Mentálna anorexia (po latinsky anorexia nervosa) patrí medzi poruchy príjmu potravy (PPP). Ide o psychické ochorenie, pre ktoré je typické extrémne obmedzovanie jedla. Najčastejšie sa objavuje u mladých žien, ktoré majú sklony k perfekcionizmu, no výnimkou nie sú ani chlapci a muži.
Charakteristické pre anorexiu je, že ľudia vnímajú svoje vlastné telo skreslene. Neustále preto majú pocit, že sú obézni. Trápia ich obavy z priberania a snažia sa o prehnanú redukciu svojej hmotnosti. Táto snaha môže nezriedka vyústiť až do nebezpečného a nezvratného poškodenia vlastného organizmu.
V praxi sa môžeme stretnúť s dvoma typmi anorexie:
U pacientov trpiacich anorexiou je možné pozorovať rôzne nielen fyzické zmeny, ale aj zmeny v správaní. Anorexia býva mnohokrát sprevádzaná depresiou a inými psychickými poruchami.
Symptómy môže byť veľmi ťažké identifikovať, pretože ľudia s týmto ochorením svoje stravovacie návyky a úpornú snahu o chudnutie pred okolím starostlivo skrývajú.
Medzi typické prejavy patrí:
Ďalšie spoločné symptómy anorexie:
Anorexia sa síce u chlapcov vyskytuje v menšej miere než u nežného pohlavia, u oboch ale má spoločné základné črty (napr. strach z priberania na váhe).
Príčiny vzniku môžu byť mierne odlišné. Pri chlapcoch napríklad môže byť tlak zameraný viac na svalnatú postavu a športový výkon. Tento tlak môže viesť k posadnutosti cvičením a obmedzovaniu jedla s cieľom znížiť telesný tuk a zvýšiť svalovú hmotu.
Ako začína anorexia? Presná príčina mentálnej anorexie nie je úplne známa. Zvyčajne však ide o kombináciu prostredia a vrodených vlastností, ktorá predurčuje, či človek bude alebo nebude niesť bremeno tejto mentálnej poruchy.
‚‚V praxi sa najčastejšie stretávam s tým, že mentálna anorexia nevzniká znenazdajky, ale ticho sa rozvíja v období dospievania – najčastejšie medzi 12. a 18. rokom života. Býva to citlivé obdobie búrlivých telesných aj psychických zmien, kedy je mladý človek vystavený tlaku na výkon, hľadaniu vlastnej identity a potrebe zapadnúť. Túžba po kontrole nad vlastným telom sa vtedy často stáva nebezpečným spôsobom, ako sa vyrovnať s úzkosťou, náročnými životnými prechodmi či samotou,‘‘ vysvetľuje možné príčiny mentálnej anorexie psychologička PhDr. Naďa Dudová.
Ak lekár predpokladá, že sa u vás alebo vášho blízkeho prejavujú príznaky anorexie, skontroluje vitálne funkcie, ako je srdcová frekvencia, krvný tlak a teplota.
Ďalej môže nasledovať vyžiadanie laboratórnych testov krvi a špecializované testy na posúdenie činnosti orgánov.
Diagnóza sa stanovuje z pozorovaných príznakov, pričom na jej určenie neexistuje žiadna presná hodnota straty hmotnosti. Podľa spôsobu, akým anorektik chudne, sa diagnostikuje typ anorexie.
‚‚Prvé varovné signály mentálnej anorexie často súvisia skôr so zmenami v správaní než s viditeľnými telesnými prejavmi,‘‘ hovorí psychologička Naďa Dudová o tom, kedy si blízke okolie najčastejšie všimne, že niečo nie je v poriadku. ‚‚Blízki si môžu všimnúť napríklad postupné vynechávanie jedál, zužovanie výberu potravín, vznik rigidných pravidiel okolo stravovania, výraznú preokupáciu hmotnosťou a telesným vzhľadom, nadmerné cvičenie alebo vyhýbanie sa spoločnému jedlu.‘‘
Dôležitým signálom je aj zmena psychického fungovania – napríklad zvýšená úzkosť, podráždenosť, sociálne stiahnutie alebo výrazná potreba kontroly v súvislosti s jedlom a hmotnosťou.
Na odbornú konzultáciu pritom nie je potrebné čakať na výrazný úbytok hmotnosti či rozvoj telesných komplikácií – už pretrvávajúca zmena stravovacieho správania alebo výrazná preokupácia jedlom, hmotnosťou a telom je dôvodom na odborné posúdenie.
Najlepšie efekty dosahuje multidisciplinárna liečba – starostlivosť o telo aj myseľ. Počas liečby je dôležitá komplexná opatera s dozorom nad kalorickým príjmom.
Liečba prebieha ambulantne, v ťažších prípadoch hospitalizovaním pacienta – bežný je trojmesačný pobyt (podobne ako pri liečbe závislostí). Liečba anorexie sa zvyčajne uskutočňuje pomocou kolektívneho prístupu tímu lekárov, odborníkov na duševné zdravie a dietetikov, ktorí majú skúsenosti s poruchami príjmu potravy.
Ak je človek s anorexiou vážne podvyživený, môže dôjsť k poškodeniu jeho vnútorných orgánov vrátane mozgu, srdca a obličiek. Aj keď je ochorenie pod kontrolou, toto poškodenie, žiaľ, nemusí byť úplne reverzibilné, čiže zvratné.
Psychologická liečba je dôležitou súčasťou komplexnej liečby mentálnej anorexie. Nejde pritom iba o riešenie samotného stravovania, ale aj o prácu s mechanizmami, ktoré poruchu udržiavajú – napríklad s rigidnými pravidlami okolo jedla, obavami z priberania, nadmerným významom pripisovaným hmotnosti a tvaru tela, sebahodnotením a spôsobmi zvládania emócií a záťaže.
Súčasne je nevyhnutné sledovať a podľa potreby liečiť telesné dôsledky podvýživy, pretože psychologická a somatická stránka ochorenia sa navzájom ovplyvňujú. Súčasťou terapeutického procesu je aj pravidelné monitorovanie hmotnosti a jej vývoja, pričom výsledky sa využívajú terapeuticky pri práci s obavami a presvedčeniami spojenými s priberaním a telesnou hmotnosťou.
V rámci behaviorálnej práce terapia zahŕňa aj plánovanie a monitorovanie jedál, prácu s pravidelnosťou a primeranosťou príjmu a podľa konkrétneho terapeutického programu aj spoločné jedenie či expozíciu obávaným potravinám. Cieľom je postupne obnoviť nielen fyzické zdravie a pravidelné stravovanie, ale aj flexibilnejší vzťah k jedlu, vlastnému telu a sebe samému a znižovať riziko návratu príznakov.
‚‚Psychologická liečba je pri mentálnej anorexii absolútne kľúčová, pretože telesná podvýživa je len viditeľným príznakom oveľa hlbšieho psychického problému. Zatiaľ čo lekári v prvej fáze stabilizujú fyzický stav, terapia pomáha rozpliesť to, čo ochorenie spustilo a čo ho udržiava. Bez práce s myšlienkami, pohnutým prežívaním, vzťahom k sebe samému a s emóciami sa pacient nevyhne recidíve,‘‘ hovorí o dôležitosti psychologickej liečby pri mentálnej anorexii psychologička Naďa Dudová.
Pri prudkej strate hmotnosti dochádza u dievčat a žien k nepravidelnému cyklu až úplnému zastaveniu menštruácie (tzv. amenorea). Anorexia u detí a dospelých tiež zvyšuje riziko vzniku hypotenzie (nízkeho tlaku), osteopénie (prvé štádium osteoporózy = rednutia kostí) či arytmií ohrozujúcich život (srdce stráca funkciu pumpy).
