Ak máte pocit, že vám život prerastá cez hlavu, nenechajte to len tak. Problém môže vygradovať do omnoho väčších trápení. Na úvod môžete skúsiť samodiagnostiku.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje duševné zdravie ako stav pohody, v ktorom jednotlivec môže realizovať svoje schopnosti, dokáže zdolávať stresové situácie bežného života, produktívne pracovať a prispievať do života spoločnosti.
Štúdia publikovaná v časopise The Lancet Psychiatry konštatuje, že približne u každého druhého človeka do veku 75 rokov sa v priebehu života vyvinie aspoň jedna duševná porucha. Najčastejšie sa vyskytujú poruchy nálad – depresie alebo úzkosti.
Pomoc odborníkov na duševné zdravie vyhľadáva čoraz viac ľudí aj na Slovensku. Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo na Slovensku v roku 2022 v psychiatrických ambulanciách vyšetrených viac ako 417-tisíc pacientov, čo bolo takmer o 11 percent viac ako rok predtým. Prevažovali medzi nimi ľudia v zrelom veku – od 45 do 59 rokov.
Psychické ochorenie lekári diagnostikovali v roku 2022 u viac ako 67-tisíc osôb. V medziročnom porovnaní išlo tiež o vyššie číslo (o 6,4 percenta).
Duševné zdravie si zasluhuje rovnakú pozornosť ako fyzické. Napokon oba aspekty spolu úzko súvisia. Ak nemáte istotu, či vo vašom konkrétnom prípade nutné vyhľadať odborníka, môžete vyskúšať samodiagnostický nástroj.
Samodiagnóza duševných chorôb je proces, pri ktorom si formou otázok sami analyzujete svoje emočné problémy.
Je vhodné si uvedomiť, že psychické zdravie je komplexný a individuálny proces, a samodiagnóza by mala slúžiť skôr ako prvý krok k profesionálnej pomoci a nie ako konečné stanovisko.
Samodiagnostický nástroj môže pomôcť v týchto prípadoch:
Ak už pociťujete príznaky duševných chorôb, mali by ste vyhľadať odbornú pomoc, aby ste získali presnú diagnostiku a adekvátnu liečbu.
Depresia je bežné a závažné ochorenie, ktoré negatívne ovplyvňuje to, ako sa cítime, myslíme a ako konáme. Spôsobuje pocity smútku, straty záujmu o činnosti, ktoré sme si kedysi užívali. Môže viesť k rôznym emocionálnym a fyzickým problémom. Príznaky depresie sa môžu líšiť od miernych až po ťažké a môžu ďalej zahŕňať:
Symptómy musia trvať najmenej dva týždne a musia predstavovať zmenu vo vašej predchádzajúcej úrovni fungovania, aby bolo možné diagnostikovať depresiu.
Generalizovaná úzkostná porucha je psychická porucha, ktorá je charakterizovaná nadmernými a neprimeranými obavami pociťovanými v bežných situáciách života. Ľudia s touto poruchou majú tendenciu prežívať nepretržitý pocit napätia, nervozity a úzkosti, pričom sa ich obavy často sústreďujú na budúcnosť a nešpecifické situácie.
Tento pretrvávajúci strach a napätie môže byť sprevádzaný fyzickými príznakmi, ako je nepokoj, ťažkosti so sústredením, svalové napätie, problémy so žalúdkom, dýchavičnosť alebo problémy so spánkom.
Panická porucha je duševná porucha, ktorá sa vyznačuje opakujúcimi sa, neočakávanými záchvatmi paniky, ktoré môžu mať intenzívny fyzický a emocionálny dosah.
Tieto panické záchvaty často prichádzajú náhle a môžu vyvolať intenzívny strach či úzkosť. Osoba s panickou poruchou často zažíva obavy z toho, kedy a kde sa ďalší záchvat objaví, čo môže viesť k obmedzeniu každodenných aktivít v snahe vyhnúť sa možným spúšťačom.
Počas záchvatu sa vyskytuje niekoľko z týchto príznakov:
Príznaky môžu byť dosť závažné, preto niektorí ľudia, ktorí zažijú záchvat paniky, môžu veriť, že majú srdcový infarkt alebo inú život ohrozujúcu chorobu. Priemerný vek nástupu panickej poruchy je 20-24.
Špecifická fóbia je nadmerný a pretrvávajúci strach z konkrétneho objektu, situácie alebo činnosti, ktorá vo všeobecnosti nie je škodlivá. Pacienti vedia, že ich strach je nadmerný, ale nedokážu ho prekonať. Tieto obavy spôsobujú také utrpenie, že niektorí ľudia idú do extrémov, aby sa vyhli tomu, čoho sa obávajú. Príkladom je vystupovanie na verejnosti, strach z lietania alebo strach z pavúkov.
Agorafóbia je strach z toho, že sa ocitnete v situáciách, v ktorých môže byť útek ťažký alebo trápny, prípadne pomoc nemusí byť dostupná v prípade symptómov paniky. Strach je neúmerný skutočnej situácii a zvyčajne trvá šesť mesiacov alebo viac a spôsobuje problémy vo fungovaní. Pre osobu s agorafóbiou sú problémom napríklad nasledujúce situácie:
Jedinec sa situácii aktívne vyhýba, vyžaduje si spoločníka alebo znáša intenzívny strach či úzkosť. Neliečená agorafóbia môže byť taká vážna, že človek nemusí byť schopný opustiť dom.
Osoba so sociálnou úzkostnou poruchou má značnú úzkosť a nepohodlie z toho, že je v sociálnych interakciách zahanbená, ponižovaná, odmietnutá alebo sa na ňu pozerá cez prsty. Ľudia s touto poruchou sa budú snažiť situácii vyhnúť alebo ju znášať s veľkou úzkosťou.
Bežnými príkladmi sú extrémny strach z vystupovania na verejnosti, zo stretnutia s novými ľuďmi alebo z jedenia/pitia na verejnosti. Strach alebo úzkosť spôsobuje problémy s každodenným fungovaním a trvá najmenej šesť mesiacov.
Osoba s poruchou separačnej úzkosti sa nadmerne bojí alebo má obavy z odlúčenia od tých, ku ktorým je pripútaná. Pocit je nad rámec toho, čo je primerané veku človeka.
Pretrváva najmenej štyri týždne u detí a šesť mesiacov u dospelých a spôsobuje problémy s fungovaním. Osoba s poruchou separačnej úzkosti sa môže neustále obávať straty osoby, ktorá mu je najbližšia, môže sa zdráhať alebo odmietať ísť von alebo spať mimo domova alebo bez tejto osoby, alebo môže zažívať nočné mory o odlúčení.
Fyzické symptómy úzkosti sa často vyvíjajú v detstve, ale symptómy sa môžu prenášať aj v dospelosti.
Chronická porucha, ktorá ovplyvňuje myslenie, emócie a správanie. Keď je schizofrénia aktívna, príznaky môžu zahŕňať bludy, halucinácie, dezorganizovanú reč, problémy s myslením a nedostatok motivácie. Avšak s liečbou sa väčšina symptómov schizofrénie výrazne zlepší a pravdepodobnosť recidívy sa môže znížiť.
Je to duševný stav, pri ktorom sú ľudia veľmi podozrievaví voči iným. V dôsledku toho výrazne obmedzujú svoj spoločenský život. Často majú pocit, že sú v nebezpečenstve a hľadajú dôkazy na podporu svojich podozrení. Majú problém vidieť, že ich nedôvera je neúmerná ich prostrediu.
Posttraumatická stresová porucha je psychiatrická porucha, ktorá sa môže vyskytnúť u ľudí, ktorí zažili alebo boli svedkami traumatickej udalosti. Príklady zahŕňajú prírodné katastrofy, vážne nehody, teroristické činy, vojnu/boj, znásilnenie/sexuálne napadnutie.
Je to porucha, pri ktorej ľudia majú opakujúce sa nechcené myšlienky, nápady alebo pocity (obsesie). Aby sa zbavili myšlienok sú nútení robiť niečo opakovane.
Opakujúce sa správanie, ako je umývanie alebo čistenie rúk, kontrola vecí a mentálne úkony ako počítanie, môžu výrazne zasahovať do každodenných aktivít a sociálnych interakcií človeka.
Mnoho ľudí bez OCD má znepokojujúce myšlienky alebo opakujúce sa správanie. Tieto však zvyčajne nenarúšajú každodenný život. Pre ľudí s OCD sú myšlienky trvalé, rušivé a správanie je strnulé.
Bipolárne poruchy sú poruchy mozgu, ktoré spôsobujú zmeny v nálade, energii a schopnosti človeka fungovať. Ľudia s bipolárnou poruchou zažívajú intenzívne emocionálne stavy. Epizódy nálad sú kategorizované ako manické/hypomanické (abnormálne veselá alebo podráždená nálada) alebo depresívne (smutná nálada). Ľudia s bipolárnou poruchou majú aj obdobia neutrálnej nálady.
Obidve sú poruchy príjmu potravy. Môžu sa zdať dosť podobné, existuje však niekoľko kľúčových rozdielov, ktoré zohrávajú obrovskú úlohu pri ich diagnostike a liečbe.
Rozdiel medzi mentálnou anorexiou a mentálnou bulímiou je v tom, že ľudia s anorexiou môžu držať extrémne diéty alebo obmedziť príjem potravy, aby schudli, zatiaľ čo ľudia s bulímiou sa prejedajú a potom nasledujú drastické metódy, ako schudnúť.
Počas epizódy bulímie môže človek konzumovať nadmerné množstvá jedla v krátkom čase a následné vracanie, používanie laxatív alebo podávanie klystírov, aby sa zbavil týchto kalórií.
ADHD je jednou z najčastejších duševných porúch postihujúcich deti. Symptómy zahŕňajú nepozornosť (neschopnosť udržať sústredenie), hyperaktivitu (nadmerný pohyb, ktorý nie je vhodný pre dané prostredie) a impulzívnosť (unáhlené činy, ku ktorým dochádza v okamihu bez rozmýšľania). ADHD sa považuje za chronickú a oslabujúcu poruchu.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
Silné búšenie srdca, nevoľnosť a paralyzujúci strach, ktorý nejde ovládnuť – to sú typické príznaky fóbie. K najznámejším, ktoré trápia…
Zdravie je naša základná potreba, ktorá nám umožňuje uspokojovať naše ostatné potreby. Duševné zdravie je neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou zdravia.…
Impulzívne poruchy sú stavy, keď ľudia majú impulzy, ktorým je ťažké alebo nemožné odolať. Osoba s impulzívnou poruchou často nedokáže…
