Správate sa ako Monk a považujete sa za perfekcionistu? Zbystrite pozornosť, môže ísť o obsedantno-kompulzívnu poruchu

V tomto článku sa dozviete

• Príznaky OCD – čo si všímať na sebe, ale aj svojich blízkych?
• Rizikové faktory – čo podmieňuje vznik OCD? Dá sa jej vyhnúť?
• Liečba a terapia – dá sa obsesií a nutkavých návykov zbaviť?
• Lieky
• Psychoterapia
• Neuromodulácia
• Stavy podobné OCD – s čím si obsedantno-kompulzívnu poruchu nepomýliť?
• Kedy navštíviť lekára?

Príznaky OCD – čo si všímať na sebe, ale aj svojich blízkych?

OCD nie je o zlovykoch, ako je obhrýzanie si nechtov alebo myslenie negatívnych myšlienok. Obsedantnou myšlienkou je napr., že určité čísla, farby sú „dobré“ alebo „zlé“. Nanúteným zvykom zase môže byť umývanie si rúk sedemkrát po dotyku s niečím, čo by mohlo byť špinavé. Napriek tomu, že na tieto veci a činnosti nechcete myslieť alebo ich vykonávať, cítite sa bezmocní s tým prestať.   

Každý človek má návyky alebo myšlienky, ktoré sa niekedy opakujú. Ľudia postihnutí OCD však majú myšlienky alebo činy, ktoré:

• trvajú najmenej hodinu denne –stanú sa pravidelnými rituálmi,
• sú mimo ich kontrolu,
• nie sú príjemné,
• zasahujú do práce, vzťahov alebo inej oblasti ich života.

Ľudia s OCD môžu mať príznaky obsesie, nutkania alebo oboje zároveň. Tieto príznaky môžu interferovať so všetkými aspektmi života, ako sú práca, škola a osobné vzťahy.

Obsesie sú opakované myšlienky, nutkania alebo mentálne obrazy, ktoré spôsobujú postihnutému úzkosť. Medzi bežné príznaky patrí:

• strach z choroboplodných zárodkov (baktérií, vírusov) a kontaminácie, strach z dotyku kľučiek dverí, použitia verejných toaliet alebo podania ruky,
• nechcené zakázané alebo tabuizované myšlienky týkajúce sa sexu, náboženstva či ublíženia na zdraví (sebe alebo iným),
• agresívne myšlienky voči iným alebo voči sebe samému,
• starosti o seba alebo iných ľudí,
• neustále uvedomovanie si žmurkania, dýchania alebo iných pocitov tela,
• podozrenie, že partner je neverný,
• potreba mať veci súmerne alebo v perfektom uložení.

Nutkanie je opakujúce sa správanie, ktoré človek s OCD cíti ako potrebu urobiť v reakcii na nejakú  obsedantnú myšlienku. Medzi bežné nutkania patria:

• nadmerné čistenie a/alebo umývanie rúk,
• usporadúvanie vecí konkrétnym a presným spôsobom,
• opakovaná kontrola vecí, napr. opakovaná kontrola, či sú dvere zamknuté alebo či je rúra vypnutá,
• robenie úloh v konkrétnom poradí alebo určitý „dobrý“ počet opakovaní,
• nutkavé počítanie vecí ako napr. krokov.

Nie všetky rituály alebo zvyky sú nutkaním. Každý si niekedy dvakrát skontroluje veci. Avšak osoba s OCD všeobecne:

• nemôže ovládať svoje myšlienky alebo správanie, aj keď si tieto myšlienky alebo správanie uvedomuje a považuje ich za nadmerné a nechcené,
• týmto myšlienkam alebo správaniu venuje minimálne 1 hodinu denne,
• nemá potešenie pri vykonávaní správania alebo rituálov, môže však pocítiť krátku úľavu od úzkosti, ktorú myšlienky spôsobujú,
• zažíva značné problémy v každodennom živote spôsobené týmito myšlienkami alebo správaním.

Niektorí jedinci s OCD majú tiež tzv. „tikovú“ poruchu. Tieto motorické tiky sú náhle, krátke a opakujúce, ako napríklad žmurkanie, pohyby očí v určitom smere, grimasy tváre, pokrčenie plecami a trhanie hlavy alebo ramien. Medzi bežné vokálne tiky patria opakované zvuky, či už je to prečistenie si hrdla „odŕhanie“, smrkanie alebo chrochtanie.

Príznaky môžu prísť a odísť, časom sa zmierniť alebo sa zhoršiť. Ľudia s OCD sa môžu pokúsiť pomôcť sami sebe tým, že sa budú vyhýbať situáciám, ktoré vyvolávajú ich posadnutosť, alebo môžu na upokojenie užívať alkohol alebo drogy. Aj keď väčšina dospelých s OCD uznáva a uvedomuje si, že to, čo robia, nemá zmysel, väčšina detí si však neuvedomuje, že ich správanie je neobvyklé. Symptómy OCD u detí zvyčajne rozpoznajú práve rodičia alebo učitelia.

Rizikové faktory – čo podmieňuje vznik OCD? Dá sa jej vyhnúť?

OCD je bežná porucha, ktorá postihuje dospelých, dospievajúcich a deti na celom svete. Väčšina ľudí je diagnostikovaných okolo 19. roku života, zvyčajne so skorším vekom nástupu u chlapcov než u dievčat. Príčiny vyvolávajúce OCD nie sú známe, ale sú prítomné isté rizikové faktory.

Genetika

Rodinné štúdie preukázali, že ľudia s prvostupňovými príbuznými (napr. rodič, súrodenec alebo dieťa), ktorí majú OCD, sú vystavení vyššiemu riziku vzniku OCD. Riziko je vyššie, ak sa u príbuzného prvého stupňa vyvinula OCD už v detskom alebo dospievajúcom veku. Prebiehajúci výskum naďalej skúma súvislosti medzi genetickou predispozíciou a OCD, čo môže v budúcnosti pomôcť zlepšiť diagnostiku a liečbu OCD.

Štruktúra a fungovanie mozgu

Pomocou zobrazovacích metód sa štúdiám podarilo preukázať rozdiely v čelovej kôre a v podkôrových štruktúrach mozgu u pacientov s OCD. Zdá sa, že existuje súvislosť medzi príznakmi OCD a abnormalitami v určitých oblastiach mozgu, ale táto súvislosť stále nie je dostatočne objasnená. Výskum stále prebieha. Pochopenie týchto príčin a súvislostí pomôže určiť konkrétnu a individuálnu liečbu OCD.

Životné a sociálne prostredie

V niektorých štúdiách bola zase zistená súvislosť medzi istými traumatizujúcimi zážitkami a obsedantno-kompulzívnymi príznakmi. Patria sem najmä:

• depresia , úzkosť alebo tiky,
• trauma z detstva – môže byť rôzneho charakteru (rozvod rodičov, alkoholizmus, drogy, náboženský fanatizmus atď.),
• história fyzického alebo sexuálneho zneužívania v detstve/počas dospievania.

V niektorých prípadoch sa u detí môžu po streptokokovej infekcii vyvinúť príznaky OCD –  tento stav sa nazýva pediatrické autoimunitné neuropsychiatrické poruchy spojené so streptokokovými infekciami (PANDAS).

Liečba a terapia – dá sa obsesií a nutkavých návykov zbaviť?

Čo sa týka diagnostiky tohto ochorenia, váš lekár môže urobiť fyzickú prehliadku a krvné testy, aby sa ubezpečil, že vaše príznaky nespôsobuje niečo iné. Porozpráva sa s vami o vašich pocitoch, myšlienkach a zvykoch. Na OCD neexistuje žiadna špecifická liečba či liečivo. Zvyčajne sa však lieči pomocou rôznych druhov liekov, psychoterapiou alebo ich kombináciou. Aj keď väčšina pacientov s OCD reaguje na liečbu, u niektorých pacientov sa príznaky naďalej vyskytujú.

Ľudia s OCD majú niekedy aj iné duševné poruchy, ako sú úzkosť, depresia a telesná dysmorfická porucha, pri ktorej sa niekto mylne domnieva, že časť jeho tela je abnormálna. Pri rozhodovaní o liečbe je dôležité vziať do úvahy aj tieto ďalšie faktory.

Lieky

Na zníženie symptómov OCD sa používajú inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SRI) a selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI). SRI často vyžadujú vyššie denné dávky pri liečbe OCD ako pri depresii a môže trvať 8 až 12 týždňov, kým začnú pracovať. Medzi najznámejšie a najbežnejšie patria citalopram, escitalopram, fluoxetín, fluvoxamín, paroxetín a sertralín.

Ak sa príznaky pri týchto druhoch liekov nezlepšia, výskum ukazuje, že niektorí pacienti môžu dobre reagovať na antipsychotické lieky – aripiprazol (Abilify) alebo risperidón (Risperdal).

Pred tým ako začnete užívať predpísaný liek:

• poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom, aby ste sa ubezpečili, že rozumiete rizikám a výhodám liekov, ktoré užívate,
• neprestaňte užívať liek bez toho, aby ste sa najskôr porozprávali so svojím lekárom – náhle vysadenie lieku môže viesť k návratu alebo až k zhoršeniu príznakov OCD, možné sú aj ďalšie nepríjemné alebo potenciálne nebezpečné účinky z vysadenia,
• ihneď informujte svojho lekára o akýchkoľvek vedľajších účinkoch – možno budete potrebovať zmenu dávky alebo iný liek.

Psychoterapia

Psychoterapia môže byť účinnou liečbou ako u dospelých tak aj u detí s OCD. Výskum ukazuje, že niektoré typy psychoterapie, vrátane kognitívnej behaviorálnej terapie a ďalších súvisiacich terapií (napr. výcvik zameraný na zvrátenie návykov), môžu byť pre mnohých jedincov rovnako účinné ako lieky. Istý typ kognitívnej behaviorálnej terapie nazývaný „Prevencia expozície a reakcie“ je vysoko účinný pri znižovaní nutkavého správania pri OCD, dokonca aj u ľudí, ktorí nereagovali dobre na liečbu SRI. Ide o trávenie času v situácii, ktorá vyvoláva nutkanie či obsesie (napr. dotýkanie sa špinavých predmetov). Následne je však pacientovi zabránené v obvyklom následnom konaní (napr. umývanie rúk).

Tak ako pri väčšine duševných porúch, liečba je zvyčajne individuálna a môže začať buď medikamentóznou liečbou, psychoterapiou alebo ich kombináciou. Pre mnohých pacientov je kognitívna behaviorálna terapia doplnkovou liečbou, keď SRI alebo SSRI lieky účinne neliečia príznaky OCD.

Neuromodulácia

V zriedkavých prípadoch, keď terapia a lieky nie sú dostatočne účinné a nepozorujú sa žiadne zmeny, váš lekár môže zvážiť použitie zariadení, ktoré napomáhajú meniť elektrickú aktivitu v určitej oblasti vášho mozgu. Medzi takéto formy liečby patrí aj transkraniálna magnetická stimulácia (TMS), špeciálne schválená pre liečbu OCD. TMS využíva magnetické polia na stimuláciu nervových buniek. Jednotka TMS je neinvazívne zariadenie, ktoré sa drží nad hlavou pacienta na vyvolanie magnetického poľa. Zameriava sa na konkrétnu časť mozgu, ktorá reguluje príznaky OCD. Existuje aj zložitejší postup, a to hlboká stimulácia mozgu – pri nej sa používajú elektródy, ktoré sú implantované do vašej hlavy.  

Stavy podobné OCD – s čím si obsedantno-kompulzívnu poruchu nepomýliť?

Niektoré samostatné poruchy duševného zdravia sú veľmi podobné ako zažívajú pacienti pri OCD. Patria sem:

• telesná dysmorfická porucha – posadnutosť/nespokojnosť so svojím vzhľadom,
• patologické hromadenie vecí – zbieranie, aranžovanie alebo objednávanie,
• trichotillománia – trhanie a následné jedenie vlasov,
• exkoriácia – trhanie kože, zámerné spôsobovanie odrenín,
• hypochondria – namýšľanie si rôznych fyzických chorôb,
• čuchový referenčný syndróm – postihnutý má nadmerné a falošné myšlienky, že z neho ide zápach (z úst, nosa, konečníka, pot – odkiaľkoľvek).

Kedy navštíviť lekára?

Je rozdiel medzi tým, či ste perfekcionista – niekto, kto vyžaduje napríklad bezchybné výsledky alebo výkon – alebo máte OCD. Myšlienky postihujúce pacientov trpiacich OCD nie sú iba prehnané starosti so skutočnými problémami v ich životoch alebo túžba mať veci čisté či usporiadané konkrétnym spôsobom.

Ak vaše obsesie a nutkanie ovplyvňujú kvalitu vášho života, navštívte svojho lekára alebo odborníka na duševné zdravie – psychológa či psychiatra. Je obzvlášť dôležité OCD včas podchytiť, správne diagnostikovať a odlíšiť od iných možných porúch. Taktiež je vhodné s týmto stavom oboznámiť svojich blízkych, aby mali pre vás pochopenie a boli vám potrebnou oporou.

Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje: 

Obsessive-compulsive disorder (OCD)

Obsessive-Compulsive Disorder

Obsessive-Compulsive Disorder (OCD)