Nezhubné zväčšenie prostaty (benígna hyperplázia prostaty) je nenádorový proces, pri ktorom prostata zväčšuje svoj objem, čím zužuje močovú trubicu a bráni správnemu odtoku moču. To sa prejavuje častým nutkaním na močenie, hlavne v noci. Ochorenie sa rozvíja s vekom a je prítomné u viac ako polovice 60-ročných mužov. Pacienti s nezhubným zväčšením prostaty nie sú ohrození zvýšeným rizikom vzniku rakoviny prostaty. V tretine prípadov prebieha ochorenie bezpríznakovo.
Na rast prostaty vplývajú pohlavné hormóny – okrem testosterónu, mužského pohlavného hormónu, ženský estrogén. Vo väčšine prípadov sa ochorenie začína rozvíjať už po 30. roku života, ale až vo vyššom veku sa dlhodobé, pozvoľné zväčšovanie prostaty prejaví klinickými príznakmi. V pokročilom veku sa tiež mení hladina rovnováhy pohlavných hormónov, to urýchľuje ďalší rast prostaty. Pri tejto chorobe sa močová trubica, ktorá prechádza cez prostatu, zužuje a je utláčaná. Podobné príznaky s trvaním do jedného týždňa sa môžu objaviť po alkoholickom excese.
Zúženie močovej trubice sa prejavuje oslabením prúdu moču a pocitom neúplného vyprázdnenia. Pacienti trpia častým nutkaním na močenie (hlavne v noci), čo vedie k častému budeniu a problémom so spánkom. Okrem toho dochádza k zadržiavaniu moču v močovom mechúre. Tieto podmienky sú ideálnou živnou pôdou pre baktérie, preto sú infekcie močových ciest pomerne častou komplikáciou nezhubného zväčšenia prostaty. Vo vzácnych prípadoch môže choroba spôsobiť až závažnú infekciu obličiek (pyelonefritída). Ďalšou, menej obvyklou komplikáciu je vznik močových kameňov. Hoci pri rakovine prostaty tiež dochádza k jej zväčšeniu, benígna hyperplázia do nej neprechádza ani nezvyšuje riziko jej vzniku.
Diagnóza sa stanoví z prítomných príznakov, z fyzikálneho vyšetrenia prostaty a močového mechúra, krvnej hladiny pohlavných hormónov a enzýmu PSA (prostate specific antigen). V prípade potreby sa dodatočne vykoná ultrazvukové vyšetrenie. Presná diagnóza, napríklad v prípade podozrenia na nádorové ochorenie, sa stanoví biopsiou malej vzorky tkaniva a jej histologickým skúmaním.
Metódou prvej voľby je podávanie liekov, ktoré tlmia vplyv hormónov na prostatu. Najčastejšie sa používajú alfa-blokátory. V prípade neúspešnosti liečby je možných viacero chirurgických riešení. Patrí medzi ne vyrezanie časti prostaty okolo močovej trubice spôsobujúcej jej útlak (transuretrálna resekcia prostaty) a vzácne úplné odstránenie žľazy (prostatektómia). Úspešnosť alternatívnej medicíny a bylinných prípravkov nebola vedecky overená. Prítomné príznaky možno zmierniť obmedzením príjmu kofeínu a alkoholu, ktoré zvyšujú tvorbu moču. Tiež sa odporúča pred spaním obmedziť pitný režim.
Proti benígnej hyperplázii prostaty neexistuje účinná metóda prevencie. Ochorenie sa však častejšie vyskytuje u diabetikov a tiež mužov s nadváhou a vysokým krvným tlakom.