Obezita ako celosvetový problém sa netýka len dospelej časti populácie, ale aj detí a adolescentov. Vzniká v dôsledku nerovnováhy medzi príjmom a výdajom energie. Patrí medzi chronické progresívne ochorenia, ktoré skracujú dĺžku života a významne znižujú jeho kvalitu. Najlepšou a najefektívnejšou liečbou obezity je jej prevencia.
Obezita je ochorenie, ktoré trápi približne 475 miliónov dospelých na tejto planéte. Dvojnásobné množstvo ľudí má nadváhu, to znamená, že až 1,5 miliardy ľudí sa nachádza v kategórii nadváhy a obezity!
Tento problém sa netýka len dospelých, no čoraz viac i detskej a adolescentnej populácie. Obezita si preto oprávnene vyslúžila slangové označenie „globezita“. Postihuje väčšie množstvo ľudí ako podvýživa.
Pri klasifikácii obezity je Svetovou zdravotníckou organizáciou odporúčané používanie indexu BMI – Body Mass Index. BMI sa stanovuje ako podiel telesnej hmotnosti a druhej mocniny výšky:
BMI = telesná hmotnosť (kg)/telesná výška (m2).
| BMI | kategória | riziko |
| 18,5 – 24,9 | norma | minimálne |
| 25,0 – 29,9 | nadváha | nízke až mierne vyššie |
| 30,0 – 34,9 | I. stupeň | zvýšené |
| 35,0 – 39,9 | II. stupeň | vysoké |
| > 40,0 | III. stupeň | veľmi vysoké |
Obezita je chronické progresívne v princípe spôsobené nerovnováhou medzi príjmom a výdajom energie, v dôsledku čoho sa v tele nadbytok energie ukladá vo forme tuku. Akumulácia tuku vedie k štrukturálnym a funkčným zmenám, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu a dĺžku života obézneho človeka.
Stanovenie množstva tukového tkaniva nie je vhodnou metódou diagnostiky obezity z dvoch dôvodov:
Pre správnu klasifikáciu obezity je podstatná distribúcia tukového tkaniva. Je potrebné rozlíšiť fyziologické ukladanie telesného tuku (napr. u žien hlavne v oblasti stehien a sedacích svalov) a hromadenie tukového tkaniva v oblasti trupu a najmä v dutine brušnej (androidná obezita, typ jablko), ktoré predstavuje významný rizikový faktor vzniku metabolického syndrómu.
Najjednoduchším ukazovateľom androidnej obezity je obvod pása. Riziková hodnota u mužov je viac ako 94 cm (zvýšené riziko) a viac ako 102 cm (vysoké riziko). Hranice rizika u žien sú viac ako 80 cm (zvýšené riziko) a viac ako 88 cm (vysoké riziko).
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá je medzivládnou organizáciou ekonomicky najrozvinutejších štátov sveta, sleduje dlhodobo výskyt obezity a nadváhy v členských štátoch. Podľa poslednej aktualizácie trpí obezitou na Slovensku 16,9 % obyvateľov, z toho takmer v rovnakom zastúpení muži a ženy. Spomedzi členských štátov sme na 17. mieste. Prvú trojicu tvoria USA, Mexiko a Nový Zéland. Ak k počtu obéznych obyvateľov Slovenska prirátame aj tých, ktorí majú nadváhu, zistíme alarmujúcu skutočnosť, že viac ako 60 % slovenskej populácie má v súčasnosti nadváhu alebo obezitu!
Obezita a nadváha so sebou prinášajú štyrikrát častejší výskyt cukrovky 2. typu. Artériová hypertenzia (vysoký krvný tlak) s hyperurikémiou (nadmerné hromadenie kyseliny močovej v organizme) a dnou sa u týchto osôb vyskytujú trikrát častejšie a ischemická choroba srdca (dôsledok nedostatočného prekrvenia časti srdcového svalu) 2,6-krát častejšie. Obezita nielen skracuje dĺžku života a znižuje jeho kvalitu, ale predstavuje i nesmiernu socio-ekonomickú záťaž.
Mechanické dôsledky obezity predstavujú priamy následok zvýšenia telesnej hmotnosti, v dôsledku čoho dochádza k:
Čiastočne môžeme zarátať k mechanickým dôsledkom aj hypertrofiu srdca (zväčšenie oddielov srdca), pri vzniku ktorej hrá podstatnú úlohu aj artériová hypertenzia.
Kardiometabolické dôsledky predstavuje metabolický syndróm, označovaný tiež “smrtiace kvarteto“. Vedie k rozvoju cukrovky 2. typu a predčasným komplikáciám obehového systému:
Metabolický syndróm je zákerný, pretože pacient sa necíti byť chorý, ani obmedzený svojim zdravotným stavom. Keďže je to „tichý zabijak“, pacient nepociťuje potrebu dodržiavať režimové opatrenia a pravidelne užívať lieky. Medzi hlavné zložky metabolického syndrómu patrí:
Diagnostické kritériá pre metabolický syndróm spĺňa 20 % slovenskej populácie, čo potvrdila multicentrická skríningová štúdia s názvom „Prevalencia diabetes mellitus a metabolického syndrómu na Slovensku“. Kritériá sú určené podľa definície NCEP ATP III (National Cholesterol Education Program – Adult Treatment Panel III). Pacientovi je diagnostikovaný metabolický syndróm, pokiaľ spĺňa tri a viac z nasledujúcich piatich kritérií:
Najlepšou a najefektívnejšou liečbou akéhokoľvek ochorenia, a teda i obezity, je prevencia. Prevenciou je v tomto prípade vyváženosť príjmu i výdaja energie, ktorou sa dá predísť nárastu hmotnosti.
V prevencii hrá dôležitú úlohu zdravý spôsob života založený na zdravej strave s vykonávaním pohybových aktivít. Strava by mala byť pestrá a vyvážená, mala by obsahovať dostatok vlákniny, ktorá je najmä v zelenine a ovocí. Pečivo by sme mali konzumovať v rozumnej miere, predovšetkým celozrnné. Z mäsa uprednostniť nízkotučné, vylúčiť údeniny a mastné mäso.
Pri pohybovej aktivite je dobré mať na pamäti, že je vhodné kombinovať kardio cvičenia so silovými. Silové cvičenia, statická námaha, bez adekvátnej kombinácie s kardio cvičeniami vedie k hypertrofii srdca a k zvýšeniu krvného tlaku.
Ak zlyhá prevencia, je potrebné obezitu adekvátne liečiť. Prvú líniu predstavuje kombinácia nízkokalorickej diéty, zvýšenej pohybovej aktivity a behaviorálnej terapie (učenie k zmene životného štýlu a správnym stravovacím návykom). Tieto režimové a diétne opatrenia vedú v priebehu roka priemerne k 8 % poklesu pôvodnej “obéznej” hmotnosti. V realite však zlyhá pri prvolíniovej liečbe 80 až 90 % pacientov a je potrebné nasadiť medikamentóznu terapiu.
Na Slovensku je dostupný z antiobezitík len orlistat ako voľnopredajný liek. Zvyšná farmakoterapia sa zameriava na liečbu hyperglykémie orálnymi antidiabetikami alebo ich kombináciou s inzulínom, dyslipidémie statínmi, fibrátmi, omega-3-mastnými kyselinami alebo kombinovanou liečbou artériovej hypertenzie.
V prípade, keď už medikamentózna liečba nestačí, nastupuje liečba chirurgická. Nazýva sa bariatrická chirurgia, chirurgia obezity alebo metabolická chirurgia (operačná liečba diabetu 2. typu a metabolických porúch u obéznych). Týka sa predovšetkým žalúdka a patrí sem bandáž, plikácia, sleeve resekcia a bypass.
Prvotným cieľom je zníženie zdravotných rizík závažnej obezity, pričom kozmetický efekt je až druhoradý, na rozdiel od plastických estetických zákrokov. Chirurgické riešenie obezity je tým najúčinnejším spôsobom ako zníženie telesnej hmotnosti nielen dosiahnuť, ale i dlhodobo udržať.
K operácii sa však pristupuje len pri závažnej obezite, t. j. obezite III. stupňa (BMI 40 a viac) alebo pri BMI 35 až 40 za prítomnosti metabolických, či mechanických komplikácií obezity (ako je cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak, metabolický syndróm, zvýšené tuky v krvi, spánkové apnoe, artróza, močová stresová inkontinencia, syndróm polycystických ovárií a podobne).
Zdravotné riziká závažnej obezity sú podstatne vyššie ako prináša samotná bariatrická operácia v celkovej anestézii. Úmrtnosť počas čakania na operáciu býva vyššia, ako úmrtnosť operovaných pacientov.
Záverom možno konštatovať, že v svojich dôsledkoch má obezita nielen negatívny ekonomický dopad, ale najmä skracuje dĺžku života približne o 7 až 9 rokov a preukázateľne znižuje jeho kvalitu.
Obezita u detí sa stáva čoraz väčším problémom. Príčinou sú nesprávne stravovacie návyky, ale aj nedostatok pohybu a spánku.
Výpočet BMI pomáha odhaliť obezitu, nie vždy je však spoľahlivý.
Obezita je chronické ochorenie, ktoré nie je len „problémom krásy“, ale najmä zdravotným. S nadmernou telesnou hmotnosťou sú úzko spojené…
