Ovčie kiahne (varicela) je ochorenie spôsobené varicella-zoster vírusom. Je rozpoznateľné hlavne podľa typických svrbivých pľuzgierikov (papúl), ktoré sa nachádzajú na tvári, krku, vo vlasoch, na trupe ale aj končatinách. Najbežnejšie sa vyskytujú u detí v predškolskom a školskom veku (okolo 10r), najmä na jar a v zime.
Okrem ovčích kiahní poznáme aj pravé kiahne (variola). Rozdiel medzi nimi spočíva v ich liečiteľnosti. Zatiaľ čo pravé kiahne boli smrteľné, tie ovčie dokážeme dobre liečiť. Našťastie, problém pravých kiahní je zažehnaný a už viac než 40 rokov sa vďaka očkovaniu nezaznamenal žiadny prípad nákazy.
Mnohí si kiahne pletú s osýpkami. Tie však spôsobuje iný vírus (virus morbilli). Spôsob, akým je možné rozlíšiť ich na prvý pohľad, je prítomnosť šedastých Koplikovych škvŕn. Tie sa nachádzajú len pri osýpkach a nájdete ich v ústnej dutine, konkrétne na lícach. Poznávacím znakom ovčích kiahní je zase hojenie pľuzgierikov v rôznom čase. Po tele sa nachádzajú v rôznych štádiách, zatiaľ čo pri osýpkach odznejú v rovnakom poradí, v akom vznikli.
Ovčie kiahne sú veľmi nákazlivé. Prenášajú sa z infikovaného človeka priamym kontaktom kvapôčkovou infekciou (kýchaním, kašľom, pri rozprávaní, slinami), ale aj nepriamo kontaktom s predmetom či povrchom, na ktorom sa vírus nachádza. Vstupnou bránou do tela sú pre vírus sliznice dýchacích ciest.
Inkubačná doba (čas, ktorý uplynie od infikovania po prejav prvých klinických príznakov) je pri tomto ochorení 7-21 dní. Toto ochorenie je nákazlivé ešte skôr (24-48h), než sa prejavia prvé príznaky. Nakaziť sa teda môžete aj od niekoho, kto netuší, že toto ochorenie má. Chorý prestane byť infekčný v čase, keď sa posledný pľuzgierik premení na chrastu. Do tejto doby je nutná jeho izolácia.
Medzi najčastejšie príznaky ochorenia patrí:
Ako prvý z príznakov nastupuje horúčka, ktorá sa môže spájať s bolesťami hlavy a nechutenstvom. Približne po 1-2 dňoch sa začnú objavovať vyrážky.
Pľuzgieriky sú typickým a ľahko zistiteľným prejavom ochorenia. V počiatočnom štádiu sa začínajú objavovať červené škvrny, neskôr sa z nich formuje hrbolček, uprostred ktorého sa následne vytvorí pľuzgier so zakalenou tekutinou (táto tekutina je infekčná). Keď pľuzgier praskne, na jeho mieste vznikne chrasta, ktorá pretrváva asi po dobu 10 dní – 2 týždňov a následne odpadne. Po tejto dobe sa vzniknuté ranky zahoja. Pľuzgiere veľmi svrbia a ak si ich pacient zoškrabne, zvyká jazva na celý život. Pri škriabaní navyše hrozí riziko vniknutia baktérií do rany a vzniku sekundárnej infekcie.
Ako prvé miesto, kde vyrážky môžeme pozorovať, je trup, tvár ale aj vlasy. Neskôr sa objavia aj na končatinách. Pokryjú celé telo okrem chodidiel a dlaní (v počte asi 250 – 500 ks). Jednotlivé pľuzgiere sa nachádzajú v jednom čase v rôznych štádiách a počas choroby pribúdajú nové a nové.
Ak ste ovčie kiahne prekonali v minulosti, vytvorila sa vám na voči nim celoživotná imunita. To znamená, že druhý raz sa nimi nenakazíte. Vírus však v neaktívnej (latentnej) forme pretrváva v nervových bunkách mozgu a miechy. Ak preň nastanú výhodné podmienky vrátane oslabenia imunity, aj po rokoch sa vírus môže sekundárne prejaviť v podobe pásového oparu.
Priebeh ochorenia je nepríjemný, no väčšinou mierny. Môže však nastať niekoľko vážnych komplikácií:
Bezodkladne by ste mali vyhľadať lekársku pomoc v prípade, ak:
Ak dostane ovčie kiahne budúca mamička počas prvých dvoch trimestrov, ochorenie môže spôsobiť poškodenie plodu, napríklad problémy so zrakom, slabý telesný vývin (nízka pôrodná váha, malá veľkosť hlavy) či mentálne poruchy. Problém nastáva, aj keď sa tehotné ženy infikujú pred pôrodom, nakoľko hrozí riziko prenosu infekcie z matky na bábätko (neonatálna varicella). Novorodenci znášajú infekciu ovčími kiahňami s ťažkým priebehom.
Patria sem deti do 1 roka, dospelí a tehotné ženy (ktorí neprekonali kiahne a ani neboli očkovaní) aj imunodeficientní pacienti (onkologickí pacienti, HIV pozitívni, po transplantácii orgánov, s reumatoidnou artritídou). Uvedené skupiny znášajú infekciu varicella vírusom ťažšie.
V prípade, že sa u vás alebo vášho dieťaťa objavia spomínané symptómy – pľuzgieriky sprevádzané zvýšenou telesnou teplotou, mali by ste vyhľadať lekára. Obzvlášť ak viete, že ste boli v kontakte s niekým, kto ovčie kiahne práve mal. Doktor na základe klinických príznakov, vizuálneho aj laboratórneho vyšetrenia materiálu z pľuzgierikov zistí či je príčinou ich vzniku vírus varicella zoster. Pohľadom dokáže rozlíšiť pľuzgieriky práve vďaka tomu, že sa nachádzajú v rôznych vývojových štádiách. Laboratórne sa pomocou PCR zisťuje prítomnosť DNA vírusu alebo testom na prítomnosť protilátok, ktoré si voči nemu pacient vytvoril.
Keďže je ochorenie pôsobené vírusom, liečba je vo väčšine prípadov len symptomatická. Odporúča sa prijať dostatok tekutín, oddych na lôžku, zdravá strava, zmierňovanie príznakov a úľava od bolesti. Svrbenie zmierňujú antihistaminiká a horúčka je tlmená antipyretikami. U detí sa neodporúča podávať aspirín, nakoľko by mohli vzniknúť zdravotné komplikácie. Je potrebné ho nahradiť paracetamolom či ibuprofenom.
V minulosti boli odporúčané aj hojivé masti či tekutý púder. V súčasnosti sa od týchto postupov upúšťa a odporúča sa pľuzgiere jemne dezinfikovať a nechať ich „voľne dýchať“. Doplnkovou liečbou môžu byť ovsené kúpele (do vody sa prisypú jemné ovsené vločky), ktoré zmierňujú pocity svrbenia.
Pľuzgiere sa nesmú škriabať (hoci je to veľmi náročné), no hrozí zanesenie bakteriálnej infekcie do rany a aj vznik nepekných jaziev. Pacient by sa prvé 2 dni nemal kúpať a sprchovať, prípadne len čistou vodou, bez použitia kozmetických prípravkov. Pri sušení tela voľte jemné prikladanie uteráku, ktorý nasaje vodu, vyhnite sa jeho šúchaniu po pokožke. Ďalej je vhodné počas ochorenia nostiť voľnejšie oblečenie z prírodných materiálov, nakoľko prehrievanie sa a pot zhoršujú svrbenie.
Pacientom, ktorým hrozia (alebo sa rozvinuli) komplikácie, sú podávané aj antivirotiká (napríklad acyklovir, valaciclovir). Tie síce vírus neliečia, ale pomáhajú mierniť príznaky, ktoré vírusová infekcia spôsobuje a teda odľahčujú imunitný systém. Počas liečby je nevyhnutné, aby bol pacient izolovaný od ostatných. Deti nechodia do škôlok, do škôl, dospelí do práce.
Tak, ako pri každom ochorení, dôležitá je pre jeho liečbu aj zdravá pestrá strava s dostatočným obsahom vitamínov. Pitný režim je vhodné dopĺňať o ovocné šťavy a bylinkové čaje.
Základnou prevenciou je obmedzenie kontaktu s chorými, dôkladné dodržiavanie osobnej hygieny a umývanie rúk. Šíreniu sa však týmito postupmi nedá úplne zabrániť, nakoľko je ochorenie veľmi nákazlivé. Preto je vhodné zvážiť očkovanie. Od doby, kedy prišla na trh vakcína proti ovčím kiahňam, ich výskyt sa znížil. Očkovanie detí je nepovinné, no ak sa preň rozhodnete, malo prebehnúť medzi 15. – 18. mesiacom, preočkovanie vo veku 4 – 6 rokov.
Dospelí by sa mali dať zaočkovať v prípade, že v detstve ochorenie neprekonali, pretože (ako sme uviedli vyššie) vírus je veľmi infekčný a je ťažké sa mu vyhnúť. Obzvlášť v prípade, ak máte doma dieťa. Vakcináciu je možné vykonať aj v prípade, že ste boli v kontakte s infikovanou osobou a to do 72 hodín.
Na Slovensku sa očkuje tromi druhmi vakcín, najčastejšie Varilrixom. Zvyšné dva typy (Priorix-Tetra, ProQuad) obsahujú okrem očkovacej látky proti ovčím kiahňam aj ďalšie, proti mumpsu, rubeole a osýpkam.
Protilátky môžu byť prenesené aj z matky na dieťa, no takáto imunita trvá len po dobu prvých 3 mesiacov od narodenia. Po ich uplynutí bábätko imunitu stráca, a keďže deti do 1 roka patria medzi rizikové skupiny, lekári odporúčajú očkovanie, ktoré je veľmi účinné.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
