Opar, herpes, je symptóm, ktorý vzniká v dôsledku infekcie vírusomHerpes simplex. Infekcia sa najčastejšie objavujev detskom veku, s typickým postihnutím ďasien v podobe áft, so zvýšením telesnej teploty a vznikom pľuzgierov na hornej alebo dolnej pere.
Infekcia vírusom Herpes simplex je sprevádzaná výskytom prvotnej lokálnej lézie. Po jej uplynutí vírus v organizme pretrváva počas celého života a v čase zníženej imunity alebo zvýšenej stresovej záťaže sa infekcia môže opäť prejaviť. V 90 percentách prípadov prebieha primárna infekcia skryto, asymptomaticky, prejavuje sa iba v 10 percentách. U nedospelej populácie je typickým prejavom pľuzgierovitý defekt v oblasti ďasna (gingivostomatitída), prípadne opar pery, nosa, ušného lalôčika alebo genitálií. Veľmi nebezpečné komplikácie oparu sú ťažké zápaly mozgových blán a infekcia rohovky oka. Zdrojom nákazy je infikovaný človek. Z neho sa vírus šíri tesným kontaktom s jeho telesnými tekutinami (slinami) alebo pohlavným stykom. Od vniknutia vírusu do organizmu po prepuknutie príznakov infekcie uplynú 3 dni až dva týždne, v závislosti od stavu imunitného systému jedinca.
Existuje niekoľko druhov oparu, ktorých pôvod je daný určitými kmeňmi vírusu Herpes simplex (HSV). HSV-1 zvyčajne spôsobuje opary, prejavujúce sa na hornej alebo dolnej pere či ďasnách. HSV-2 je zvyčajne zodpovedný za genitálny herpes. Avšak každý typ môže spôsobiť vredy v oblasti tváre aj na pohlavných orgánoch. Keďže vo väčšine prípadov infekcia prebieha skryto, vírus sa môže prenášať prostredníctvom spoločných príborov, holiacich potrieb, uterákov a podobne. Orálny sex predstavuje spôsob šírenia HSV-1 z úst na pohlavné orgány, HSV-2 z genitálií na pery. Po prekonaní herpetických infekcií zostáva vírus v organizme, v nervových bunkách, celý život. Zo „spiacej podoby“ sa prebudí v prípade inej vírusovej alebo bakteriálnej infekcie, pri horúčke, hormonálnych zmenách (počas menštruácie), ale i v strese, pri nadmernej únave a vyčerpaní organizmu, pri nadmernom vystavení slnečnému žiareniu a vetru a pri zmenách v imunitnom systéme.
Infekcia má niekoľko štádií. Počiatočné príznaky sú brnenie a svrbenie až pálenie v oblasti hornej alebo dolnej pery približne jeden deň pred tým, ako sa objaví malé tvrdé bolestivé miesto a vznikne mäkký pľuzgier. Pľuzgier postupne rastie, vypĺňa sa infekčnou tekutinou a najčastejšie sa zastaví na rozhraní medzi červeným okrajom pery a okolitým tkanivom tváre. V niektorých prípadoch sa pľuzgiere objavia aj v okolí nosa alebo na lícach. V priebehu niekoľkých hodín až dní sa povrch pľuzgiera naruší a zmení sa na chrastu. Pomerne často sa vyskytuje niekoľko pľuzgierov súbežne, dochádza k ich spájaniu a roztrhnutiu, čo spôsobuje vznik plytkých vredov.
Príznaky sa líšia v závislosti od toho, či ide o prvé ohnisko, alebo opakovanú infekciu. U niektorých jedincov sú okrem pľuzgierov prítomné aj symptómy ako horúčka, bolestivé erodované ďasná, bolesť hrdla, hlavy a svalov a zdurenie lymfatických uzlín.
Vo väčšine prípadov prebieha infekcia skryto. Prítomnosť pľuzgiera je typickým symptómom a nie je potrebná ďalšia diagnostiku. Na potvrdenie diagnózy môže lekár odobrať vzorku z pľuzgiera na testovanie v laboratóriu.
Opary ako dôsledky infekcie vírusom Herpes simplex všeobecne nevyžadujú špecifickú liečbu. Ak je imunitný systém oslabený, prezencia symptómov sa nemení počas viac ako dvoch týždňov alebo sa symptómy stupňujú, dostavia sa problémy s videním, neurologické komplikácie, zvýšená teplota a podobne, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc.
Lekár v závažných stavoch indikuje liečbu antivirotikami a podpornú liečbu imunitného systému. Indikovaná liečba spočíva na báze acykloviru (Xerese, Zovirax), valacykloviru (Valtrex), famcikloviru (Famvir) alebo pencikloviru (Denavir). Niektoré z týchto produktov sú balené ako tablety na prehltnutie, iné sú krémy aplikované na pľuzgiere niekoľkokrát denne. Pri veľmi závažných infekciách sa môžu niektoré antivírusové lieky podávať injekčne.
Ak je spúšťačom oparu slnečné svetlo, odporúča sa aplikácia opaľovacieho krému na miesta, ktoré opar postihuje najčastejšie. Dôležité je zabrániť prenosu infekcie na ostatné osoby alebo na iné časti tela. Je dôležité vyhýbať sa kontaktu s infikovanou pokožkou, zdieľaniu uterákov, balzamov na pery a podobne. Dôležité je zvýšiť hygienu rúk a zabrániť prenosu vírusu pri orálnom sexuálnom styku z oblasti úst na genitálie a naopak.
.