Biele krvinky tvoria približne 1% našej krvi a oproti červeným krvinkám sú v menšine. Zastávajú však nemenej dôležitú funkciu a sú pre naše telá nenahraditeľné. Stoja totiž v prvej línii v boji proti vzniku ochorení a infekcií. Čo to znamená, ak sa zníži ich počet? Po prečítaní nášho článku budete vedieť:
Biele krvinky alebo inak leukocyty, sú mikroskopické bunky, ktoré sú súčasťou krvi. Ich hlavnou funkciou je spoluúčasť na imunitnom systéme a teda obrana tela pred vznikom infekcie. Svoju úlohu vykonávajú tak, že napádajú cudzorodé bunky v našom tele (napr. baktérie, parazity), ale aj vírusy.
Keďže sa nachádzajú v krvi, neustále cirkulujú v cievach a tkanivách, sú pripravené okamžite reagovať napríklad v prípade, že sa človek poraní alebo ochorie. Biele krvinky sa dokážu navzájom rozpoznať a privolať. Ak niektorá z nich zaregistruje potenciálnu hrozbu, upozorní a privolá na pomoc ďalšie biele krvinky. Proti „votrelcom“ bojujú vytváraním protilátok, ktoré ničia cudzorodé organizmy.
Biele krvinky vznikajú dozrievaním z kmeňových buniek. Tento dej prebieha v kostnej dreni. Následne niektoré typy bielych krviniek dozrievajú a rastú v detskej žľaze (týmuse) alebo v lymfatických uzlinách a slezine.
Existuje 5 typov bielych krviniek, pričom každý z nich má svoju špecifickú cieľovú skupinu, proti ktorej bojuje.
Neutrofily – pôsobia najmä proti baktériám, hubám a zvyškom cudzích bunkových tiel, ktoré dokážu pohlcovať. Keď neutrofily odumrú, ich telá vytvárajú hnis.
Monocyty – presúvajú sa do rán, kde sa menia na makrofágy a pohlcujú poškodené bunky. Pôsobia ako čističe, pretože dokážu pohlcovať a spracovať mikróby, úlomky buniek ale aj rakovinové bunky a čokoľvek, čo je pre zdravie tela nevhodné.
Eozinofily – pomocou látok, ktoré obsahujú, zabíjajú najmä parazity a rakovinové bunky. Ich počet sa zvyšuje u ľudí s alergiami, nakoľko sú súčasťou alergickej odpovede tela.
Lymfocyty – ich hlavnou cieľovou skupinou sú vírusy, voči ktorým produkujú protilátky.
Bazofily – taktiež sa zapájajú do alergickej odpovede tela – sú zodpovedné za kašeľ, kýchanie či nádchu a hrajú významnú úlohu pri vzniku anafylaktického šoku.
Normálne hodnoty bielych krviniek v krvi sú u žien aj mužov približne rovnaké a mali by byť v rozmedzí 6-10 x 109 kusov v 1 litri krvi. Vzhľadom na aktuálny stav, ktorý je v tele človeka, sa môže počet bielych krviniek v krvi meniť. Počet leukocytov môže byť oproti normám buď zvýšený, vtedy hovoríme o leukocytóze alebo môže byť znížený, kedy hovoríme o leukopénii (leukocytopénii).
Zvýšený počet bielych krviniek môže nastať z viacerých príčin. Väčšinou však nie je škodlivá, iba poukazuje na fakt, že telo bojuje s nejakou infekciou. Na základe toho, ktorý typ leukocytov je zvýšený, je možné určiť, či sa jedná o bakteriálnu, vírusovú či parazitickú infekciu.
Zvýšenie počtu však môže nastať napríklad aj pri onkologických ochoreniach (leukémia, lymfóm) ale aj pri ochoreniach imunity. Medzi ďalšie príčiny patria:
Nízky počet bielych krviniek znamená, že telo nie je schopné vyprodukovať ich dostatočné množstvo alebo mu v tom niečo bráni. Tento jav je pre telo nebezpečný, pretože môže zvýšiť riziko vzniku všetkých infekcií. Najčastejšie dochádza k poklesu neutrofilov a tento stav označujeme ako neutropénia (prípadne granulocytopénia).
Medzi bežné príčiny nedostatku bielych krviniek patria niektoré vrodené poruchy, ktoré zahŕňajú zníženú funkciu kostnej drene (v ktorej sa biele krvinky tvoria), ďalej onkologické ochorenia alebo iné ochorenia poškodzujúce kostnú dreň aj samotná liečba rakoviny.
Bunky kostnej drene ale aj biele krvinky ničia niektoré autoimunitné ochorenia, napríklad reumatoidná artritída. Ďalšou príčinou poklesu môžu byť infekcie, ktoré spotrebúvajú biele krvinky rýchlejšie, než ich je telo schopné vyprodukovať.
Počet bielych krviniek klesá aj z dôvodu užívania niektorých liekov. Patria sem antipsychotické lieky, lieky na liečbu hyperaktívnej štítnej žľazy ale aj užívanie antibiotík. Inou príčinou môže byť aj podvýživa a nedostatok vitamínov.
Znížený počet bielych krviniek oslabuje imunitnú schopnosť tela a môže nastať napríklad pri týchto ochoreniach:
Medzi špecifické príčiny nízkeho počtu bielych krviniek sa zaraďuje napríklad ochorenie s názvom aplastická anémia. Ide o stav, ktorý vzniká pri poškodení kmeňových buniek (z nich vznikajú biele krvinky). Poškodenie môže nastať napríklad pri vírusových infekciách (hepatitída, Epstein-Barrovej vírus)
Zníženie bielych krviniek môže mať na svedomí aj závažná infekcia, ako je napr. HIV hypersplenizmus (abnormalita sleziny spôsobujúca deštrukciu krvných buniek), Kostmannov syndróm (veľmi zriedkavé imunitné postihnutie obmedzujúce tvorbu neutrofilov), lupus (autoimunitné ochorenie, pri ktorom telo napáda svoje vlastné tkanivá a orgány), myelodysplastický syndróm (ochorenie krvotvorby spôsobené mutáciou kmeňovej krvotvornej bunky, ktorá vedie k tvorbe patologického klonu buniek), myelokatexia (vrodená porucha, zlyhanie vstupu neutrofilov do krvného riečiska), tuberkulóza a iné infekčné ochorenia.
Niektoré skupiny ľudí, napríklad z oblasti Afrického Karibiku alebo zo Stredného východu, majú často prirodzene nízky objem bielych krviniek, ale nemusí ísť o závažný stav, ktorý zvyšuje riziko vzniku infekcií.
Príznaky zníženia leukocytov nie sú špecifické. To znamená, že sa zníženie nijako špeciálne neprejavuje. Symptómy, ktoré na sebe môžu pacienti pozorovať, sú spojené s prvotnou príčinou vzniku leukocytopénie, teda s ochorením, ktoré ju spôsobilo. Medzi symptómy patrí napríklad:
Návšteva lekára je potrebná, ak je pacient z neznámych príčin výrazne náchylný na infekcie. To znamená, ak sa u neho opakovane vyskytujú infekcie alebo bežné ochorenia. Diagnóza však nebýva stanovená náhodne, keďže zvyčajne ide o dôsledok už existujúceho chorobného stavu.
Nízky počet bielych krviniek je možné stanoviť jednoducho, pomocou krvného testu – stanovenia krvného obrazu. Z krvného obrazu je možné zistiť počet, veľkosť aj tvar jednotlivých krvných buniek. Lekár teda dokáže zistiť ktorý typ bielych krviniek je znížený a o koľko. Následne je potrebné vykonať ďalšie vyšetrenia, ktoré odhalia príčinu zníženia bielych krviniek, napríklad testy na prítomnosť vírusového ochorenia (HIV, hepatitída), krvné testy na odhalenie autoimunitných ochorení či biopsia kostnej drene.
Možnosť terapie závisí najmä od príčiny zníženia počtu bielych krviniek. Napríklad, ak je príčinou poklesu užívanie liekov, pristupuje sa k zastaveniu liečby týmito liekmi. Ak pokles spôsobilo nejaké zo spomínaných ochorení, pristupuje sa k jeho liečbe. Existuje aj špecifická liečba, ktorá sa zameriava na posilnenie bielych krviniek a môže byť potrebná. Ide o užívanie rastových faktorov, ktoré stimulujú tvorbu bielych krviniek.
Nakoľko je pri zníženom počte bielych krviniek znížená aj imunitná schopnosť, pacient by mal v rámci liečby dodržiavať aj preventívne opatrenia, aby eliminoval infekciu nákazlivými chorobami. Predovšetkým by si mal pravidelne a dôkladne umývať ruky, nosiť ochranný respirátor v spoločnosti a vyhýbať sa úzkemu kontaktu s chorými – ľuďom s nádchou, chrípkou a inými ľahko prenosnými respiračnými ochoreniami.
V rámci prevencie je možné dbať na starostlivosť o naše leukocyty, ak dodržíte nasledovné kroky:
Na zistenie počtu červených krviniek, erytrocytov, v tele človeka slúži krvný test.Je dôležitý, pretože červené krvinky obsahujú hemoglobín, ktorý prenáša…
Znížením počtu kmeňových krvotvorných buniek dochádza k narušeniu pravidelnej krvotvorby. Ochorenie sa prejavuje únavou a bledosťou, no zväčša prebieha bezpríznakovo. Diagnostikuje sa…
Snažíte sa už nejaký čas otehotnieť no stále to neprichádza? U mužov aj žien existuje mnoho príčin neplodnosti , pričom vo…
