Nefrotický syndróm (NS) je súbor príznakov, ktoré vznikajú pre závažnú poruchu glomerulov. Glomeruly plnia funkciu akéhosi filtra v obličkách, jeho úlohou je odstraňovanie nadbytočnej vody a odpadových látok z tela. Výsledkom poruchy je zvýšený výskyt bielkovín v moči, pokles normálnych bielkovín v krvi, zvýšenie podielu tukov v krvi a tvorba výrazných opuchov. K nefrotickému syndrómu najčastejšie vedú choroby ako cukrovka, amyloidóza, systémový lupus erythematodes. Liečba spočíva v terapii ochorenia, ktoré tento syndróm vyvolalo. Ak to nie je možné, je potrebné pristúpiť k opatreniam, ktoré znižujú stratu bielkovín.
Obličky sú hlavným vylučovacím orgánom nášho tela. Sú plné tenkých krvných cievok nazývaných glomeruly. Pri prechode krvi týmito cievkami sa filtruje od nadbytočnej vody a odpadových látok a vzniká moč. Bielkoviny a iné látky potrebné na život ostávajú v krvi. Nefrotický syndróm vzniká, ak sa glomeruly poškodia a stratia schopnosť správnej filtrácie krvi. V dôsledku tohto poškodenia dochádza k nadmernému vylučovaniu bielkovín v moči, poklesu normálnych bielkovín v krvi, tvorbe výrazných opuchov, zvýšenému podielu tukov v krvi.
Príčiny vzniku nefrotického syndrómu sú primárne a sekundárne ochorenia. Medzi primárne ochorenia patria tie, ktoré pôsobia len na obličky, napríklad membranózna nefropatia, fokálne segmentálna glomeruloskleróza, vrodená nefropatia. Medzi sekundárne radíme ochorenia, ktoré postihujú nielen obličky, ale celé telo (cukrovka, amyloidóza, lupus erythematodes).
Niektoré liečivá (antibiotiká alebo nesteroidné antiflogistiká) môžu pri nešetrnom užívaní taktiež prispieť k rozvoju nefrotického syndrómu.
Nefrotický syndróm sa prejavuje opuchom horných viečok a členkov, priberaním, nechutenstvom, penivým močom, stratou chuti do jedla, zvýšeným smädom, únavou, vysokým cholesterolom a triacylglycerolmi v krvi.
Mnohé ochorenia obličiek sa môžu prejavovať nefrotickým syndrómom. Samotná strata bielkovín v moči nie je bolestivá. Významným diagnostickým znakom je tvorba peny pri močení, spôsobujú ju práve bielkoviny. Špeciálnym testovacím papierikom sa dá zistiť už malé množstvo bielkovín v moči, avšak pre presnejšie zistenie je potrebné zbierať moč 24 hodín. Človek za normálnych okolností vylúči za deň 150 miligramov bielkovín. Pri nefrotickom syndróme hodnota bielkovín presahuje 3 500 miligramov. Biochemické vyšetrenie krvi dokáže odhaliť znížený obsah bielkovín a albumínu, zvýšený cholesterol a triacylglyceroly.
Ak nie je možné liečiť príčinnú chorobu, je potrebné nasadiť terapiu, ktorá lieči prejavy choroby. Vysoké straty bielkovín v moči sa ovplyvňujú liekmi na vysoký krvný tlak, napríklad ACE inhibítormi (captopril, enalapril), alebo liekmi na blokovanie receptora pre angiotenzín (valsartan).
Opuchy sa liečia diuretikami (furosemid, spironolactone), ktoré zvyšujú stratu tekutín. Zvýšená hladina tukov v krvi sa obvykle bežnou diétou nezníži, preto sa predpisujú statíny (atorvastatin, lovastatin, simvastatin). Pri nefrotickom syndróme je zvýšená náchylnosť na infekcie, preto možno predpísať antibiotiká.
Najdôležitejším preventívnym opatrením je adekvátna hydratácia, racionálna strava zodpovedajúca veku pacienta (tzn. vrátane príjmu potrebnej energie), obmedzenie príjmu korenených potravín a tučných jedál. Vzhľadom k strate bielkovín sa strava väčšinou doplňuje o túto zložku. Dôležité je nefajčiť, nekonzumovať alkohol a obmedziť náročnú fyzickú aktivitu.
Proteinúria – ako z názvu vyplýva – označuje príliš vysoké hladiny bielkovín v moči, ktoré môžu ovplyvniť funkciu obličiek. Príčin môže byť…
Zdravé obličky prefiltrujú asi pol šálky krvi každú minútu, odstraňujú odpad a prebytočnú vodu a vytvárajú tak moč. Aké sú signály,…
Všade počúvame, že naša strava by mala byť vyvážená. Čo to ale znamená? Rozhodne by sme nemali zabúdať na dostatočné…
