pod lekárskym dohľadom.

Nezabudnite, že o očkovaní sa vedie dokumentácia v očkovacom preukaze dieťaťa.

Vakcinácia
Tatevik Bagdasaryan/shutterstock.com

Aké druhy vakcín sa používajú?

Živé oslabené (atenuované) vakcíny

Oslabené vakcíny obsahujú živé mikroorganizmy, ktoré počas kultivovania stratili svoju patogenitu – schopnosť vyvolať dané ochorenie – ale zachovali si svoje antigénne vlastnosti.

Oslabené vírusy alebo baktérie sa v tele množia bez toho, aby spôsobili infekčné ochorenie. Takto ich imunitný systém dokáže rozpoznať a vytvoriť si proti nim protilátky, ktoré budú chrániť dieťa v budúcnosti pri styku s reálnou chorobou.

Výhodou oslabených vakcín je kvalitná a dlhodobá ochrana proti infekčnej nákaze. Nevýhodou, že zvyšujú riziko vedľajších účinkov – bolesť, začervenanie, teplotu a u osôb s oslabenou imunitou – možnosť spätnej premeny nepatogénnej formy vakcinačného mikroorganizmu na patogénnu, čím môže dôjsť k rozvoju ochorenia.

Medzi živé oslabené vakcíny patrí:

  • MMR vakacína (morbili, mums, rubeola)
  • Sabinova vakcína proti poliomyelitíde
  • vakcína proti tuberkulóze

Inaktivované vakcíny

Inaktivované očkovacie látky obsahujú baktérie a vírusy, ktoré boli usmrtené, a tým zbavené schopnosti množenia sa v organizme. Tieto vakcíny sa nemôžu zmeniť na patogénne – sú bezpečnejšie ako živé, no imunitná odpoveď a tvorba protilátok je slabšia. Ochrana proti infekcii sa zvyšuje množstvom dávok.

Patria sem vakcíny proti:

  • čiernemu kašľu
  • Salkova proti poliomyelitíde
  • chrípke
  • kliešťovej encefalitíde
  • hepatitíde A
  • besnote

Toxoidné vakcíny

Účinnú zložku týchto vakcín tvoria inaktivované baktériové toxíny, ktorých imunizačné schopnosti zostali zachované – dokážu vyvolať imunitnú odpoveď organizmu a stačia pre navodenie dostatočnej ochrany proti nákaze. Je však nevyhnutné aplikovať tri dávky.

Toxoidné vakcíny sú proti:

  • záškrtu
  • tetanu

Subjednotkové a rekombinantné vakcíny

Účinnú zložku tvorí nejaká časť patogénu, ktorá vyvoláva imunitnú odpoveď v organizme. Vďaka odstráneniu ostatných komponentov sa zníži počet vedľajších nežiadúcich účinkov, ale aj imunologická účinnosť. Patria sem niektoré vakcíny proti chrípke.

Rekombinantné vakcíny sa pripravujú metódami génového inžinierstva a patrí sem očkovanie proti hepatitíde B.

Polysacharidové a konjugované vakcíny

Polysacharidové vakcíny sa podávajú najmä u dospelých, lebo u detí majú limitovanú imunogenicitu. Zvýšenie ich účinnosti sa dosahuje ich väzbou na bielkoviny – konjugáciou. Imunitný systém dokáže takéto vakcíny lepšie rozpoznať.

Patrí sem:

  • pneumokoková vakcína
  • vakcína proti hemophilus influenzae b
Mikroorganizmy
Komsan Loonprom/shutterstock.com

Podávanie vakcín – aké vakcíny sa môžu podávať naraz?

Pri podávaní vakcín je nutné dodržiavať bezpečnostné a hygienické opatrenia.

  • Inaktivované aj živé vakcíny sa môžu podávať v ten istý deň simultánne.
  • Rôzne inaktivované vakcíny sa môžu podávať v akomkoľvek intervale medzi dávkami.
  • Rôzne živé vakcíny, ak sa nepodávajú v ten istý deň, by sa mali podávať aspoň s mesačným odstupom.

Kontraindikácie očkovania – kedy sa vakcína nesmie podať?

Existujú určité situácie, pri ktorých by sa očkovanie nemalo podávať alebo by sa malo podávať s veľkou opatrnosťou.

Kontraindikácie očkovania sa môžu mierne líšiť v závislosti od konkrétnej vakcíny a odporúčaní. Uvádzame niektoré príklady:

  • akútne ťažké ochorenie – očkovanie by sa malo odložiť
  • alergia na zložku vakcíny – ak má dieťa známu alergiu na zložku vakcíny (napríklad na proteíny vajíčka v prípade niektorých vakcín), nemal by byť očkovaný touto vakcínou
  • alergické reakcie na predchádzajúce dávky vakcíny – ak malo dieťa vážnu alergickú reakciu na predchádzajúcu dávku rovnakej vakcíny, nemalo by byť ďalšou dávkou tejto vakcíny očkované
  • oslabený imunitný systém – napríklad pacienti podstupujúci chemoterapiu alebo deti s imunodeficienciou, by mali byť očkované s veľkou opatrnosťou alebo vôbec
  • tehotenstvo – niektoré vakcíny sú kontraindikované počas tehotenstva, najmä živé vakcíny, ktoré by mohli poškodiť plod – naopak, niektoré vakcíny sú počas tehotenstva odporúčané
  • vakcína v minulosti spôsobila ťažké nežiaduce účinky – ak malo dieťa v minulosti vážne nežiaduce účinky po očkovaní tou istou vakcínou, táto vakcína je kontraindikovaná
  • inkubácia infekčnej choroby a epidemický výskyt infekčnej choroby – ak existuje riziko, že by dieťa mohlo byť v blízkej budúcnosti choré, očkovanie by sa malo odložiť
  • rekonvalescencia po prekonanej chorobe
  • pri dokázanom deficite bunkovej imunity sú kontraindikované všetky živé vakcíny

Vedľajšie účinky očkovania

Očkovanie môže mať u detí nežiaduce účinky, ale vo väčšine prípadov sú tieto účinky mierne a krátkodobé.

Je dôležité si uvedomiť, že výhody očkovania v ochrane pred vážnymi infekčnými ochoreniami ďaleko prevyšujú riziká vedľajších účinkov:

  1. Bolesť a opuch na mieste vpichu: Po očkovaní môže dieťa pociťovať bolesť, červený opuch alebo citlivosť na mieste vpichu. Tieto príznaky sú zvyčajne mierne a prechádzajú pomerne rýchlo.
  2. Horúčka: Horúčka je bežný vedľajší účinok po očkovaní. Môže sa vyskytnúť v priebehu 24 hodín po očkovaní a trvať niekoľko dní. Horúčku je možné znížiť podávaním vhodných liekov na znižovanie teploty.
  3. Všeobecné nepohodlie: Niektoré deti môžu pociťovať všeobecné nepohodlie, únavu alebo malátnosť.
  4. Mierne alergické reakcie: Zriedkavo sa môžu vyskytnúť mierne alergické reakcie, ako sú svrbenie alebo vyrážky na koži. Ťažké alergické reakcie sú veľmi zriedkavé.
  5. Nevoľnosť alebo zvracanie.

Základné očkovanie

Na Slovensku existuje národný imunizačný program, ktorý určuje povinné a odporúčané očkovania pre deti a dospelých. Základné očkovanie pre deti zahŕňa niekoľko vakcín, ktoré sú povinné a ktoré majú chrániť pred vážnymi infekčnými ochoreniami.

V tabuľke uvádzame základné vakcíny, ktoré sú súčasťou národného imunizačného programu na Slovensku:

3. – 4. mesiac – 1. dávka

1. Hexavakcína

DTP – diftéria, tetanus pertusis

poliomyelitída – IPV

Haemophilus influenzae b – Hib

Vírusová hepatitída B – VHB

2. Pneumokokové invazívne infekcie

5. – 6. mesiac – 2. dávka
11. – 12. mesiac – 3. dávka
15. – 18. mesiac 3. MMR – morbili, mumps, rubeola

Spolu s hexavakcínou sa môže podávať odporúčaná vakcína proti meningokokovi. Spolu s MMR vakcínou sa môže podať odporúčaná vakcína proti varicelle – ovčím kiahňam.

Preočkovanie

6. rok DTP – diftéria, tetanus, pertusis

poliomyelitída – IPV

meningokok (nepovinné)

11. rok MMR – morbili, mumps, rubeola

varicella (nepovinné)

13. rok DTP – diftéria, tetanus, pertusis

poliomyelitída – IPV

dospelí vo veku 30 rokov diftéria, tetanus – každých 15 rokov

Aké sú riziká ochorení, proti ktorým máme očkovanie?

Očkovanie je účinný spôsob ochrany pred mnohými infekčnými ochoreniami a ich potenciálnymi komplikáciami. Riziká ochorení, proti ktorým je očkovanie, sa líšia podľa konkrétneho ochorenia.

  1. Osýpky: Osýpky sú veľmi nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré môže viesť k vysokým horúčkam, vyrážkam, zápalu pľúc a zápalu mozgu. Riziko komplikácií je najvyššie u malých detí a starších dospelých.
  2. Detská obrna (polio): Detská obrna je vírusové ochorenie, ktoré môže spôsobiť paralýzu. Bez očkovania by mohla byť detská obrna stále vážnou hrozbou, ale vďaka očkovaniu je v mnohých krajinách eliminovaná.
  3. Tetanus: Tetanus je spôsobený baktériou Clostridium tetani a prenáša sa cez špinavé rany. Ochorenie je sprevádzané silnými kŕčmi a stuhnutím svalov. Môže byť smrteľné.
  4. Čierny kašeľ (pertussis): Čierny kašeľ môže u detí spôsobiť vážne záchvaty kašľa a dýchacie problémy. Pre novorodencov je táto infekcia najrizikovejšia.
  5. Hepatitída B: Hepatitída B je vírusové ochorenie pečene, ktoré môže byť akútne, ale aj chronické. Prináša riziko cirhózy a rakoviny pečene.
  6. Hepatitída A: Hepatitída A je vírusové ochorenie pečene, ktoré sa prenáša kontaminovanou vodou a potravinami. Riziko zahŕňa závažné ochorenie pečene, žlčníka a brušnej dutiny.
  7. Chrípka: Chrípka môže byť závažná a viesť k hospitalizácii alebo dokonca úmrtiu. Očkovanie proti chrípke chráni pred závažnými príznakmi a komplikáciami chrípky.
  8. Pneumokoková infekcia: Pneumokokové baktérie môžu spôsobiť závažné infekcie, ako sú zápaly pľúc, meningitída a sepsa.
  9. Diftéria: Záškrt je akútne horúčkovité ochorenie, ktoré sa prejavuje zápalom sliznice, mandlí a nosohltanu. Môže viesť k smrti v dôsledku obštrukcie dýchacích ciest.
  10. Haemophilus influenzae: Hemofilus vyvoláva invazívne infekcie – meningitídy, sepsy, laryngitídy, epiglotitídy a je častou komplikáciou primárnych vírusových nákaz.
  11. Mumps: Mumps je akútna infekcia s výrazným zdurením slinných žliaz. Môže spôsobiť závažné komplikácie – meningitídu, hluchotu a u mužov zápal semenníkov.
  12. Rubeola: Rubeola má zvyčajne mierny priebeh – prejavuje sa horúčkou, zdurením lymfatických a vyrážkou, ktorá začína na tvári a šíri sa na trup a končatiny. Jej komplikácie sú bolesti kĺbov, encefalitída, trombocytopénia. Najväčšie riziko rubeola predstavuje pri infekcii tehotnej ženy – vírus prechádza transplacentárne a spôsobuje postihnutie plodu so závažnými vrodenými vývojovými chybami. Ak sa žena nakazí v prvom trimestri, rubeola spôsobuje Greggov syndróm – postihnutie mozgu, srdca, kataraktu, hluchotu. V poslednom trimestri je plod ohrozený septickým poškodením s hepatosplenomegáliou (zväčšením pečene a sleziny) a kalcifikáciou mozgu.

Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:

László Kovács a kolektív: Pediatria

Redakcia portálu Lekar.sk
Ochorenia