Úzkosť je emócia charakterizovaná pocitmi obáv, neistoty či strachu s telesnými príznakmi napätia. Človek očakáva nebezpečenstvo, katastrofu alebo nešťastie.
Existuje viacero druhov úzkosti, od bežnej situačnej úzkosti až po úzkostné poruchy. Medzi najčastejšie príčiny môžeme zaradiť dlhodobý stres, traumatické skúsenosti, genetickú predispozíciu či nadmernú psychickú záťaž v každodennom živote. Ako si s úzkosťou poradiť, sa dozviete v nasledovnom článku.
Úzkosť je prirodzená emocionálna a fyziologická reakcia organizmu na vnímané nebezpečenstvo. Na rozdiel od strachu, ktorý reaguje na reálnu a bezprostrednú hrozbu (napr. stretnutie so zúrivým psom), je úzkosť zameraná na budúcnosť a neistotu, človek očakáva katastrofu, zlyhanie alebo nešťastie bez prítomnosti jednoznačného vonkajšieho nebezpečenstva.
Úzkostné poruchy patria medzi najrozšírenejšie duševné ochorenia na svete. Podľa správy Health at a Glance: Europe ( sú najčastejšou duševnou poruchou v Európskej únii. Postihujú približne 25 miliónov ľudí, čo predstavuje 5,4 % populácie EÚ.
Z neurobiologického hľadiska ide o aktiváciu reakcie „bojuj alebo uteč“ (Fight-or-Flight). Vaša amygdala (centrála strachu v mozgu) vysiela signál do nadobličiek, ktoré vyplavia adrenalín a kortizol. Telo sa mobilizuje, hoci sedíte v bezpečnom prostredí kancelárie alebo obývačky.
| Parameter | Stres | Strach | Úzkosť |
| Spúšťač | Konkrétna záťaž (termíny, práca, konflikty). | Jasné, bezprostredné nebezpečenstvo. | Neurčitá, budúca hrozba, neistota a obavy. |
| Symptómy | Vyčerpanie, bolesti hlavy, svalové napätie. | Zrýchlený tep, potenie, okamžitý reflex úniku. | Dlhodobé napätie, somatické ťažkosti, katastrofické myšlienky. |
| Trvanie | Odznieva po pominutí záťažového faktora. | Zmizne okamžite po pominutí hrozby. | Pretrváva aj bez prítomnosti reálneho spúšťača. |
| Riešenie | Oddych, manažment času, zmena prostredia. | Prirodzená obranná reakcia, netreba liečbu. | Psychoterapia, somatic techniky, farmakoterapia. |
Keď vás prepadne náhla úzkosť, racionálne uvažovanie cez čelný lalok mozgu (prefrontálnu kôru) býva dočasne utlmené. Aby ste úzkosť zastavili, musíte vyslať fyzický signál nervovému systému prostredníctvom parasympatiku (časť nervového systému zodpovedná za upokojenie a trávenie).
| Technika | Postup |
| 1. Dýchanie 4-7-8 | Nádych 4 s → Zadržanie dychu 7 s → Výdych 8 s. Opakujte 4 až 8 cyklov. |
| 2. Technika 5-4-3-2-1 | Zamerajte pozornosť na prítomnosť: 5 vecí, ktoré vidíte → 4, ktorých sa dotýkate → 3, ktoré počujete → 2, ktoré cítite → 1, ktorú ochutnáte. |
| 3. Šok chladom (vagový reflex) | Ponorte tvár do ľadovej vody na 10 – 15 sekúnd alebo si priložte studený obklad na tvár. |
Pomalý, predĺžený výdych aktivuje blúdivý nerv (Nervus Vagus), čo okamžite znižuje srdcovú frekvenci.:
Dýchacie cvičenie 4–7–8
Nadýchnite sa nosom, zadržte dych a pomaly vydýchnite ústami.
Pripravení?
Spustite cvičenie tlačidlom nižšie.
Cvičte v pohodlnej polohe. Pri závrate alebo nepríjemnom pocite prestaňte a dýchajte prirodzene.
Aktivuje zmyslové vnímanie a vracia mozog z katastrofických scenárov budúcnosti späť do prítomného okamihu.
Rozhliadnite sa okolo seba a v duchu alebo nahlas pomenujte:

Ak je úzkosť mimoriadne intenzívna a dychové cvičenia nezaberajú, skúste reštart nervovej sústavy chladom.
Ako to funguje: Receptory na tvári po kontakte s chladnou vodou vyšlú okamžitý signál mozgovej kôre. Telo zareaguje biologickým reflexom – spomalí sa pulz o 10 až 25 %, stiahnu sa cipy ciev a nervový systém prepne zo stavu „panika“ do stavu „prežitie a úspora energie“.
Symptómy úzkosti nevznikajú „v hlave“ – ide o reálne fyzické procesy. Každý človek môže prežívať úzkosť inak, no najčastejšie sa prejavuje v troch rovinách:
Mnohí ľudia pociťujú najintenzívnejšiu úzkosť hneď po prebudení. Tento jav má svoje biologické vysvetlenie s názvom CAR (Cortisol Awakening Response).
Medzi 6. a 8. hodinou ráno telo prirodzene zvyšuje hladinu kortizolu (stresového hormónu), aby nás prebudilo a dodalo nám energiu. U ľudí s chronickým stresom alebo úzkostnou poruchou je však táto reakcia premrštená.
Tip na rannú úzkosť:
Pred stanovením diagnózy úzkostnej poruchy je nevyhnutné vylúčiť organické príčiny. Niektoré zdravotné stavy vytvárajú v tele rovnaké chemické a fyziologické prostredie ako úzkosť.
Úzkostná porucha je typ duševného ochorenia. Ľudia s úzkostnými poruchami často prežívajú strach a obavy, ktoré sú intenzívne a neprimerané vzhľadom na okolnosti. Tieto pocity sú zvyčajne sprevádzané telesným napätím a ďalšími zmenami v správaní a kognitívnymi príznakmi.
Sú ťažko kontrolovateľné a pri neliečení môžu pretrvávať dlhý čas. Úzkostné poruchy narúšajú každodenné fungovanie a môžu negatívne ovplyvňovať rodinný, sociálny, školský aj pracovný život človeka.

Ak úzkosť trvá dlhšie ako 6 mesiacov, je intenzívna a narúša každodenné fungovanie, hovoríme o úzkostnej poruche.
| Porucha | Kľúčové charakteristiky | Typický spúšťač |
| Generalizovaná úzkostná porucha (GAD) | Neustále, nadmerné obavy o každodenné záležitosti (zdravie, financie, rodina). | Všeobecná neistota, dlhodobý stres. |
| Panická porucha | Náhle, nečakané panické ataky s výraznými somatickými prejavmi. | Často bez zjavného vonkajšieho spúšťača. |
| Sociálna úzkostná porucha (SAD) | Intenzívny strach z negatívneho hodnotenia, poníženia či odmietnutia v spoločnosti. | Prezentovanie, rozhovor s cudzími ľuďmi, pobyt v dave. |
| Agorafóbia | Strach z miest, z ktorých by bol ťažký únik alebo kde by nebola dostupná pomoc. | Otvorené priestranstvá, MHD, nákupné centrá. |
| Špecifické fóbie | Iracionálny strach z konkrétnych objektov alebo situácií. | Výšky, lietanie, ihly, zvieratá (pavúky, psy). |
| Separačná úzkostná porucha | Nadmerná úzkosť pri odlúčení od blízkych osôb (u detí aj dospelých). | Odlúčenie od partnera, rodičov, domova. |
| Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) | Vtieravé myšlienky (obsesie) vedúce k opakovaným rituálom (kompulziám). | Strach zo znečistenia, neusporiadanosti, katastrofy. |
| Posttraumatická stresová porucha (PTSD) | Flashbacky, nočné mory a hypervigilancia po traumatickej udalosti. | Pripomienky prežitej traumy. |
Dlhodobé zvládanie úzkosti vyžaduje úpravu životného štýlu a prácu s myšlienkovými vzorcami.
Až 90 % serotonínu (hormónu dobrej nálady) sa tvorí v tráviacom trakte. Črevný mikrobióm komunikuje s mozgom prostredníctvom blúdivého nervu a imunitného systému.
Úzkosť často využíva tzv. kognitívne skreslenia (myšlienkové pasce). Medzi najčastejšie patrí katastrofizácia („Určite odpadnem a nikto mi nepomôže“) alebo čierno-biele myslenie.
NÁVOD: Vedenie Kognitívneho denníka (3 kroky)
Keď pocítite úzkosť, zapíšte si odpovede na tieto tri otázky:
O úzkostnej poruche hovoríme vtedy, keď je dlhotrvajúca, neprimerane silná, ťažko kontrolovateľná a výrazne narúša vaše každodenné fungovanie.
Každodenná (chronická) úzkosť sa prejavuje ako pocit napätia a obáv, no nemusí ešte spĺňať kritériá pre diagnostiku úzkostnej poruchy. Na rozdiel od generalizovanej úzkostnej poruchy (GAD), jej prejavy kolíšu, úzkosť nemusí byť neustála ani výrazne zasahovať do života a často súvisí s dlhodobým stresom, životnou záťažou alebo vyčerpaním.
S úzkosťou vám môže pomôcť viacero odborníkov. Ich spolupráca je často najúčinnejšia:

Vyhľadať odborníka nie je znakom zlyhania, ale krok k obnove kvality života. Odbornú pomoc by ste mali zvážiť, ak:
Ak pociťujete príznaky úzkosti, obráťte sa na svojho všeobecného lekára. Neexistujú však žiadne krvné testy ani zobrazovacie vyšetrenia, ktoré by dokázali priamo diagnostikovať úzkostné poruchy. Niektoré z týchto vyšetrení sa môžu vykonať s cieľom vylúčiť telesné ochorenia, ktoré by mohli spôsobovať vaše príznaky.
Ak sa nepotvrdí fyzická príčina, môže vás odporučiť k odborníkovi na duševné zdravie. Psychológ alebo psychiater, sa vás opýta na vaše príznaky, spánkové návyky a ďalšie formy správania. Pri stanovovaní diagnózy úzkostných porúch sa využívajú diagnostické kritériá.
Diagnóza sa zvyčajne zakladá na:
Úzkostné poruchy môžu výrazne ovplyvňovať kvalitu života, no dobrou správou je, že existuje pomoc. Prístup k terapii je vždy vysoko individuálny – to, čo zaberá jednému, nemusí byť vhodné pre iného. O konkrétnom postupe preto rozhoduje odborník na základe intenzity príznakov a typu poruchy.
Terapia zvyčajne stojí na viacerých pilieroch. Môže zahŕňať psychoterapiu (napríklad kognitívno-behaviorálnu terapiu), farmakoterapiu, ale aj úpravu životosprávy a prácu so stresom. Práve komplexná liečba úzkosti, ktorá kombinuje tieto metódy, prináša v praxi často tie najlepšie výsledky.
Úzkostné poruchy môžu výrazne sťažovať každodenné fungovanie. Našťastie existuje viacero účinných spôsobov liečby týchto ochorení. Najlepší liek na úzkosť je pre každého individuálny. Stanovuje ju lekár psychiater a väčšinou zahŕňa kombináciu psychoterapie a farmakoterapie.

Neexistuje spôsob, ako s istotou predpovedať, čo u niekoho spôsobí rozvoj úzkostnej poruchy, no ak pociťujete úzkosť, môžete podniknúť kroky na zmiernenie jej príznakov:
Rozprávajte sa s blízkymi. Podpora najbližších je veľmi dôležitá, pretože Vám dodáva pocit, že na to nie ste sami.
Ak niekto vo vašej prítomnosti prežíva panický atak alebo silnú úzkosť:
Môžem na panický atak alebo úzkosť zomrieť?
Nie. Hoci sú fyzické prejavy (búšenie srdca, pocit dusenia, závraty) veľmi intenzívne a nepríjemné, panický atak sám o sebe nie je život ohrozujúci. Ide len o dočasný pretlak adrenalínu v organizme, ktorý po niekoľkých minútach prirodzene odznie.
Aký je najrýchlejší spôsob, ako sa upokojiť pri úzkosti?
Najrýchlejšou fyzickou cestou je stimulácia blúdivého nervu chladom (opláchnutie tváre ľadovou vodou) v kombinácii s predĺženým výdychom (dychová technika 4-7-8).
Sú lieky na úzkosť návykové?
Moderné lieky prvej voľby (antidepresíva zo skupiny SSRI) nie sú návykové a môžu sa užívať dlhodobo. Návykové môžu byť tzv. anxiolytiká (benzodiazepíny ako neurol, diazepam, xanax), ktoré slúžia len na krátkodobé, akútne potlačenie symptómov a mali by sa užívať výhradne pod dohľadom lekára kratší čas (spravidla max. 2 až 4 týždne).
Medička
Študentka 4. ročníka Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Popri štúdiu pracuje v patologickom laboratóriu, kde si prehlbuje vedomosti z histológie, patológie a získava cenné skúsenosti z praxe.