Otoskleróza je ochorenie vnútorného ucha. Postihuje kostený labyrint a vedie až k postupnej strate sluchu. Otoskleróza zasahuje najčastejšie ženy vo veku medzi 30. až 40. rokom života. Dochádza pri nej k obmedzeniu hybnosti ušných kostičiek – pomocou ich rozvírenia a pohybu sa prenáša hlasový vnem na vnútorné ucho a odtiaľ cestou sluchového nervu do oblasti pre sluch a reč v mozgu. Postupným procesom sklerózy sa mení štruktúra určitých častí vnútorného ucha na fibrózne tkanivo, ktoré obmedzuje prenos zvuku.
Presná príčina otosklerózy je objasnená iba v niektorých prípadoch. Vtedy ide o dedičné ochorenie, ktoré sa často vyskytuje vo viacerých generáciách rodu. Vo väčšine prípadov má multifaktoriálny pôvod, čiže je potrebná súhra genetickej predispozície a faktorov vonkajšieho prostredia. Otoskleróza sa často vyskytuje ako jeden zo symptómov pri rôznych geneticky podmienených ochoreniach. Veľmi často postihuje oba ušné labyrinty. Častejšie ňou trpia ženy a európska populácia.
Prvotný príznak je pocit hučania v ušiach. Pacienti postupne strácajú sluch a mnohí pozorujú lepšiu zrozumiteľnosť hovoreného slova v hlučnom prostredí. Závrat a tinitus sú ďalšie symptómy. Množstvo klinických príznakov je zdanlivo primalé, ale o to významnejšie. Strata sluchu vedie k invalidizácii pacienta a obmedzeniu každodenného života. Obojstranné postihnutie labyrintov vo vnútornom uchu speje k totálnej hluchote.
Lekár na základe anamnézy a klinického vyšetrenia posúdi zdravotný stav pacienta. Pošle ho na špecializované otorinolaryngologické pracovisko, kde pacient absolvuje vyšetrenie sluchu a sluchového aparátu. Pri otoskopickom vyšetrení lekár posúdi stav ušného bubienka. Pri audiologickom vyšetrení sa sleduje sluchový prah. Vyšetrenie sluchu je taktiež možné pomocou ladičiek, ktoré sa prikladajú na kosti lebky, alebo pomocou reči. Tympanometria je špecializovaná metóda, ktorá posudzuje mechanické a akustické vlastnosti ušného bubienka.
Základ terapie predstavuje chirurgická terapia. Konzervatívna terapia sa indikuje len u pacientov, u ktorých nemožno vykonať chirurgický výkon na základe inej kontraindikácie. Pri chirurgickom zákroku sa odstraňuje ušná kostička strmienok a nahrádza sa protézou alebo sa odstráni len časť strmienka a implantuje sa piston. Obe metódy predstavujú náročné chirurgické výkony, ktoré môžu viesť k zápalu labyrintu vo vnútornom uchu a k zápalu mozgových blán. Pri neúspechu sa môžu skončiť až hluchotou.
Účelná prevencia nie je úplne známa, pretože na ochorení sa okrem genetického vplyvu pravdepodobne podieľajú vplyvy vonkajšieho prostredia. Pacienti by sa mali vyvarovať najmä ototoxických látok, medzi ktoré patrí toluén, ortuť, niektoré antibiotiká a kyanovodík.