Anorexia (po latinsky anorexia nervosa) je mentálna porucha príjmu potravy. Vyskytuje sa prevažne u mladých žien, no muži nie sú výnimkou.
Pri anorexii dochádza ku skreslenému vnímaniu samého seba a strachu z priberania. Pacient s takouto poruchou sa snaží o prehnanú redukciu svojej hmotnosti, ktorá môže vyústiť do nebezpečného a často nezvratného poškodenia vlastného organizmu. U pacienta môže dôjsť k metabolickému rozvratu, nutná je hospitalizácia.
Najviac ohrozené sú ženy perfekcionistky, zamerané na svoj výkon a zle znášajúce kritiku. Týka sa aj dievčat z rodín, ktoré majú vysoké nároky na výkon detí. Patria sem aj deti z rodín, kde majú zlé stravovacie návyky.
Vystavuje sa riziku vzniku týchto ochorení:
Príčinou môže byť psychický tlak médií prezentujúcich predstavu o tom, ako by mal človek vyzerať, častý výsmech až šikanovanie zo strany spolužiakov, kolegov, „kamarátov”, v angličtine označovaný ako body-shaming.
Spúšťače anorexie môžu byť aj genetickej a biochemickej povahy. Kombinácia prostredia a vrodených vlastností predurčuje, či človek bude, alebo nebude niesť bremeno tejto mentálnej poruchy.
V praxi sa môžeme stretnúť s dvoma typmi anorexie:
Na pacientoch možno pozorovať príznaky behaviorálne aj fyzické, často sprevádzané depresiou a inými psychickými poruchami. Často je ťažké ich identifikovať, pretože ľudia s anorexiou pred okolím svoje stravovacie návyky obyčajne skrývajú.
Patria sem:
Medzi ďalšie spoločné symptómy anorexie patria:
Pri prudkej strate hmotnosti dochádza k zastaveniu menštruačného cyklu u dievčat (amenorhea).
Ak lekár predpokladá, že sa u pacienta prejavujú príznaky anorexie, skontroluje mu vitálne funkcie, ako je srdcová frekvencia, krvný tlak a teplota. Laboratórne testy môžu zahŕňať kompletný krvný obraz, špecializovanejšie krvné testy zistia hodnoty elektrolytov a bielkovín aj funkciu pečene, obličiek a štítnej žľazy. Psychológ urobí vstupný rozhovor na tému stravovacích návykov. Röntgenom sa skontroluje hustota kostí, pneumónia alebo srdcové problémy.
Diagnóza sa stanovuje z pozorovaných príznakov. Na jej určenie neexistuje žiadna presná hodnota straty hmotnosti pacienta. Podľa spôsobu, akým chudne, sa diagnostikuje typ anorexie.
Závažnosť ochorenia lekár určí na základe hodnoty BMI (Body Mass Index). Čím je nižšia, tým sú klinické následky ochorenia vážnejšie a pacient vyžaduje prísny klinický dohľad. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) stanovila nasledovné hodnoty:
Okrem BMI existujú ďalšie antropometrické ukazovatele, ako je percento tuku v tele, objem svalu paže, podkožný tuk stanovený kaliperom a iné.
Liečba má najviac žiadaný efekt, keď je multidisciplinárna. Uzdravenie je možné s pomocou psychológa, lekára primárnej zdravotnej starostlivosti, nutričného terapeuta a rodinnej podpory. Takáto komplexná starostlivosť ponúka pacientovi dozor nad kalorickým príjmom, rast hmotnosti, zlepšenie BMI, vytvorenie stratégie, ktorá zmení jeho sebavnímanie a návrat k bežným vzorcom stravovania. Lieky sa v terapii nepoužívajú často. Súčasťou liečby môžu byť antidepresíva a výživové doplnky.
Liečba prebieha ambulantne, v ťažších prípadoch hospitalizovaním pacienta. Bežný je trojmesačný pobyt (podobne ako pri liečbe závislostí). Liečba anorexie sa zvyčajne uskutočňuje pomocou tímového prístupu, ktorý zahŕňa tím lekárov, odborníkov na duševné zdravie a dietetikov, ktorí majú skúsenosti s poruchami príjmu potravy.
Ak je človek s anorexiou vážne podvyživený, môže dôjsť k poškodeniu jeho vnútorných orgánov, vrátane mozgu, srdca a obličiek. Toto poškodenie nemusí byť úplne reverzibilné čiže zvratné, aj keď je anorexia pod kontrolou.
Genetické faktory, bohužiaľ, nemožno zmeniť, preto prevencia spočíva v ovplyvnení prostredia. Je vhodné obklopiť sa správnymi ľuďmi, nájsť si hobby prinášajúce radosť, teda odviesť svoju pozornosť od telesného obrazu na niečo iné. Veľké plus je vyhľadanie odbornej pomoci u terapeuta, ak u človeka pretrvávajú pocity úzkosti a menejcennosti. Jednoduchý rozhovor s odborníkom môže podchytiť poruchu v raných štádiách, a tak zabrániť potenciálnemu sebapoškodeniu.
