Náhla cievna mozgová príhoda, ľudovo mŕtvica, je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi a živín a látok v nej obsiahnutých do nervového tkaniva mozgu. Už niekoľko minút trvajúce nedokrvenie mozgu spôsobuje smrť mozgových buniek a v závislosti od lokalizácie aj rad klinických komplikácií. Mŕtvica ohrozuje život, preto vyžaduje urýchlenú zdravotnú intervenciu. Adekvátna a rýchla liečba je rozhodujúca pre minimalizáciu poškodenia mozgu. Vzniku mozgovej príhody však možno predchádzať a liečiť jej dôsledky.
Mŕtvica môže byť spôsobená zablokovanou artériou (ischemická mozgová príhoda) alebo krvácaním prasknutej krvnej cievy (hemoragická mŕtvica). Niektorí ľudia môžu mať prietok krvi do mozgu narušený len dočasne (prechodný ischemický záchvat), ten nespôsobuje trvalé poškodenie.
Približne 80 percent prípadov tohto stavu má pôvod v ischemických mozgových príhodách. Najbežnejšie ischemické cievne mozgové príhody majú trombotickú formu. Tá nastane, keď sa v jednej z tepien dodávajúcich krv do mozgu vytvorí zrazenina vo forme trombu. Zrazeninu môžu spôsobiť tukové usadeniny (plaky), ktoré sa tvoria v tepnách a spôsobujú znížený prietok krvi (aterosklerózu) alebo iné arteriálne stavy. Embolická mozgová príhoda nastáva, keď sa vytvorí krvná zrazenina mimo mozgu, najčastejšie v srdci, a krvný obeh ju zavlečie do užších mozgových tepien. Tento typ krvnej zrazeniny sa nazýva embólia.
Hemoragická mŕtvica sa vyskytuje, keď sa krvná cieva v mozgu pretrhne. Mozgové krvácanie môže byť dôsledkom mnohých stavov, najčastejšie však nekontrolovaného neliečeného vysokého krvného tlaku (hypertenzia), nadmerného užívania liekov na riedenie krvi alebo anomálií v stavbe krvných ciev (aneuryzmy). Menej častou príčinou krvácania je pretrhnutie abnormálneho spletenia tenkostenných krvných ciev (arteriovenózna malformácia). Formy hemoragickej mŕtvice sú: intracerebrálne krvácanie (krvácanie do okolitého mozgového tkaniva, ktoré poškodzuje mozgové bunky) a subarachnoidálne krvácanie (prasknutie tepny na povrchu mozgu alebo blízko neho, pri ktorom sa krv vylieva do priestoru medzi povrchom mozgu a lebkou). Ďalšou formou mŕtvice je prechodný ischemický záchvat, pri ktorom dôjde k dočasnému zníženiu krvného zásobenia určitej časti mozgu v intervale nepresahujúcom päť minút. Aj keď sa dostavia príznaky mŕtvice, nedochádza k trvalému poškodeniu tkaniva a žiadnym trvalým symptómom.
K rizikovým faktorom patria nevhodné faktory životného štýlu, predovšetkým nadváha a obezita, fyzická nečinnosť, alkoholizmus, narkománia, hodnoty krvného tlaku vyššie ako 120/80, fajčenie a pasívne vystavenie sa účinkom cigaretového dymu a vysoký cholesterol. Existujú však aj klinické stavy, ktoré zvyšujú riziko mŕtvice, napríklad cukrovka, obštrukčné spánkové apnoe, kardiovaskulárne ochorenia, osobná alebo rodinná anamnéza mozgovej príhody, srdcového infarktu alebo prechodného ischemického záchvatu. Medzi ďalšie faktory spojené s vyšším rizikom mozgovej príhody patrí vek (ľudia starší ako 55 rokov majú vyššie riziko mŕtvice ako mladší ľudia), etnický pôvod (Afroameričania majú vyššie riziko mŕtvice ako ľudia z iných etnických skupín), pohlavie (muži majú vyššie riziko mŕtvice ako ženy), používanie hormonálnych antikoncepčných piluliek alebo hormonálnych terapií (s obsahom estrogénu).
Akákoľvek atypická reakcia organizmu, postihujúca zmyslové vnímanie, prípadne koordináciu pohybov, alebo bezvedomie môžu signalizovať mozgovú príhodu. Medzi časté príznaky nedokrvenia mozgu patria náhle problémy s rozprávaním, dezorientácia sa v čase a priestore, problémy s porozumením reči, formuláciou slov, paralýza alebo znecitlivenie tváre, strata hybnosti hornej a dolnej končatiny. Časté je i náhle znecitlivenie a slabosť, vyskytujúce sa na jednej strane tela, poruchy v pohybe končatín, neschopnosť usmiať sa alebo vyplaziť jazyk, pokles ústneho kútika, problémy s videním jedného či oboch očí, rozmazané a dvojité videnie. U niektorých postihnutých sa dostaví náhla silná bolesť hlavy, ktorá môže byť sprevádzaná vracaním, závratmi alebo zmeneným stavom vedomia. Problémy s chôdzou, sprevádzané stratou rovnováhy a koordinácie, sú časté.
Mozgová príhoda môže spôsobiť dočasné alebo trvalé postihnutie, v závislosti od toho, ako dlho mozgu chýba tok krvi a ktorá časť tohto orgánu bola postihnutá. Komplikácií je viacero: paralýza alebo strata pohybu svalov na jednej strane tela, strata kontroly nad určitými svalmi, ťažkosti pri rozprávaní alebo prehĺtaní, strata pamäti alebo ťažkosti s myslením, uvažovaním, rozhodovaním, úvahami a pojmami, emocionálne problémy, bolesť, necitlivosť, zmeny vo vnímaní teploty.
Pri podozrení na mozgovú príhodu je vhodné vyšetriť pacienta priamo v domácom prostredí. Existuje niekoľko odporúčaní na takúto formu diagnostiky. Osobu treba požiadať, aby sa usmiala, zakašľala či vyplazila jazyk. Pri mozgovej príhode takejto mimiky nebude schopná. Ďalšia požiadavka je, aby zdvihla obe ruky nad hlavu. V prípade mŕtvice jedna končatina bude mať tendenciu padať nadol, prípadne sa pohyb vôbec nedostaví. Osobu rovnako možno vyzvať, aby zopakovala jednoduchú frázu. Ak dôjde k poškodeniu mozgu, reč bude nejasná a postihnutý frázu zopakovať nedokáže. Akákoľvek z týchto anomálií si vyžaduje rýchlu odbornú pomoc.
Okrem anamnézy lekár kontroluje krvný tlak a použije stetoskop na vyšetrenie srdca a zvukového signálu nad krčnými tepnami. Lekár môže tiež použiť oftalmoskop, aby skontroloval výskyt malých cholesterolových kryštálov alebo krvných zrazenín v krvných cievach na zadnej strane oka. Krvné testy majú za úlohu určiť hladinu cukru v krvi, stanoviť koncentrácie krvných plynov, prebiehajúcich infekcií a koncentrácie zložiek krvi zodpovedných za zrážacie reakcie krvi. Počítačová tomografia sa využíva na vytvorenie detailného obrazu mozgu a pomáha s diagnostikou krvácania, nádoru, mŕtvice a podobne. Lekári indikujú kontrastné látky zavádzané do krvného riečiska, aby podrobnejšie diagnostikovali krvné cievy v krku a mozgu (počítačová tomografia, angiografia). Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI) pomáha zistiť, či mozgové tkanivo nebolo poškodené ischemickou mozgovou príhodou alebo mozgovým krvácaním. Karotidový ultrazvuk využíva zvukové vlny na vytváranie detailného obrazu vnútra krčnej tepny. Mozgový angiogram poskytuje podrobný pohľad na tepny v mozgu a krku. Echokardiografia používa zvukové vlny na vytvorenie detailných obrázkov srdca.
Liečba cievnej mozgovej príhody závisí od toho, či ide o ischemickú, alebo hemoragickú mozgovú príhodu. V rámci liečby ischemickej cievnej mozgovej príhody musia lekári rýchlo obnoviť tok krvi do mozgu. Podanie liekov na odstránenie zrazeniny sa musí začať do 4,5 hodiny od objavenia symptómov. Intravenózne sa podáva injekcia tkanivového aktivátora plazminogénu proti zrážaniu krvi (tPA), ideálne do troch hodín od vzniku symptómov. Núdzové endovaskulárne postupy sa vykonávajú vnútri blokovanej cievy. Lekár môže použiť dlhú tenkú hadičku (katéter), zavedenú cez tepnu v slabinách, aby sa tPA dostal priamo do oblasti, kde došlo k mŕtvici. Tento postup sa nazýva intraarteriálna trombolýza. Lekári prostredníctvom katétra môžu zrazeninu z mozgu aj priamo odstrániť. Pri karotidovej endarterektómii chirurg odstráni plaky z tepien, ktoré prechádzajú po každej strane krku do mozgu. Angioplastika a stenty sú metódy využívané na rozšírenie zúženej tepny.
Núdzová liečba hemoragickej cievnej mozgovej príhody sa zameriava na kontrolu krvácania a zníženie tlaku v mozgu. Medzi núdzové opatrenia patrí vysadenie liekov na riedenie krvi a podanie liekov na zníženie tlaku v mozgu. Po zastavení krvácania liečba zvyčajne zahŕňa podpornú lekársku starostlivosť. Ak je oblasť krvácania veľká, môže lekár vykonať operáciu na odstránenie krvi a zníženie tlaku na mozog. Chirurgická liečba jenasadzovaná na odstránenie abnormalít krvných ciev, spojených s hemoragickými mŕtvicami (aneuryzma alebo arteriovenózna malformácia).
Po núdzovej liečbe sa starostlivosť zameriava na zotavenie a obnovu čo najväčšieho množstva funkcií potrebných pre návrat k nezávislému životu. Väčšina pacientov, ktorí prekonali mŕtvicu, podstupuje liečbu v rehabilitačnom programe. Jeho súčasťou okrem rehabilitačného lekára je dietológ, fyzioterapeut, pracovný terapeut, sociálny pracovník, psychológ alebo psychiater a iní.
Formou prevencie je dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu a vyhýbanie sa rizikovým faktorom.
Mozgová mŕtvica patrí medzi najzávažnejšie ochorenia mozgu zhoršujúce ďalšiu kvalitu života. Postihuje predovšetkým ľudí v strednom a vyššom veku. Vyše…
Medzi poruchy krvných doštičiek patria stavy, ktoré sa vyskytujú , keď je počet doštičiek v krvi príliš vysoký, príliš nízky alebo…
