Očkovanie na Slovensku je aktuálne v ôsmej z jedenástich fáz a prihlásiť sa môžu stále mladšie vekové kategórie. Hoci je o vakcíny veľký záujem, možno aj vy patríte medzi ľudí, ktorí už ochorenie COVID-19 prekonali a zvažujete, či je očkovanie vo vašom prípade potrebné a či je vôbec vhodné.
Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
V spoločnosti koluje viacero pozitívnych aj negatívnych názorov na očkovanie. Jedným z nich je, že očkovanie je čosi neprirodzené a ľudia by si mali zvoliť naturálnejšieu cestu budovania imunity premorením populácie. Problém však je, že pri tejto taktike obrany je nutné počítať s príliš veľkou obetou v podobe stratených ľudských životov. Nový koronavírus je nevyspytateľný a ani mladí zdraví jedinci si nemôžu byť stopercentne istí, že infekciu ľahko prekonajú. Navyše, protilátky sa po prekonaní ochorenia líšia od človeka k človeku v množstve, a v súčasnosti nevieme, ako dlho prirodzená imunita trvá.
Vakcinácia pritom nie je nič iné, ako vpravenie neaktívnej časti vírusu (alebo “makety” podľa ktorej si telo samé vytvorí časť vírusu – proteín), do tela. Je to teda analógia prirodzeného deja – stretnúť sa s vírusom a vytvoriť si voči nemu protilátky. S tým rozdielom, že telo sa s oslabenou vírusovou dávkou vo vakcíne popasuje omnoho jednoduchšie, ako v prípade skutočnej nákazy. Imunita, ktorú si telo vybuduje po očkovaní, je o čosi iná, než po prekonaní ochorenia.
Prekonanie koronavírusovej infekcie nezabezpečí rovnakú imunitnú ochranu, ako očkovanie. Dôvodom je skutočnosť, že pri ochorení COVID-19 je pacientove telo vystavené vírusu v jeho “plnej paráde”. Vírus SARS-CoV-2 má na svojom povrchu viacero proteínov, voči ktorým si ľudské telo začne vytvárať protilátky, akonáhle sa s nimi stretne. Po očkovaní si telo vytvorí protilátky proti jednému konkrétnemu proteínu tzv. S – proteínu (spike proteín).
Ďalším dôvodom, ktorý spôsobuje imunitné rozdiely, je vírusová nálož, ktorá sa pacientovi dostane do tela. Ak sa pacient nakazí koronavírusom, nie je možné povedať či odsledovať dávku, ktorou bol infikovaný. Môže sa teda stať, že jeho telo sa stretlo len s veľmi malým množstvom vírusu a nevytvorilo si dostatok protilátok, aby sa vyhlo opakovanej nákaze (s možným ťažkým priebehom). Napokon, aj mnohí obyvatelia Slovenska sa s nákazou stretli už dvakrát.
Pri očkovaní je to naopak, podaná dávka je veľmi presná. Dokážeme tak predpokladať množstvo vytvorených protilátok, ich trvácnosť aj účinnosť vakcín. Časť vírusu, ktorá je podaná vo forme vakcíny, je navyše inaktivovaná a nedokáže vyvolať ochorenie. Ľudské telo má vďaka vakcíne voči vírusu jednoznačne navrch, nakoľko vírus ho v tejto podobe neoslabí ani trvalo nezasiahne.
SARS-CoV-2 je celosvetovou prioritou výskumu a každý deň pribúdajú čerstvé dáta. Zaujímavé zistenia prináša nová preprintová (ešte nerecenzovaná) štúdia. Vedci zistili, že u pacientov, ktorí prekonali COVID-19 a následne boli zaočkovaní, sa už po podaní prvej dávky vakcíny vytvorila rovnako dobrá imunitná odpoveď ako u pacientov, ktorým boli podané obe očkovacie dávky (bez predchádzajúcej nákazy). Očkovanie prvou dávkou bolo u pacientov po prekonaní až 6,8 násobne účinnejšie, než u pacientov, ktorí ochorenie nemali.
Pôvodným cieľom ďalšej čerstvej preprintovej štúdie bolo zistiť, či je očkovanie vhodné aj pre pacientov, ktorých trápi tzv. “Long COVID” (dlhodobý kovid). Ukázalo sa, že očkovanie je pre nich nie len vhodné, ale niektorým pacientom sa ich zdravotný stav po očkovaní dokonca zlepšil.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Coronavirus disease (COVID-19): Vaccines
Vaccines May Ease Symptoms Of Long COVID In Some People, Early Study Suggests