Článkov o tom, čo je zdravé a čo nie, čo ešte jesť a čomu sa vyhnúť, je mnoho a mnohé z nich si dokonca navzájom odporujú. Vyznať sa v nich preto môže byť náročné. Existujú však vedci, ktorí sa zaoberajú účinkom stravy na molekulovej úrovni, konkrétne otázkou – ako súvisia naše gény s potravou? Vďaka výsledkom ich práce by raz zásady zdravého stravovania mohli byť jasnejšie. Po prečítaní nášho článku budete vedieť:
Minulý týždeň ste si mohli prečítať náš článok o tom, ako môže „hra s génmi“ ovplyvniť život človeka. Písali sme v ňom o genetickom inžinierstve, ktoré mení gény ľudí ale aj iných organizmov, či už rastlín alebo ľudí a zvierat, v náš prospech. Je to však možné aj v obrátenom garde? Dokáže strava, ktorú konzumujeme, zmeniť naše gény? A ako gény, ktoré máme, ovplyvňujú vstrebávanie živín zo stravy?
Deoxyribonukleová kyselina, v skratke DNA, sa nachádza takmer v každej jednej bunke nášho tela. Funguje ako „dátové úložisko“, v ktorom sa nachádzajú naše genetické informácie. Vďaka nim sa dá určiť napríklad to, kto sú naši rodičia, ale napríklad aj identifikovať obete živelných katastrof. Zároveň je v DNA zapísaná aj iná cenná informácia – genetické predispozície na mnohé typy ochorení. Z analýzy DNA sa teda dá zistiť, na ktoré ochorenia sme náchylní.
Nejde o zanedbateľné ochorenia: z DNA sa dá vyčítať, či žene hrozí obávaná rakovina prsníka či vaječníkov. Dokáže upozorniť na riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka, náchylnosť na intolerancie, ale aj niektoré z ochorení srdca a ciev, ktoré stoja každý rok takmer za tretinou všetkých úmrtí vo svete.
Ak už viete, aké ochorenie v budúcnosti hrozí, máte šancu sa mu vyhnúť. Prípadne pracovať na tom, aby ste toto riziko znížili. Informácie o zdravotných rizikách, predispozíciách k rôznym ochoreniam, o intoleranciách na potraviny a športových predispozíciách ponúka analýza DNA, ktorú môžete získať už aj na Slovensku. Nejde o lacný test, avšak zdravotná poisťovňa Dôvera naň ponúka svojim poistencom zľavu.
Ako je to so stravou? Odpovede na tieto otázky sa snaží nájsť nutrigenomika alebo inak nutričná genomika. Je to vedný odbor, ktorý sa venuje práve vzťahu medzi výživou, ľudskými génmi a následným vznikom ochorení. Skúma, ako dokáže strava ovplyvniť naše gény, ale aj to, aký vplyv majú gény na prijatie potravy telom.
Predmetom záujmu tohto druhu vedy, ktorá je ešte stále len v plienkach, ale veľmi rýchlo sa rozvíja, je tiež vznik ochorení v súvislosti so stravou a génmi. Vďaka vedcom, ktorí sa tejto problematike venujú, by sme jedného dňa mohli byť schopní určiť ideálnu stravu pre každého jednotlivca a predchádzať tak vzniku niektorých ochorení a žiť zdravší život.
Každý z nás je iný a každý z nás má tiež inú genetickú výbavu. Na základe jej poznania je možné vyskladať jedálniček na mieru. Neexistuje totiž univerzálna diéta, ktorá by vyhovovala každému. Personalizovaná diéta by tak ľuďom mohla pomôcť v podpore chudnutia, prevencie chorôb, v zlepšení ich športového výkonu a ďalších aspektoch.
Na základe nutrigenomického testovania je teda v praxi možné rozhodnúť o určitých stravovacích návykoch, ktoré pacientovi môžu pomôcť alebo naopak nebudú robiť dobre. Výsledky môžu odhaliť napríklad:
Ako takéto testovanie prebieha? DNA nutrigenomické testy sa vyhodnocujú z obyčajného výteru z úst. Vzorka sa posiela na laboratórny rozbor, pričom výsledky sú známe približne do týždňa. Výsledky sú veľmi presné, avšak poukazujú na to, ako telo zareaguje na dané nutrienty s najväčšou pravdepodobnosťou.
Výsledky testov teda vypichnú určité zložky v stravovacích návykoch, ktoré majú najväčší vplyv na zdravie daného človeka. Na základe toho je možné ovplyvniť a zredukovať rizikové faktory, ktoré stoja za vznikom rôznych ochorení.
Obezita patrí medzi chronické civilizačné ochorenia. Za jej vznikom stojí mnoho vonkajších faktorov, najmä zlá životospráva – nedostatok pohybu a nadmerný energetický príjem. Za jej vznikom však do veľkej miery stojí aj dedičnosť. Odhady o tom, aký podiel majú na vzniku obezity gény, sa v štúdiách odhadujú na 30 až 70%.
Jedným z takýchto génov je gén pre FTO (fat mass and obesity associated protein). Presný spôsob, akým FTO pôsobí na rozvoj nadváhy doposiaľ nie je známy. Súvisí však s metabolizmom, výdajom energie a celkovou energetickou bilanciou, čo ovplyvňuje reguláciu adipozity, teda ukladanie tuku v organizme. FTO má vplyv na metabolizmus tukov a bielkovín. S tým súvisí aj rozvoj ďalších ochorení, ako je diabetes mellitus 2. typu.
Vedci, ktorí sa venujú nutrigenomike, predpokladajú, že nie len gény ovplyvňujú nami prijatú stravu, ale aj strava ovplyvňuje gény. Dokonca tvrdia, že nami konzumované jedlo môže ovplyvniť ešte aj naše vnúčatá. A rovnako, aj naše zdravie je podľa nich ovplyvnené potravou, ktorú konzumovali naši starí rodičia.
Aj na základe toho majú niektorí z nás väčšiu predispozíciu na rozvoj niektorých ochorení, napríklad rakoviny hrubého čreva. Je však nutné povedať, že štúdie doposiaľ prebehli len na zvieracích modeloch, ako sú včely. U ľudí sa teda jedná len o hypotézu, ktorá si vyžaduje ďalší výskum.
Poznanie toho, ako sme geneticky predurčení na spracovanie určitých živín a náchylní na rozvoj niektorých ochorení, je nepochybne cennou informáciou. Avšak zdravie človeka pozostáva z komplexu rôznych faktorov. Okrem genetiky hrá veľkú rolu to, čo jeme, či máme dostatok pohybu a spánku. Zdravý životný štýl by mal zahŕňať všetky tieto faktory.
Vo svete to nie je žiadna novinka. Naopak, na Slovensku ešte stále nedoceňujeme hodnotu, ktorú nám prináša analýza vlastnej DNA.…
Nádory hypofýzy sú abnormálne výrastky, vyvíjajúce sa – ako už z názvu vyplýva – v hypofýze. Niektoré nádory hypofýzy majú za…
Genetická modifikácia patrí medzi citlivé témy, ktoré môžu polarizovať spoločnosť. V dnešnom svete má však čoraz väčšie zastúpenie a je súčasťou nášho…
