Bežná úzkosť je prirodzená emocionálna reakcia na vnímané ohrozenie či stresové situácie (napr. skúška, pohovor, nebezpečenstvo). Pomáha nám ich zvládnuť.
Ak je však nadmerná, dlhodobá a vzhľadom na okolnosti neprimeraná, vtedy už hovoríme o patologickej úzkosti, čo je intenzívny pocit nepokoja, strachu či nervozity.
Môže sa zhoršiť, keď sa blíži stresujúca udalosť, no často nemá presnú príčinu či spúšťač. Vzniká náhle a nečakane a výrazne zasahuje do života človeka.
Podľa prieskumu Ligy za duševné zdravie z roku 2021.
Generalizovaná úzkostná porucha (GAD) zvyčajne zahŕňa pretrvávajúci pocit úzkosti alebo hrôzy, ktorý zväčša zasahuje do každodenného života.
Nie je to to isté ako občasné trápenie alebo prežívanie dočasnej ťažoby v dôsledku stresujúcich životných udalostí. Ľudia s GAD zažívajú častú úzkosť v priebehu niekoľkých mesiacov až rokov.
Ľudia s panickou poruchou majú časté a neočakávané záchvaty úzkosti a paniky. Sú to náhle obdobia intenzívneho strachu, nepohodlia alebo pocitu straty kontroly, aj keď neexistuje žiadne jasné nebezpečenstvo alebo spúšťač.
Nie u každého, kto zažije záchvat paniky, sa rozvinie panická porucha. Záchvaty sa môžu vyskytnúť niekoľkokrát za deň alebo len zriedka, niekoľkokrát do roka.
Ľudia so sociálnou úzkostnou poruchou majú všeobecný intenzívny strach alebo úzkosť zo sociálnych situácií. Obávajú sa, že činy alebo správanie spojené s ich úzkosťou, budú negatívne hodnotené ostatnými, čo povedie k tomu, že sa budú cítiť trápne.
Táto obava často spôsobuje, že sa ľudia so sociálnou úzkosťou vyhýbajú spoločnosti. Sociálna úzkostná porucha sa môže prejaviť v rôznych situáciách, napríklad na pracovisku alebo v školskom prostredí.
Separačnú úzkosť často vnímame u detí, no možno ju diagnostikovať aj u dospelých. Ľudia, ktorí majú separačnú úzkostnú poruchu, sa obávajú odlúčenia od tých, ku ktorým sú emocionálne pripútaní.
Často sa boja, že sa ich blízkym počas ich odlúčenia stane niečo zlé. Tento strach vedie k tomu, že sa vyhýbajú oddeleniu od svojich najbližších a osamelosti ako takej. Osoby s úzkosťou z odlúčenia môžu mať nočné mory o oddelení alebo pociťovať fyzické symptómy, keď k takémuto odlúčeniu dôjde alebo sa očakáva.
Trochu zriedkavou poruchou spojenou s úzkosťou je selektívny mutizmus. Dochádza k nemu, keď ľudia nedokážu hovoriť v špecifických sociálnych situáciách napriek tomu, že majú normálne jazykové znalosti.
Selektívny mutizmus sa zvyčajne vyskytuje pred dosiahnutím veku 5 rokov a je často spojený s extrémnou plachosťou, strachom zo spoločenských udalostí, utiahnutím sa do seba, lipnutím a záchvatmi hnevu. Jednotlivci s diagnózou selektívneho mutizmu sú často diagnostikovaní aj s inými úzkostnými poruchami.
Úzkosť má mnoho prejavov a medzi jednotlivcami sa môžu výrazne líšiť. Spôsobuje nepríjemné fyzické aj psychické ťažkosti. Niektorí opisujú:
Iní majú počas úzkostného záchvatu pocit, že prežívajú svoje posledné chvíle – prirovnávajú tento stav k infarktu. Uvádzajú:
Presnú príčinu vzniku úzkosti nepoznáme. Pravdepodobne však ide o kombináciu viacerých faktorov. Existujú tzv. rizikové činitele, ktoré šancu na rozvoj úzkosti zvyšujú. Patrí sem:
Najlepší liek na úzkosť je pre každého individuálny. Liečba úzkosti závisí od jej konkrétneho typu, intenzity a individuálnej odpovede pacienta na terapiu. Stanovuje ju lekár psychiater a väčšinou zahŕňa kombináciu psychoterapie a farmakoterapie.
Kognitívno-behaviorálna terapia je v súčasnosti považovaná za najefektívnejšiu formu liečby na dlhodobé zvládanie úzkostí. Vďaka nej si osvojíte relaxačné techniky, ktoré pomáhajú prekonávať príznaky úzkosti.
Existuje viacero skupín liekov, ktoré sa využívajú v liečbe úzkostí. Patria sem napríklad SSRI a SNRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu) či benzodiazepíny.
Bohužiaľ, neexistuje spôsob, ako s istotou predpovedať, čo spôsobí, že sa u niekoho rozvinie úzkostná porucha. Preto jej vzniku nie je možné úplne zabrániť.
Ak však máte úzkosť, môžete podniknúť isté kroky na zníženie vplyvu úzkostných symptómov:
Ak máte úzkostnú poruchu, môžete zároveň byť aj v depresii. Úzkosť a depresia sa síce zvyknú vyskytovať oddelene, no nie je nič nezvyčajné, keď sa tieto poruchy duševného zdravia prejavia i spoločne.
Úzkosť býva príznakom veľkej depresie. A rovnako zhoršenie symptómov depresie môže byť vyvolané úzkostnou poruchou.
