Obličkové kamene

V tomto článku sa dozviete

• Výskyt ochorenia
• Rizikové faktory
• Prejavy urolitiázy
• Konzervatívna liečba
• Operačná liečba
• Prevencia urolitiázy

Výskyt ochorenia

Ročný nárast nových ochorení sa objavuje u približne 0,1 – 0,5 % obyvateľstva. Urolitiáza je relatívne vzácnym ochorením v detskom a dospievajúcom veku. Recidíva sa objaví do ôsmeho roku u viac ako 50 % pacientov. Urolitiázou sú viac postihnutí muži ako ženy (pomer bol 2:1, v súčasnosti dochádza k vyrovnaniu stavu).

Príčin vzniku urolitiázy je niekoľko:

1. presýtenie moču litogénnymi (kameňotvornými) látkami v dôsledku metabolickej poruchy, ich nadmerného prívodu potravou, porúch zažívacieho traktu a prívodu liekov,
2. zmeny pH moču zapríčinené infekciou močových ciest, poruchami zažívacieho traktu, primárnou dnou,
3. nedostatok inhibítorov (látky ako citráty alebo magnézium bránia kryštalizácii),
4. obštrukčná uropatia (prekážka pri odtoku moču), eventuálne patologická morfológia obličiek (zmena štruktúry za patologických podmienok),
5. prítomnosť cudzieho telesa v močových cestách.

Rizikové faktory

Vznik urolitiázy je multifaktoriálny. Príčina zostane väčšinou neznáma. Medzi rizikové faktory je nutné zahrnúť:

• malý objem moču,
• rodinný výskyt urolitiázy,
• mobilizácia chorého,
• podnebie (horúce počasie, slnečné žiarenie – vyššia produkcia vitamínu D, s čím súvisí vyšší výskyt obličkových záchvatov v lete),
• sedavé zamestnanie,
• práca v horúcom prostredí,
• obdobie tehotenstva (spomalená pasáž moču, rozšírenie močovodov, zmeny v metabolizme vápnika) a kojenia.

Prejavy urolitiázy

Bolesť

Urolitiáza sa väčšinou prejaví ako akútne ochorenie obličkovou kolikou. Pri umiestnení kameňa v blízkosti močového mechúra môže byť jediným príznakom polakizúria – časté močenie. Obličková kolika má klasický charakter kolikovitej bolesti, ktorá sa šíri z bedrovej oblasti do oblasti podbruška, až genitálu. Bolesť sa môže šíriť aj opačne. Niekedy bolesti zostávajú len v bedrovej oblasti. Pacienti si nemôžu nájsť úľavovú polohu. Obyčajne bolesť sprevádza nauzea (napínanie na vracanie) a vracanie. Niekedy je prítomná reflexná zástava vetrov a stolice.

Nález v moči

Krv v moči (hematúria) sprevádza urolitiázu takmer pravidelne. Môže byť makroskopická (viditeľná voľným okom) alebo mikroskopická (zistená len pri vyšetrení moču). Neprítomnosť krvi v moči urolitiázu nevylučuje. Prítomnosť leukocytov v moči nie je pravidlom, ale môžu sa vyskytovať spolu s baktériami pri infekčnej urolitiáze.

Teplota

Teplota obyčajne urolitiázu nesprevádza. Ak je pacient febrilný (má zvýšenú teplotu), je potrebné myslieť na infekciu stagnujúceho moču.

Diagnostika sa vykonáva:

• fyzikálnym vyšetrením pacienta lekárom,
• vyšetrením moču,
• röntgenovým vyšetrením (natívny snímok brucha poležiačky, vylučovacia urografia – RTG znázornenie močových ciest po podaní kontrastnej látky do žily),
• ultrazvukovým vyšetrením (USG),
• CT vyšetrením.

Po vymočení konkrementu sa vykonáva analýza za účelom určenia jeho zloženia, kvôli doporučeniu preventívnych opatrení.

V rámci diferenciálnej diagnostiky bolestí pri obličkovej kolike je potrebné vylúčiť náhlu brušnú príhodu, eventuálne bolesti spôsobené ochorením chrbtice.

Liečba obličkových kameňov je konzervatívna a operačná.

Konzervatívna liečba

Spontánny odchod – vymočenie – je najčastejším spôsobom liečby. Konkrementy do 5 mm majú 50 % šancu na odchod, väčšie ako 6 mm už len 5 %. Spontánny odchod možno uľahčiť pitným a pohybovým režimom, podávaním liekov so spazmolytickým účinkom (kŕče uvoľňujúcim), nesteroidnými antiflogistikami (indometacín, ibuprofen, diclofenac) a antiedematóznych liekov (potláčajúcich opuch) s účinnou látkou escín.

Pri liečba renálnej (obličkovej) koliky sú základným liekom spazmolytiká, infúzie s mezokaínom a podľa potreby opiáty. Pri súčasnej zápche sa podáva klyzma. Niekedy pri kolike pomôže horúci kúpeľ. Vhodnejšia je poloha v sede alebo v stoji, keď ku prekonaniu blokády odtoku moču konkrementom pomáha aj hydrostatický tlak.

Operačná liečba

Na akútne uvoľnenie obštrukcie močových ciest kameňom sa vykonáva nasondovanie močovodu (ureterálny katéter, JJ stent). Definitívne odstránenie konkrementu sa vykonáva metódou LERV („rozbitie“ konkrementu) alebo endoskopickým spôsobom. V prípade neúspechu uvedených spôsobov alebo pri vzniknutých komplikáciách sa vykonáva otvorená operácia. Dnes sú otvorené operácie menej časté ako v minulosti vzhľadom na šetrenejšie spôsoby liečby (LERV, endoskopia).

Prečítajte si tiež rozhovor s uznávaným urológom.

Prevencia urolitiázy

Nemedikamentózna prevencia

Pitný režim – príjem tekutín by mal byť vysoký a pravidelný, pričom celkový objem moču by nemal klesnúť pod 2 litre (optimálne 2,5 – 3 l za 24 hodín). V priebehu dňa sa doporučuje vypiť približne 500 ml každé 2 hodiny. U litiatikov je podstatná nočná diuréza, ktorá zabráni rannému kyslému a koncentrovanému moču. Pacient s litiázou by sa mal aspoň jedenkrát za noc vymočiť a znovu napiť.

Vhodné nápoje:

• čistá voda,
• čaje – ovocný, bylinkový a zelený,
• minerálne vody – nízko a stredne mineralizované (odporúča sa striedanie).

Nevhodné nápoje:

• alkohol, káva (odvodňujú, zaťažujú obličky),
• čierny čaj (odvodňuje),
• sladené minerálne vody,
• vysoko mineralizované vody (s výnimkou terapeuticky odporúčaných pri jednotlivých druhoch kameňov).

Doplňujúcimi tekutinami môže byť mlieko, ovocné a zeleninové šťavy. Výnimkou je červené víno, ktoré obsahuje prospešné flavonoidy a pivo, ktoré mierne alkalizuje moč (robí zásaditejším), čo je vhodné pri fosfátovej litiáze.

Diétny režim sa odporúča vo všeobecnosti. Po zistení zloženia konkrementu nasledujú špecifické doporučenia.

Všeobecné doporučenia týkajúce sa stravy:

• obmedzenie príjmu živočíšnych bielkovín,
• zvýšenie obsahu vlákniny v potrave (stabilizuje črevné funkcie, obsahuje v bežnej potrave málo prítomný horčík),
• obmedzenie príjmu potravín s vysokým obsahom oxalátov (vápenaté soli kyseliny šťaveľovej),
• striedmy príjem vápnika (800 – 1000 mg/deň),
• obmedzenie ovocia a zeleniny s vysokým obsahom šťaveľanov,
• obmedzenie vysokého príjmu soli.

Doporučuje sa konzumácia citrónu, citrónovej šťavy a minerálnych vôd s obsahom horčíka (pri jeho nedostatku).

Pri prevencii zohráva dôležitú úlohu pohyb, ktorý pri telesnej námahe vracia vápnik do kostí. Pohyb zrýchli prietok krvi cez obličky a zvýši vylučovanie odpadových látok.

Stres tiež prispieva k tvorbe kameňov. Pri dlhodobom strese sa vylučujú stresové hormóny a mení sa pH moču. Preto je dôležité správne relaxovať.

K tvorbe kameňov prispievajú aj niektoré lieky. Sú to napríklad lieky, ktoré znižujú žalúdočnú kyselinu, hormonálne lieky, syntetické vitamínové preparáty s vápnikom a vitamínom C.

Soľ patrí k látkam, ktoré prispievajú k tvorbe konkrementov. Denný príjem by nemal byť väčší ako 2 – 3 g. Vhodné je vylúčiť solené čipsy, marinády, mäsové konzervy a dozrievajúce syry.

Špecifické doporučenia podľa prítomného druhu kameňov

• Oxaláty – vápenaté soli kyseliny šťaveľovej – vhodné je vylúčiť väčšie množstvo orechov, tmavú zeleninu (zelená paprika, špenát, kaleráb, kapusta, cvikla) a tučné jedlá. Tvorba šťaveľanov sa zvyšuje pri nadmernom užívaní vitamínu C, najmä v tabletkovej forme. Naopak, vitamín B6 ich tvorbu znižuje. Odporúčaná denná dávka je 10 mg.
• Fosfáty – soli kyseliny fosforečnej – vznikajú na podklade metabolických a hormonálnych porúch, preto ich tvorbu diétne opatrenia veľmi neovplyvnia. Určitý prínos má pivo, ktoré moč robí viac zásaditým.
• Uráty – soli kyseliny močovej – doporučuje sa znížiť príjem purínových látok – vnútornosti, strukoviny, niektoré druhy rýb (sardinky, makrely, slede), regulovať príjem živočíšnych bielkovín (60 – 70 g/deň). Zvýšiť príjem ovocia a zeleniny, prípadne upraviť hmotnosť. Nevhodná je pri úprave hmotnosti radikálna hladovka, pretože dochádza ku katabolizmu a hyperurikémii (zvýšená hladina kyseliny močovej). Nutná je alkalizácia moču, aj pomocou liekov.
• Cystínové kamene – strava nesmie obsahovať nadbytok bielkovín. Terapeuticky je vhodné podávanie vysokých dávok vitamínu C (2 – 4 g/deň). Vhodné sú minerálky s bikarbonátom, ako aj citrusové a jablkové šťavy. Zo stravy je potrebné vylúčiť ryby, vajcia, červené mäso a aromatické syry.

Ochorenie vyznačujúce sa tvorbou pevných kryštalických čiastočiek, tzv. konkrementov v močovom trakte, sa nazýva urolitiáza. Podľa miesta, kde sú konkrementy (kamene) lokalizované, delíme ochorenie na:

• nefrokalcinózu – parenchým obličiek
• nefrolitiázu – močové cesty
• ureterolitiázu – močovod
• cystolitiázu – močový mechúr
• uretrolitiázu – močová rúra.