Do skupiny myozitíd patrí polymyozitída a dermatomyozitída. Ide o nehnisavé choroby pohybového systému, postihujúce hlavne svaly ramena, stehna a trupu. Okrem svalov môžu byť poškodené orgány ako koža, kĺby, zažívací trakt. Zápalový proces vo svalovom tkanive môže smerovať k degenerácii a reparácii svalov. Liečba je zameraná na tlmenie zápalovej aktivity, jej súčasťou je skorá rehabilitácia. Ochorenia sa často objavujú vo veku od 5 do 15 rokov a okolo 40. roku. S rastúcim vekom počet pacientovstúpa. Svalová biopsia je hlavnou diagnostickou metódou, ktorá potvrdí myozitídu.
Myozitídy sú autoimunitné ochorenia, pri ktorých dochádza k poškodeniu svalových vlákien bunkami vlastného imunitného systému. Presná príčina momentu vyvolávajúceho aktiváciu imunitného systému proti svalom nie je úplné jasná. Dermatomyozitída je zápalové ochorenie vznikajúce na podklade poškodenia ciev. Ochorenie ciev vedie k degeneráciám a nekrózam svalových vlákien spolu so známkami reparácie.
Medzi typické známky myozitídy patrí obojstranná svalová slabosť, najmä svalových skupín ramena, stehien, krku a trupu. Bolesť svalov nemusí byť vyjadrená u všetkých pacientov. Majú problém s postavením sa z drepu, s chôdzou po schodoch, s česaním vlasov. Zápal svalov môže vyústiť do skrátenia svalových vlákien, typický je vznik svalových kontraktúr. V niektorých prípadoch môže dôjsť k poruche hybnosti pažeráka alebo k poruche dýchacích svalov, často vzniká zápal pľúc. Po niekoľkých mesiacoch môže dôjsť k odumieraniu svalových vlákien, to môže spôsobiť poškodenie obličiek.
Pri dermatomyozitíde môže byť poškodená koža. Časté je modré sfarbenie viečok, opuchnutie kože či podkožia, u detí dokonca ukladanie kalcifikácie. Tvár býva začervenaná, nad kĺbmi sa môžu vyskytovať červené vyrážky a v kožných záhyboch sa môžu tvoriť vredy. Medzi ďalšie orgány, ktoré môžu byť postihnuté pri myozitíde, patria kĺby, srdce, pľúca a zažívací trakt.
Lekár na základe anamnézy posúdi zdravotný stav pacienta. Súčasťou diagnostiky myozitídy je odber krvi a vyhodnotenie krvných markerov poukazujúcich na zápal svalov. Pre tieto ochorenia je typická prítomnosť špecifických autoprotilátok, namierených proti svalom. Na úplné potvrdenie diagnózy myozitída sa využíva svalová biopsia, pri ktorej sa ihlou odoberie kúsok svalu, ktorý je následne mikroskopicky diagnostikovaný. Ďalším vyšetrením je elektromyografia. V prípade poškodenia vnútorných orgánov sa využíva RTG alebo CT.
Nefarmakologická terapia je zameraná na odpočinok počas aktivity zápalu, na skoré začatie rehabilitácie a precvičovania skrátených svalov. V terapii sa využívajú lieky tlmiace aktivitu zápalového procesu vo svaloch.
Myozitída je autoimunitné ochorenie vyvolané dysreguláciou imunitného systému, preto neexistuje špecifická prevencia.
Všetci poznáme ten pocit bolestivých svalov, na druhý deň po tréningu, ľudovo nazývaný svalovka. Vysoko intenzívne cvičenie môže spôsobiť malé…
Zrakový nerv, je druhý hlavový nerv, ktorý prenáša informácie z oka do mozgu. Práve vďaka tomu, že prenáša obrazy videné okom…
Základnou funkciou imunitného systému je obrana organizmu proti cudzorodým látkam. Je úzko prepojený s nervovým systémom. Z tohto dôvodu nie…
