Minulý týždeň ste si mohli prečítať článok o najčastejších úrazoch oka. V tomto článku nadviažeme na podobnú tému a budeme sa v ňom venovať odlúčeniu očnej sietnice. Ide o pomerne častý a závažný stav, ktorý je potrebné riešiť akútne. Poznáte jeho príznaky? Po prečítaní nášho článku budete vedieť:
Ľudské oko patrí medzi zmyslové orgány človeka. Zrak, ako zmysel, je považovaný za najdôležitejší spomedzi všetkých ľudských zmyslov. Vďaka nemu sme schopní vidieť svet okolo nás, udržiavať rovnováhu a tiež správne fungovanie cirkadiánneho rytmu.
Aby bol tento dôležitý orgán chránený, je uložený v kostenej jamke lebky (v očnici). Za pohyby očí je zodpovedných 6 ohybných svalov. Samotná očná guľa sa skladá z nasledovných častí:
Keďže všetky štruktúry, z ktorých sa oko skladá, sú priehľadné, svetelný lúč dokáže prejsť celým okom až na špeciálne bunky citlivé na svetlo. Tie sa nachádzajú úplne vzadu, na sietnici oka. Práve v svetlocitlivých bunkách prebiehajú chemické premeny, ktoré spôsobujú vznik elektrických impulzov. Impulzy sa následne prostredníctvom zrakového nervu dostanú k mozgu a tam dochádza k ich spracovaniu a vyhodnoteniu obrazu, ktorý vidíme.
Sietnica alebo inak retina, tvorí vnútornú vrstvu oka. Je priehľadná a vystiela vnútro očnej gule. Patrí medzi najpodstatnejšie časti oka, pretože práve na nej sa nachádzajú dôležité svetlocitlivé bunky, vďaka ktorým je oko schopné zachytiť svetlo. Tieto fotoreceptory sa nazývajú tyčinky a čapíky, a sú umiestnené v zadnej časti sietnice.
Sietnica sa skladá z niekoľkých vrstiev a je spojená s ďalšími časťami oka. Pri odlúčení sietnice nastane oddelenie jej nervových tkanív od zadnej časti oka (od jeho vnútorného povrchu).
Keďže práve toto spojenie za bežných okolností zabezpečuje výživu pre svetlocitlivé bunky, pri jeho prerušení začnú tieto bunky odumierať a strácať svoje schopnosti. Nedostatok živín a kyslíka môže spôsobiť buď čiastočnú alebo úplnú stratu zraku. Závažnosť a rozsah poškodenia zraku závisí od toho, ako veľmi je sietnica odlúčená.
Odlúčenie sietnice je urgentný stav a v prípade, že sa nelieči, môže mať trvalé následky. O ich vzniku a priebehu ochorenia rozhoduje čas. Čím dlhšie tento stav trvá, tým väčšia je pravdepodobnosť trvalej straty zraku. Oslepnutie môže nastať už v priebehu niekoľkých dní, prípadne týždňov.
Existujú 2 príčiny vzniku oddelenia sietnice, pričom každá z nich vzniká iným mechanizmom.
Prvou príčinou sú zmeny, ktoré prirodzene nastávajú s narastajúcim vekom. Ako organizmus starne, stáva sa prirodzene menej hydratovaný. Výplň oka tvorí gélový materiál, tvorený z veľkej časti vodou. Vďaka nemu drží sietnica prilepená na vnútornej strane oka. Keď však organizmus starne, strata vody z gélového materiálu môže spôsobiť jeho zmenšenie, „stiahnutie sietnice so sebou“ a vznik malej trhliny. Časom sa pod túto trhlinu dostane tekutina, čo spôsobí ešte väčšie oddelenie sietnice. Tento typ odlúčenia sietnice (trhlina vyplnená vodou a následné odlúčenie) môže nastať aj počas úrazu či v dôsledku zápalových ochorení oka.
Druhou príčinou je neliečenie diabetu alebo pokročilé štádium diabetickej retinopatie, v dôsledku čoho nastane poškodenie sietnice a tiež cievnatky – vrstvy, ktorá sietnicu vyživuje. Na sietnici kvôli tomu vznikajú jazvy, je vyťahovaná na povrch až napokon dôjde k jej oddeleniu.
Samotné odlúčenie sietnice nie je bolestivé, no pacienti popisujú príznaky, ktoré sa objavujú pri jej vzniku. Zvyčajne vznikajú náhle a najčastejšie sú to:
Odlúčením sietnice môže trpieť ktokoľvek. U niektorých ľudí však vznikne ľahšie, než u iných. Existujú rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku takejto situácie. Patrí medzi ne:
Diagnózu ochorenia stanovuje lekár, špecialista v očnom lekárstve (oftalmológ), ktorý na základe anamnézy a dôkladného vyšetrenia dokáže ochorenie odhaliť. Diagnostika zahŕňa najmä základné vyšetrenie očí pomocou nástroja – oftalmoskopu. Oftalmológ kontroluje pacientov zrak, vnútroočný tlak či schopnosť vidieť farby.
Samotné vyšetrenie však nie je dostatočné pre stanovanie diagnózy a preto sa používa špeciálne vyšetrenie sietnice, ktoré dokáže detailne zobraziť celé vnútro oka. Prípravou pre toto vyšetrenie je tzv. rozkvapkanie očí pomocou kvapiek, ktoré rozšíria zreničku. Následne sa pomocou špeciálneho očného mikroskopu pozoruje očné pozadie.
Na základe tohto vyšetrenia dokáže lekár stanoviť či sú prítomné trhliny v sietnici alebo došlo k jej odlúčeniu. V prípade, že je v oku prítomná krv, ktorá zabraňuje zobrazeniu sietnice, pre vyšetrenie oka je možné využiť aj ultrazvuk. Ak na sebe pozorujete niektorý z uvedených príznakov, neváhajte bezodkladne navštíviť svojho lekára.
Odlúčenie sietnice môže znieť hrozivo, aj keď sa nijako výrazne neprejavuje. Dobrou správou však je, že v niektorých prípadoch je možná terapia. Liečba odlúčenia je rôzna a závisí najmä od zdravotného stavu oka a tiež celkového zdravotného stavu pacienta. Dôležité je prísť k lekárovi čo najskôr.
Ak sa pri vyšetrení oka odhalí „iba“ trhlina bez toho, aby sa sietnica oddelila, existujú metódy, vďaka ktorým sa trhlina nešíri ďalej a k odlúčeniu nedôjde.
Terapeutický zákrok prebieha pomocou laseru, ktorý opravuje trhliny v sietnici. Takéto hojenie trhlín pôsobí aj ako prevencia vzniku odlúčenia sietnice. Postup hojenia pomocou laseru prebieha ambulantne a pacient teda nemusí byť hospitalizovaný v nemocnici. Je však potrebné ho sledovať a preto sa pripravte na očnú kontrolu.
V prípade, že odlúčenie sietnice už nastalo, je potrebné podstúpiť chirurgický zákrok na oku.
Tento zložitý názov pomenúva vpravenie určitého objemu vzácneho plynu do vnútra oka. Podstata tohto zákroku tkvie v tom, že nahromadený a nestlačiteľný plyn na krátky čas zatlačí na oddelenú sietnicu a znova ju prilepí na svoje miesto, k cievnatke.
Druhou možnosťou je vyklenutie bielka dovnútra oka. Vďaka vyklenutiu sa k oddelenej sietnici pritlačí cievnatka prišitím silikónového prúžku na povrch bielka.
Primárnou možnosťou liečby oddelenej sietnice je odstránenie tekutiny z oka a jej náhrada syntetickým materiálom – vitrektómia. Tento zákrok patrí do kategórie mikrochirurgických výkonov a operuje sa pod operačným mikroskopom.
Vo vnútri oka sa za bežných okolností nachádza sklovec (rôsolovité teliesko v oku), ktorý sa pri zákroku odsaje. Pôvodný sklovec sa dočasne nahradí špeciálnym plynom, tekutinou či silikónom. Zatiaľ, čo plyn a tekutina sa samé postupne vstrebú a nahradia sa telesnou tekutinou, silikónovú náhradu je po určitom čase potrebné odstrániť.