Mozgová mŕtvica, odborne nazývaná cievna mozgová príhoda (CMP), je porucha prietoku krvi mozgom a následný nedostatok kyslíka v jeho postihnutej časti. Je to po srdcovom infarkte celosvetovo druhá najčastejšia príčina smrti. Hlavné rizikové faktory vzniku mozgovej mŕtvice sú vysoký krvný tlak, fajčenie, cukrovka, vysoké hladiny krvného cholesterolu a obezita. Dve tretiny cievnych mozgových príhod sa vyskytnú u ľudí starších ako 65 rokov. Prognóza je neistá, závisí od rozsahu poškodenia mozgového tkaniva.
Podľa príčiny môžeme rozdeliť CMP na dve skupiny: ischemické (80 percent prípadov) a hemoragické (20 percent prípadov). Ischemické sú spôsobené upchatím niektorej z mozgových tepien a následnou stratou prietoku krvi v oblasti okysličovanej touto cievou. Najčastejšie býva spôsobená krvnou zrazeninou, ktorá vznikla buď priamo v tepne (trombóza), alebo bola uvoľnená a následne privedená z inej časti cievneho riečiska (embólia). Rizikovým faktorom je kôrnatenie ciev (ateroskleróza). Príčinou hemoragických CMP je prasknutie mozgovej cievy, ktorá okrem krvácania spôsobí nedostatočné okysličenie. Môže vzniknúť na základe vysokého krvného tlaku (hypertenzia) alebo na mieste vrodenej cievnej poruchy (aneuryzma). Mozgové bunky pri strate zásobenia kyslíkom prestávajú správne fungovať a približne po 15 minútach odumierajú, čo spôsobuje doživotné následky.
Mozgová mŕtvica má veľmi rozmanité prejavy, ktoré závisia od postihnutej oblasti mozgu a od rozsahu jej poškodenia. Príznaky sa objavujú náhle. Patrí medzi ne slabosť až ochrnutie jednej polovice tela, pokles očných viečok, poruchy videnia až jednostranná slepota, strata hmatu, čuchu či sluchu, strata pamäti, poruchy reči a chôdze. Hemoragické CMP vo väčšine prípadov zvyšujú tlak vnútri lebky, čo sa prejaví bolesťami hlavy, závratom a vracaním bez predošlého pocitu nevoľnosti.
Diagnóza mozgovej mŕtvice je založená na klinických príznakoch pacienta, neurologickom vyšetrení a zobrazovacích metódach – CT (počítačová tomografia), MRI (magnetická rezonancia) a PET (pozitrónová emisná tomografia). Dodatočne sa zisťuje príčina mŕtvice vyšetreniami schopností zrážania krvi, echokardiografiou, vyšetreniami mozgových ciev a ďalších možných príčin.
Ischemické a hemoragické CMP sa liečia inými metódami. Pri ischemickej CMP je potrebné rozpustiť alebo odstrániť zrazeninu, ktorá bráni prietoku krvi. Na to slúžia trombolytiká (napríklad tPA). Ďalšou možnosťou je chirurgické odstránenie zrazeniny, čo sa obvykle vykonáva katétrom zavedeným do krčnej tepny. Keďže hemoragická CMP je spôsobená krvácaním do mozgu, látky znižujúce schopnosti zrážania krvi by pacientovi veľmi uškodili. V niektorých prípadoch sa dá krvácanie zastaviť zavedením katétra a upchatím alebo privretím prasknutej cievy. Veľmi dôležitá je podporná liečba a zabezpečenie životných funkcií pacienta. Pre prognózu je rozhodujúci čas od vzniku mŕtvice do začiatku liečby. Keďže mozgové tkanivo sa nedokáže regenerovať, vzniknuté dlhodobé problémy trvajú do konca života, rehabilitácie ich dokážu zmierniť, ale nie úplne vyliečiť.
Riziko vzniku CMP sa dá znížiť zdravou životosprávou a stravou so zníženým obsahom cholesterolu a nasýtených tukov, nefajčením, udržiavaním zdravých hodnôt krvného tlaku, telesnej hmotnosti, pravidelnou fyzickou aktivitou a športom. Pacientom, ktorým hrozí vznik trombózy, sa odporúča preventívne brať lieky znižujúce zrážanlivosť krvi (antikoagulanciá), pri predávkovaní však hrozí riziko krvácania. Podľa nedávneho výskumu malé množstvá alkoholu znižujú riziko CMP, vysoké ho, naopak, zvyšujú.
Mozgové bunky človeka vydržia bez krvi, a teda aj bez kyslíka približne len 5 minút. Potom začínajú odumierať. Ak sa…
Náhla cievna mozgová príhoda, ľudovo mŕtvica, je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi a živín a látok v nej obsiahnutých…
