Ak zubný kaz napadne mliečny zub, vie sa rozšíriť veľmi rýchlo. U kazov, ktoré ohrozujú zubný nerv, je najlepším riešením endodontická liečba. Ošetrenie koreňových kanálikov prebieha u detí oveľa ľahšie ako u dospelých a netreba sa báť, že by dieťatko cítilo bolesť.
Mliečne zuby sa od trvalých zubov líšia v mnohom. Na rozdiel od trvalých zubov, ktoré majú mohutnú stenu tvrdých zubných tkanív chrániacich nerv, mliečny zub má úzku stenu tvrdých tkanív a veľkú dreňovú dutinu.
Zubný kaz preto veľmi rýchlo nabúra nerv a cez koreňovú sústavu sa šíri do okolitých tkanív – obrázok č. 1:
Základným predpokladom bezproblémového ošetrenia kazov u detičiek je preto vodiť ich na pravidelné preventívne prehliadky. Kaz treba odhaliť ešte v počiatočnom štádiu, t.j. vtedy, keď je ešte viditeľný len ako škvrna na zube alebo na röntgene.
Platí zásada, že keď je už natoľko pokročilý, že v zube urobí „dieru“, ktorú dokážu vidieť aj rodičia, nedá sa už ošetriť iba plombou (obrázok č. 2).
U kazov, ktoré ohrozujú zubný nerv, sú možnosti liečby nasledovné:
Po zaradení trvalých šestiek je toto riešenie v poriadku, ale z dôvodu prítomnosti ešte nerozpustených koreňov mliečnych zubov je extrakcia často komplikovaná a vzhľadom na trhanie zahŕňa samozrejme i psychickú nepohodu dieťatka.
Pri rozhodovaní medzi extrakciou a endodontickým ošetrením sa riadime vekom, schopnosťou dieťaťa spolupracovať, stavom zuba a tým, kedy predpokladáme, že zub bude vymenený za stály.
3. Otvorenie zuba a jeho ponechanie v tomto štádiu – možnosť, ktorá je z medicínskeho hľadiska absolútne nevhodná, avšak stále sa u nás praktizuje. Zúbok sa vyvŕta až do nervovej dutiny a ponechá sa voľne otvorený. Tento variant je nevhodný z viacerých dôvodov:
Toto ošetrenie prebieha oveľa ľahšie ako u dospelých a netreba sa báť, že by dieťatko cítilo akúkoľvek bolesť. Ošetrujúci lekár dieťatku všetko dôkladne vysvetlí. Je dobrým zvykom mu na monitore nad hlavou pustiť počas výkonu rozprávku. Jediné, čo od dieťatka lekár potrebuje, je nezavrieť počas doby ošetrenia ústa.
Táto najlepšia možnosť ošetrenia hlbokého kazu sa dá urobiť viacerými spôsobmi:
Pulpotómia – odstránenie nervu z dreňovej dutiny korunky, pričom v koreňovej sústave sa nerv ponechá. Realizuje sa u hlbokých kazov, ktoré ešte nenabúrali dreňovú dutinu, avšak sú už natoľko hlboké, že zaplombovanie by viedlo k odumretiu zuba. Z dreňovej dutiny sa odstráni nerv a na vchody do kanálikov sa položí podložka z bioaktívneho materiálu, cez ktorú sa dá hneď plomba, zabezpečujúca hermetický uzáver.
Pulpektómia – odstránenie celého nervu z korunkovej aj koreňovej časti. Koreňová sústava sa následne vyplní vstrebateľným materiálom, ktorý nebráni následnej resorbcii (rozpusteniu koreňov) mliečnych zubov. Realizuje sa u kazov, ktoré kompletne nabúrali korunkovú časť nervovej dutiny a u zubov, ktoré už odumreli. Zub sa následne uzatvára hermetickou výplňou. Treba mať na pamäti, že zub, z ktorého sa kompletne odstránia nervy, prestane byť vyživovaný a je teda omnoho viac lámavý. Pokiaľ teda chýba značná časť zo zúbka, je vhodné ho na záver prikryť prefabrikovanou korunkou a tým ho ochrániť pred zlomením.
Oba varianty ošetrenia treba považovať za posledný pokus o zachovanie zuba v ústach. Priebeh liečby a jej výsledok je vzhľadom na anatomické a fyziologické vlastnosti mliečnych zubov ako aj vzhľadom na to, že ide o detského pacienta, ťažšie predpovedateľný ako u dospelého pacienta.
Trvácnosť tohto druhu ošetrenia mliečnych zubov sa uvádza dva roky. Aj toto je ale doba, ktorá stačí na to, aby stály zub, uložený v kosti, pokračoval vo vývoji, resorbovali (rozpustili) sa korene mliečneho zuba a prišlo k prirodzenej výmene trvalého zuba za mliečny (obrázok č. 3).
Prípadne je to doba potrebná na skrátenie koreňov mliečneho zuba, vďaka čomu bude prípadná následná extrakcia zúbka menej traumatizujúca.