Tlak krvi je sila, ktorú vyvíja krv na steny tepien pri tom, ako je vypudzovaná zo srdca do obehu. Meria sa v dvoch hodnotách:
Tlak krvi sa zvyčajne zaznamenáva ako pomer. Ideálny by mal byť 120/80 mmHg, kde hodnota 120 predstavuje systolický a 80 diastolický. Udržiavanie zdravého krvného tlaku je nevyhnutné na zabezpečenie dostatočného prísunu kyslíka a živín do orgánov tak, aby nedochádzalo k namáhaniu srdca a krvných ciev.
Hodnoty systolického a diastolického tlaku sa v priebehu dňa pod vplyvom rozličných okolností fyziologicky menia. Systolický sa zvyšuje pri fyzickej aktivite, duševnej práci a pod vplyvom emócií – hodnota 170 mmHg pri cvičení je v poriadku. Tlak fyziologicky klesá počas odpočinku, najmä v noci, kedy sú normálne hodnoty 110/70 aj menej.
Nízky krvný tlak, nazývaný aj hypotenzia, je stav, pri ktorom je sila krvi tlačiaca na steny tepny príliš nízka, čím sa môže znížiť prietok krvi do životne dôležitých orgánov, ako je mozog, srdce alebo obličky.
Hoci pre hypotenziu neexistuje univerzálny prah, vo všeobecnosti sa za nízky tlak krvi považuje systolický nižší ako 90 mmHg alebo diastolický nižší ako 60 mmHg. To, čo sa u niekoho považuje za nízky tlak, však u iného môže byť v poriadku. Ak si teda nameriate nízku hodnotu, mali by ste sa poradiť s lekárom.
U mnohých ľudí hypotenzia nespôsobuje žiadne príznaky. Veľa z nich preto ani nevie, že má nízky tlak krvi, až kým si ho nezmeria. Nízky tlak býva zväčša dobre tolerovaný.
Príznaky nízkeho krvného tlaku vznikajú v závislosti od jeho príčiny a od rýchlosti, akou sa vyvíja. Pomalému zníženiu krvného tlaku sa telo dokáže prispôsobiť kompenzačnými mechanizmami (zrýchlením pulzu alebo stiahnutím ciev, aby sa zúžili), no rýchly pokles tlaku môže znamenať, že tieto mechanizmy zlyhali a niektorým orgánom sa nedostáva dostatok krvi.
Medzi prejavy nízkeho tlaku krvi patrí:
Častým prejavom hypotenzie je aj porucha prekrvenia okrajových častí, najmä končatín, ktorá sa prejavuje bledosťou a chladom („studené ruky a nohy“). Porucha prekrvenia obličiek sa odzrkadlí v znížení výdaja moču.
Život ohrozujúcou formou nízkeho krvného tlaku je šok. Šok je akútne ťažké zlyhanie obehu s poklesom prekrvenia životne dôležitých orgánov. Vyúsťuje do nezvratného multiorgánového zlyhania, ktoré, pokiaľ nie je okamžite liečené, končí smrťou.
Jeho príznakmi sú úzkosť, nepokoj, neskôr poruchy vedomia až kóma a delirantné stavy (halucinácie, blúznenie). Koža je spotená a chladná, okrem šoku spôsobeného sepsou, kedy je teplá. Pacient postupne prestáva močiť, zlyhávajú mu obličky aj ostatné orgány a pri neskorom alebo nedostatočnom liečení dochádza k smrti.
Hypotenzia môže byť spôsobená rôznymi faktormi – od akútnych a dočasných stavov až po dlhodobé/chronické ochorenia, ktoré nízky tlak sprevádza.
Rozpoznanie príčiny, pre ktorú máte nízky tlak, je dôležité, aby ste hypotenziu vedeli správne liečiť a vyhli sa tak jej nepríjemným príznakom.
Príčiny nízkeho krvného tlaku možno rozdeliť na krátkodobé spúšťače a chronické stavy, medzi ktoré patrí:
Ak nepijete dostatočné množstvo tekutín alebo máte hnačky a vraciate, máte nižší objem krvi v cievach, čo vedie k hypotenzii.
Ťažké zranenia, operácie alebo vnútorné krvácanie môžu spôsobiť výrazný pokles tlaku.
Stavy ako zlyhanie srdca, bradykardia (pomalá srdcová frekvencia) alebo problémy so srdcovými chlopňami bývajú dôvodom zlého obehu a nízkeho krvného tlaku.
Hormonálna nerovnováha spôsobená stavmi, ako je Addisonova choroba (nadobličky netvoria dostatok hormónov kortizolu a aldosterónu), hypotyreóza (znížená činnosť štítnej žľazy) alebo cukrovka, môže znížiť tlak krvi.
Niektoré lieky, napríklad diuretiká, betablokátory, antidepresíva alebo lieky na Parkinsonovu chorobu, zvyknú zapríčiniť nízky tlak.
Infekcie, ktoré sa dostanú do krvného obehu, môžu spôsobiť zvýšenú priepustnosť ciev, pri ktorej z nich tekutiny unikajú do tkanív, a tak vzniká nebezpečný pokles krvného tlaku.
Závažné alergické reakcie mávajú na svedomí náhlu hypotenziu (rovnako zvýšená priepustnosť ciev) spolu s ťažkosťami s dýchaním a opuchom.
Hormonálne zmeny a zvýšené nároky na prietok krvi (vyššie množstvo krvi) počas tehotenstva môžu viesť k zníženiu krvného tlaku, a to najmä do 24. týždňa tehotenstva.
Nedostatok základných živín, ako je vitamín B12 alebo kyselina listová, môže spôsobiť anémiu, ktorá zvykne prispieť k hypotenzii.
Ide o náhly pokles krvného tlaku pri príliš rýchlom vstávaní zo sedu alebo ľahu, často v dôsledku dehydratácie alebo dlhodobého odpočinku na lôžku.
Poruchy ako Parkinsonova choroba alebo autonómna neuropatia môžu interferovať s reguláciou tlaku nervovým systémom.
Aj keď je alkohol bežne spájaný s vysokým tlakom krvi, môže mať aj opačný účinok a spôsobiť nízky tlak krvi. Na centrálny nervový systém účinkuje alkohol ako tlmivo, môže teda spomaliť srdcovú frekvenciu a znížiť tlak.
Pri prvom kontakte lekára s pacientom je dôležité určiť, či ide o akútne vzniknutú alebo chronickú hypotenziu. Lekár zisťuje vašu anamnézu, pýta sa na vaše zdravotné problémy – kedy napríklad registrujete pokles tlaku krvi, aké pociťujete príznaky, či u vás došlo k strate vedomia a podobne.
Lekár tiež musí vedieť o liekoch, ktoré užívate, ako aj o všetkých ochoreniach členov vašej rodiny.
Následne sa vyšetrenie zameriava na meranie krvného tlaku v sede, v ľahu a po postavení sa do vzpriamenej polohy. Dôležité je 24-hodinové monitorovanie krvného tlaku pomocou tlakového Holter testu, ktorého záznam vyhodnocuje lekár.
Ako doplnkové vyšetrenia môže vykonať:
Na kontrolu základných stavov, ako je anémia, dehydratácia alebo hormonálna nerovnováha.
Na posúdenie funkcie srdca a vylúčenie arytmií alebo iných srdcových problémov.
Ak je podozrenie na ochorenie srdca zapríčiňujúce hypotenziu.
Čo robiť pri nízkom tlaku? Liečba hypotenzie má byť zameraná na vyvolávajúcu príčinu, keďže v súčasnosti na ňu neexistuje žiadny liek – tak ako je to i v prípade vysokého krvného tlaku. Ide predovšetkým o liečbu rôznych chorôb srdca, arytmií a endokrinných a neurologických ochorení, ktoré môžu viesť k akútnej alebo chronickej hypotenzii.
Táto liečba je možná aj v prípade objemových strát, napríklad pri krvácaní alebo hnačkách. Pri chronických hypotenzných stavoch je liečba zameraná na príznaky. V rámci režimových opatrení je nutné vyhýbať sa situáciám provokujúcim a zhoršujúcim daný stav. Čo na nízky tlak?
1. Zvýšte príjem tekutín
Dehydratácia znižuje krvný tlak, takže pitie väčšieho množstva vody pomáha zvýšiť objem krvi a predchádzať tomuto problému. Pomôcť môžu aj tekutiny bohaté na elektrolyty, ako sú športové nápoje.
2. Jedzte malé a častejšie porcie jedál
Veľké objemy pokrmu nezriedka vedú k náhlemu poklesu tlaku, a to najmä po jedle. Menšie porcie prijímané častejšie by tomu mali zabrániť.
3. Zvýšte príjem soli
Soľ môže zvýšiť krvný tlak, avšak jej adekvátne dávkovanie by malo prebiehať pod lekárskym dohľadom, pretože jej nadmerný príjem môže mať negatívne účinky, predovšetkým u ľudí so srdcovými chorobami.
4. Noste kompresné pančuchy
Mali by pomôcť znížiť hromadenie krvi v nohách a zlepšiť krvný obeh, čím sa zabráni prílišnému poklesu krvného tlaku pri státí.
5. Niekedy pomôžu aj lieky
V niektorých prípadoch vám môže byť predpísaný fludrokortizón (steroid, ktorý pomáha zvyšovať objem krvi) alebo midodrín (liek na sťahovanie ciev a zvyšovanie krvného tlaku). Iné lieky sa zvyknú použiť v závislosti od základnej príčiny, ako liečba infekcie, anémie alebo srdcových stavov.
6. Vyhýbajte sa náhlym zmenám polohy
Pomalé vstávanie dokáže pomôcť predchádzať závratom a mdlobám spojeným s posturálnou hypotenziou.
7. Liečba základných ochorení
Ak je hypotenzia spôsobená stavmi, ako sú srdcové problémy, endokrinné poruchy (napr. Addisonova choroba) alebo závažná strata krvi, riešenie základného problému je pre riadenie krvného tlaku rozhodujúce.
Základným vyšetrením výšky krvného tlaku je jeho meranie pomocou tlakomera. Poznáme viacero druhov, ortuťové alebo digitálne.
Pri meraní krvného tlaku by ste nemali rozprávať. Pred meraním buďte aspoň 5 minút v pokoji, dve hodiny predtým by ste nemali fajčiť, jesť ani konzumovať nápoje s obsahom kofeínu. Miestnosť má byť tichá, s primeranou teplotou. Pri meraní by ste mali sedieť, oprieť sa a ruku s manžetou tlakomera mať voľne na podložke, vo výške srdca.
Vyšetrenie krvného tlaku sa má vždy opakovať aspoň dvakrát, s minimálnym časovým odstupom 2 minúty.