Mŕtvica

V tomto článku sa dozviete

• Príznaky
• Vznik a príčiny
• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Liečba
• Ako žiť s chorobou

Príznaky

Je dôležité včas zachytiť príznaky, či už u seba, alebo u niekoho iného, pretože časová dĺžka nedostatku prekrvenia mozgu môže ovplyvniť možnosti liečby.

Problémy s rozprávaním a porozumením: Človek pôsobí zmätene, má problémy s porozumením reči niekoho iného alebo s hovorením.

Paralýza alebo znecitlivenie tváre, ramena či nohy: Môže sa objaviť náhla necitlivosť, slabosť alebo paralýza v tvári, ramene alebo nohe. Paralýza sa často odohráva len na jednej strane tela.

Problémy s videním v jednom oku alebo v obidvoch očiach: V jednom alebo oboch očiach možno mať rozmazané alebo sčernené videnie alebo človek vidí dvojmo. Stav prichádza náhle.

Bolesti hlavy: Náhla silná bolesť hlavy, ktorá môže byť sprevádzaná vracaním, závratmi alebo narušeným vedomím, môže naznačovať prítomnosť mozgovej príhody.

Problémy s chôdzou: Náhle závraty, strata rovnováhy alebo strata koordinácie sú takisto príznaky mŕtvice.

Vznik a príčiny

Mŕtvica môže byť spôsobená blokovanou artériou (ischemickou cievnou mozgovou príhodou) alebo presakovaním či prasknutím krvnej cievy (hemoragická mŕtvica). Niektorí ľudia môžu pociťovať iba dočasné prerušenie prietoku krvi do mozgu (prechodný ischemický záchvat alebo TIA), ktoré nespôsobuje trvalé poškodenie.

Cievna mozgová príhoda

Asi 80 percent sú mozgové príhody ischemické (stav, keď určitá časť organizmu nedostáva také množstvo kyslíka, ktoré je potrebné na jej normálnu funkciu). Výsledkom je vážne zníženie prietoku krvi (ischémia).

Najčastejšie ischemické mozgové príhody:

1. Trombotická mŕtvica. Krvná zrazenina (trombus) sa vytvára v jednej z tepien, ktoré dodávajú krv do mozgu. Zrazenina môže byť spôsobená tukovými usadeninami, ktoré sa hromadia v artériách a spôsobujú znížený prietok krvi (ateroskleróza), alebo inými stavmi tepny.
2. Embolická mŕtvica. Nastáva, keď krvná zrazenina alebo iné nečistoty prechádzajú cez krvný obeh a dostanú sa do užších mozgových tepien. Tento typ krvnej zrazeniny sa nazýva embólia.

Hemoragická mŕtvica

Hemoragická cievna mozgová príhoda nastáva, keď dochádza v mozgu k prasknutiu krvnej cievy. Mozgové krvácanie môže vyplynúť z mnohých stavov, ktoré ovplyvňujú cievy. Patrí medzi ne nekontrolovaný vysoký krvný tlak (hypertenzia), nadmerná liečba antikoagulanciami (riedenie krvi), slabé miesta v stenách ciev (aneuryzmy). Menej častou príčinou krvácania je prasknutie abnormálnej spleti tenkostenných ciev (arteriovenózna malformácia).

Typy hemoragickej mŕtvice:

1. Intracerebrálne krvácanie. Krvná cieva v mozgu praskne, krv sa vyleje do okolitého mozgového tkaniva a poškodí mozgové bunky. Príčinou tohto krvácania môže byť vysoký krvný tlak, trauma, vaskulárne malformácie, použitie liekov na riedenie krvi a iné stavy.
2. Subarachnoidné krvácanie: Pri subarachnoidnom krvácaní praskne tepna na povrchu mozgu alebo v jeho blízkosti a rozleje sa do priestoru medzi povrchom mozgu a lebkou. Toto krvácanie je často signalizované náhlou silnou bolesťou hlavy. Krvácanie je obyčajne zapríčinené v dôsledku prasknutia aneuryzmy v tvare malej bobule. Po krvácaní sa krvné cievy v mozgu môžu rozširovať a zužovať (vazospazmus). Následkom je poškodenie mozgových buniek ďalším obmedzením prietoku krvi.

Prechodný ischemický záchvat (TIA)

Prechodný ischemický záchvat (TIA), známy ako malá mŕtvica, je dočasné obdobie príznakov podobných tým, ktoré by mal človek pri mŕtvici. Dočasné zníženie zásobovania mozgu spôsobuje TIA, ktoré môže trvať až päť minút. Podobne ako ischemická cievna mozgová príhoda TIA nastáva vtedy, keď zrazenina alebo zvyšky blokujú prietok krvi do časti nervového systému, ale nedochádza k trvalému poškodeniu tkaniva. Malá mŕtvica však človeka vystavuje väčšiemu riziku úplnej mŕtvice, to neskôr spôsobuje trvalé poškodenie.

Rizikové faktory

Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku cievnej mozgovej príhody.

Rizikové faktory životného štýlu:

• nadváha alebo obezita
• fyzická nečinnosť
• ťažké alebo nadmerné pitie
• užívanie nezákonných drog (kokaín a metamfetamíny)

Zdravotné rizikové faktory:

• hodnoty krvného tlaku vyššie ako 120/80 milimetrov ortuti (mm Hg)
• fajčenie cigariet alebo vystavenie sa pasívnemu fajčeniu
• vysoký cholesterol
• cukrovka
• obštrukčné spánkové apnoe
• kardiovaskulárne ochorenia vrátane srdcového zlyhania, srdcových defektov, srdcovej infekcie a abnormálneho srdcového rytmu
• osobná alebo rodinná anamnéza mŕtvice, srdcového infarktu alebo prechodného ischemického ataku

Komplikácie

Mŕtvica môže spôsobiť dočasné alebo trvalé postihnutie, v závislosti od toho, ako dlho mal mozog pozastavený prietok krvi a ktorá časť bola blokádou zasiahnutá. Komplikácie môžu zahŕňať:

• paralýzu alebo stratu svalového tonusu
• ťažkosti s rozprávaním alebo prehĺtaním
• stratu pamäti alebo ťažkosti s myslením
• emocionálne problémy, respektíve problémy s kontrolou emócií
• bolesť, necitlivosť alebo iné nepríjemné pocity v častiach tela postihnutých mŕtvicou
• zvýšenú citlivosť na zmeny teploty
• zmeny v správaní a schopnosti postarať sa o seba

Diagnostika

Aby sa určila najvhodnejšia liečba pre cievnu mozgovú príhodu, musí byť vyhodnotený typ príhody a oblastí mozgu, ktoré boli ovplyvnené. Je tiež dôležité vylúčiť iné možné príčiny príznakov, ako je nádor na mozgu alebo reakcia na liek. Lekár môže použiť niekoľko typov testov na stanovenie cievnej mozgovej príhody.

Vyšetrenie zahŕňa informácie o príznakoch, ktoré lekár kontroluje, či stále pretrvávajú, informácie o liekoch, ktoré pacient užíva, osobná a rodinná anamnéza. Súčasťou vyšetrenia je kontrola krvného tlaku, rytmus srdca a použitie oftalmoskopu na kontrolu príznakov drobných kryštálov cholesterolu alebo zrazenín v cievach v zadnej časti očí.

Krvné testy: Pomôžu vyhodnotiť a preukázať, ako rýchlo sa krvné zrazeniny zrážajú, taktiež hladina cukru v krvi, ktorá môže byť v tomto prípade abnormálne vysoká, alebo nízka, alebo kontrola rovnováhy krvných parametrov, prítomnosť infekcie u pacienta

Skenovanie počítačovou tomografiou (CT): CT sken používa sériu röntgenových lúčov na vytvorenie detailného obrazu mozgu. CT vyšetrenie môže preukázať krvácanie, nádor, mŕtvicu a iné stavy. Existujú rôzne typy CT vyšetrení, ktoré lekár môže použiť v závislosti od závažnosti situácie a stavu pacienta.

Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI): MRI využíva silné rádiové vlny a magnety na vytvorenie detailného pohľadu na mozog. MRI môže detegovať mozgové tkanivo poškodené ischemickou cievnou mozgovou príhodou a mozgovým krvácaním.

Ultrazvuk karotídy: Pri tomto teste vytvárajú zvukové vlny detailné snímky vnútra karotických artérií v krku. Test poukazuje na prípadné hromadenie tukových usadenín a prietok krvi v karotických artériách.

Cerebrálny angiogram: Lekár vloží tenkú flexibilnú trubicu (katéter) cez malý rez, zvyčajne v slabinách, a vedie ju cez hlavné tepny až do karotídy alebo vertebrálnej artérie. Následne vstrekne farbivo do krvných ciev, aby boli viditeľné pri röntgenovom zobrazovaní. Tento postup poskytuje detailný pohľad na tepny v mozgu a krku.

Echokardiografia: Echokardiogram prostredníctvom zvukových vĺn vytvára podrobný snímok srdca. Echokardiogram môže identifikovať zdroj zrazenín v srdci, ktoré môžu prejsť zo srdca do mozgu a spôsobiť cievnu mozgovú príhodu.

Liečba

Akútna liečba mŕtvice závisí od toho, či u pacienta nastala ischemická cievna mozgová príhoda blokujúca tepnu (najbežnejší druh), alebo hemoragická mŕtvica, ktorá zahŕňa krvácanie do mozgu.

Cievna mozgová príhoda

Pri liečbe ischemickej cievnej mozgovej príhody je dôležitá rýchla obnova prietoku krvi do mozgu.

Akútna liečba liekmi: Musí sa začať do 4,5 hodiny od stavu, kedy došlo u pacienta k mŕtvici. Rýchla liečba nielen zlepšuje šance na prežitie, ale môže tiež znížiť komplikácie. Najčastejšie sa podáva intravenózna injekcia tkanivového aktivátora plazminogénu (tPA). Táto injekcia rekombinantného tkanivového aktivátora plazminogénu, nazývaného altepláza, sa považuje za štandardnú liečbu ischemickej mŕtvice. Injekcia tPA sa zvyčajne podáva cez žilu v ramene. Tento liek obnovuje prietok krvi rozpustením krvnej zrazeniny, ktorá spôsobila cievnu mozgovú príhodu.

Akútne endovaskulárne postupy: Lekári niektoré ischemické cievne mozgové príhody liečia postupmi, ktoré sa vykonávajú vnútri blokovanej cievy. Musia sa vykonať čo najskôr, v závislosti od vlastností krvnej zrazeniny. Možnosťou je podanie liekov priamo do mozgu (intraarteriálna trombolýza), pričom časové okno pre túto liečbu je o niečo dlhšie ako pri intravenóznom tPA, ale tiež je obmedzené. Iným akútnym endovaskulárnym postupom je odstránenie zrazeniny stent retrieverom. Ide o použitie katétra smerom do zablokovanej cievy v mozgu a odstránenie zrazeniny. Tento postup je zvlášť účinný pre ľudí s veľkými zrazeninami, ktoré nie je možné úplne rozpustiť pomocou tPA, hoci tento postup sa často uskutočňuje v kombinácii s intravenóznym tPA.

Iné postupy: Ak chce pacient znížiť riziko vzniku ďalšej cievnej mozgovej príhody alebo prechodného ischemického záchvatu, lekár môže odporučiť postup na otvorenie artérie, ktorá je zúžená. Možnosti sa líšia v závislosti od situácie:

1. Endarterektómia karotídy: Pri endarterektómii karotídy chirurg odstráni usadeniny z tepien, ktoré sú pozdĺž každej strany krku (karotída). Tento postup môže znížiť riziko ischemickej cievnej mozgovej príhody. Karotická endarterektómia však zahŕňa aj riziká, najmä pre ľudí so srdcovým ochorením alebo s inými zdravotnými stavmi.
2. Angioplastika a stenty: Pri angioplastike chirurg zvyčajne pristupuje ku karotickým artériám cez tepnu v slabinách. Nafúkne sa balónik, aby sa rozšírila zúžená tepna. Následne lekár vkladá stent na podporu otvorenej tepny.

Hemoragická mŕtvica

Akútna liečba hemoragickej mŕtvice sa zameriava na kontrolu krvácania a zníženie tlaku v mozgu.U pacienta bude pravdepodobne potrebná operácia,prostredníctvom ktorej sa docieli zníženie rizika jej vzniku v budúcnosti.

Akútne opatrenia: V rámci opatrení sú indikované lieky ako warfarín, klopidogrel (lieky na krvné doštičky), aby predišiel vzniku krvných zrazenín, transfúzia krvných produktov proti účinkom riedidiel krvi, lieky na zníženie tlaku v mozgu (intrakraniálny tlak), zníženie krvného tlaku, prevenciu vazospazmu alebo prevenciu rizika vzniku záchvatov. Po zástave krvácania v mozgu liečba zvyčajne zahŕňa podpornú lekársku starostlivosť, kým telo krv absorbuje. Ak je oblasť krvácania rozsiahla, riešením môže byť operácia na odstránenie krvi a zmiernenie tlaku na mozog.

Chirurgická liečba: Chirurgický zákrok môže byť indikovaný na korekciu abnormalít krvných ciev spojených s hemoragickými mozgovými príhodami. Lekár môže odporučiť jeden z viacerých postupov po cievnej mozgovej príhode alebo v prípade, ak aneuryzma, arteriovenózna malformácia (AVM) alebo iný typ vaskulárnej malformácie spôsobili hemoragickú mŕtvicu. Najčastejšie sa používa uchytenie pomocou chirurgickej svorky na základňu aneuryzmy, aby sa zastavil prietok krvi; endovaskulárna embolizácia, teda vloženie katétra cez tepnu v slabinách až do mozgu, pričom malé odnímateľné cievky vyplnia aneuryzmu; stereotaktická rádiochirurgia, ktorá je invazívnou liečbou používanou na liečbu vaskulárnych malformácií.

Obnova a rehabilitácia

Po urgentnej liečbe sa starostlivosť o pacienta zameriava na pomoc pri obnove čo najviac funkcií a návrate k nezávislému životu. Vplyv cievnej mozgovej príhody závisí od oblasti postihnutého mozgu a množstva poškodeného tkaniva.

Ako žiť s chorobou

Poznanie faktorov rizika cievnej mozgovej príhody, dodržiavania odporúčaní lekára a prijatie zdravého životného štýlu sú najlepšie kroky, ktorými možno zabrániť mozgovej príhode. Ak človek prekonal mozgovú príhodu alebo prechodný ischemický záchvat (TIA), tieto opatrenia mu môžu pomôcť zabrániť riziku vzniku ďalšej príhode. Dôležitú úlohu môže zohrať aj následná zdravotná starostlivosť.

Mnohé stratégie prevencie mŕtvice sú rovnaké ako stratégie prevencie srdcových ochorení. Všeobecné odporúčania pre zdravý životný štýl sú:

• kontrola vysokého krvného tlaku (hypertenzia)
• cvičenie
• zvládanie stresu
• udržiavanie zdravej hmotnosti
• obmedzenie množstva sodíka
• obmedzenie alkoholu
• zníženie množstva cholesterolu a nasýtených tukov v strave
• odvykanie od tabaku
• kontrola diabetu
• cvičenie
• liečba obštrukčného spánkového apnoe
• vyhýbanie sa nelegálnym drogám
• užívanie preventívnych liekov po dohode s lekárom