Liek, na výrobu ktorého sa použilo novoobjavené liečivo, sa nazýva originálny liek. Ak patent liečiva stratil platnosť, môžu ďalší výrobcovia vyrobiť lieky obsahujúce toto liečivo. Nazývajú sa generiká. Zoznam liečiv, u ktorých je generická preskripcia možná, je daný legislatívne. Podstatou generickej preskripcie je to, že možno navzájom nahrádzať také látky, ktoré obsahujú rovnaké liečivo a zároveň sa v tele správajú rovnako ako originál.
Podľa článku 40 Ústavy Slovenskej republiky majú občania na základe zdravotného poistenia právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Pre bližšie ujasnenie spôsobu predpisovania liekov a ich úhrady je potrebné objasniť niektoré základné pojmy:
Pri kategorizácii sa prihliada najmä na:
Pre každý kategorizovaný liek sa určuje referenčná skupina. Je to taká skupina liekov, ktoré obsahujú rovnaké liečivo s rovnakým množstvo v jednej dávke lieku, majú rovnakú cestu podania a rovnakú alebo porovnateľnú liekovú formu. Pre každú takúto referenčnú skupinu je súčasne uvedená maximálna výšky úhrady zdravotnou poisťovňou za štandardnú dávku liečiva.
Na procese kategorizácie sa podieľajú jednak pracovníci Ministerstva zdravotníctva SR, jednak členovia delegovaní zdravotnými poisťovňami a takisto zástupcovia odborných lekárskych spoločností.
Predpis niektorých liekov je podmienený preskripčnými a/alebo indikačnými obmedzeniami, čo je v kategorizačnom zozname výslovne uvedené.
Preskripčné obmedzenie znamená, že určitý liek môže predpísať len lekár s určitou špecializáciou (napr. kardiológ, diabetológ a podobne). Ide spravidla o pomerne drahé lieky so špecifickými účinkami.
Indikačné obmedzenie zase vymedzuje rozsah ochorení a podmienky, pri ktorých možno tento liek predpísať. Ide o to, aby sa zachovávala určitá postupnosť liečby, ak na nejaké ochorenie možno predpísať viaceré lieky alebo aby sa lieky nepredpisovali pri takých ochoreniach, kde sa dokázalo, že nie sú účinné.
Ako príklad možno uviesť liečbu niektorými skupinami antibiotík. Keby sa tieto predpisovali bez uváženia, časom by mohli stratiť účinnosť aj na tie ochorenia, na liečbu ktorých boli prvotne určené (hovoríme o vzniku rezistencie na antibiotiká). Tieto obmedzenia sú takisto súčasťou zoznamu liekov.
Pri každom lieku, ktorý bol zaradený do kategorizačného zoznamu, je okrem iného uvedená maximálna cena lieku vo verejnej lekárni, výška úhrady zdravotnej poisťovne aj percento maximálneho doplatku pacienta z maximálnej ceny lieku. Pod maximálnou cenou lieku rozumieme cenu, ktorá nemôže byť prekročená pri predaji lieku vo verejnej lekárni.
Samozrejme, liek môže byť predaný aj za nižšiu cenu, ako je maximum (pri zachovaní pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a doplatku pacienta), pretože maximálna cena zahŕňa maržu veľkodistribútora liekov, ako aj maržu lekárne.
Lekár môže pacientovi predpísať originálny liek alebo generický. Originálny je taký, na výrobu ktorého sa použilo novoobjavené liečivo a ktorý je chránený patentom. Vyrába ho len jeden výrobca a keďže v cene lieku sa odzrkadľujú aj náklady na výskum, je pomerne drahý.
Ak patent liečiva stratil platnosť, resp. liečivo nebolo chránené patentom, môže viacero výrobcov vyrábať lieky s týmto liečivom. Takéto lieky sa nazývajú generické. Majú rovnaké kvalitatívne a kvantitatívne zloženie liečiv a rovnakú liekovú formu ako originálny liek a primeranými skúškami bola dokázaná ich biologická rovnocennosť s originálnym liekom z pohľadu biologickej dostupnosti. Generiká majú vo všeobecnosti nižšiu cenu ako originálny liek, pretože neobsahujú náklady spojené s výskumom a tým, že firmy nemajú na výrobu monopolné postavenie, konkurujú si nižšími cenami. Častokrát pôvodný výrobca originálu uvedie na trh aj ďalší produkt s tým istým liečivom pod iným názvom práve z dôvodu konkurencieschopnosti.
V súvislosti so spomínaným zákonom 362/2011 Z. z. sa na Slovensku zaviedla povinná generická preskripcia lieku. To znamená, že ošetrujúci lekár je povinný predpísať účinnú látku (liečivo) a môže alebo nemusí k nej dopísať aj názov konkrétneho lieku.
V niektorých prípadoch môže lekár zo zdravotných dôvodov zakázať výdaj konkrétneho lieku, čo uvedie na lekárskom predpise (recepte). Tento dôvod potom musí uviesť aj v zdravotnej dokumentácii pacienta. Lekárnik musí ponúknuť pacientovi liek plne uhrádzaný na základe verejného zdravotného poistenia, teda liek bez doplatku alebo liek s najnižším doplatkom pacienta.
Pacient môže odmietnuť liek bez doplatku alebo s najmenším doplatkom pacienta a želať si iný, napr. originálny liek alebo liek, ktorý bol odporučený lekárom na lekárskom predpise. Lekárnik má tento výber pacienta rešpektovať.
Výšku doplatkov zohľadňuje aj tzv. limit spoluúčasti. Podľa platnej legislatívy, pokiaľ úhrnná výška úhrad poistenca za doplatky za lieky prekročí v kalendárnom štvrťroku určitú sumu, presne uvedenú v zákone, zdravotná poisťovňa poistencovi uhradí čiastku, o ktorú je limit spoluúčasti prekročený. Do úhrnnej výšky úhrad poistenca sa započítavajú doplatky poistenca za lieky čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia vo výške prepočítaného doplatku za najlacnejší náhradný liek.
Je nutné podotknúť, že zoznam liečiv, u ktorých je generická preskripcia možná, je daný legislatívne a nie všetky lieky možno predpísať týmto spôsobom Podstatou generickej preskripcie je totiž to, že možno navzájom nahrádzať také látky, ktoré okrem toho, že obsahujú rovnaké liečivo, musia sa v tele správať rovnako ako originál.
To znamená, že účinná látka sa z lieku rovnakou mierou absorbuje a je dostupná cieľovým orgánom – tzv. bioekvivalencia lieku. Existujú liečivá, resp. lieky, kde toto nie je možné zabezpečiť, resp. ak liek obsahuje viacero liečiv. Na tieto preparáty sa potom generická preskripcia nevzťahuje a lekár pacientovi predpisuje konkrétny názov lieku (napr. teofylín, inzulínové náplne do pera a podobne).
Generická preskripcia liekov, ktorá sa na Slovensku uviedla do života ako súčasť legislatívy koncom roka 2011, môže byť jedným zo spôsobom znižovania výdavkov na lieky. Treba si uvedomiť, že šetrí peniaze pacienta, nie zdravotnej poisťovne, nakoľko v tej istej referenčnej skupine liekov, ako bolo už uvedené, platí poisťovňa rovnakú cenu.
Rozširovanie povedomia o tejto možnosti je v prvom rade v rukách lekárov a lekárnikov, ktorí majú potrebné odborné svedomie. K znižovaniu celkových nákladov na lieky by malo tiež dochádzať vďaka sústavnej informačnej kampani o zbytočnosti, resp. škodlivosti užívania liekov, ktoré neprispievajú k zlepšeniu pacientovho stavu.