Pády a úrazy nie sú v letnom období ničím výnimočným, práve naopak. Inak to nie je ani v prípade poranení hlavy. Traumatické úrazy hlavy patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí. Častokrát nemusia byť na prvý pohľad viditeľné a preto ich ľudia môžu podceniť. Takýto scenár však môže mať vážne následky. Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Medzi poranenia hlavy patria rôzne závažné úrazy, ktoré sa týkajú pokožky hlavy, lebky aj mozgu. Najzávažnejšie z nich sú poranenia postihujúce práve mozog. Mozog je veľmi dôležitý orgán, ktorý riadi nervovú sústavu človeka a naše telo bez neho nedokáže fungovať. Preto je chránený 3 obalmi tzv. meningy) a pevnou kostenou lebkou. Vo vnútri lebky ho obklopuje mozgovomiechový mok (tzv. likvor), v ktorom mozog v podstate pláva. Mozgovomiechový mok pôsobí ako tlmič a chráni mozog pred nárazmi o kosti lebky.
Medzi najčastejšie príčiny úrazov hlavy patria dopravné nehody, šport vo všeobecnosti (najmä kontaktné a bojové športy), rôzne zimné aj letné rekreačné aktivity a pracovné úrazy. Príčinou vzniku úrazu mozgu môže byť aj pád na zem v dôsledku zlého zdravotného stavu pacienta, napr. epileptický záchvat, synkopa, ale aj opitosť.
V prvom rade je nutné zistiť či je zranený pri vedomí. Jeho vedomie skontrolujte oslovením (nedvíhajte jeho hlavu ani ním silno netraste, pri úraze mohlo dôjsť k poškodeniu krčnej chrbtice) a kontrolou dychu – svoju hlavu priložte uchom nad ústa poraneného, počúvajte či dýcha, a súčasne očami kontrolujte pohyby jeho hrudníka.
Je vhodné konzultovať každý silnejší úraz hlavy s lekárom, najmä u detí a novorodencov.
Niekedy pozorujeme v mieste úderu vytvorenie “hrče”, prípadne miesto mierne krváca, no môže sa stať, že zranenie je vážne, pričom nekrváca ani sa navonok nijako viditeľne neprejavuje. Vtedy je dôležité, aby ste vedeli, čo s takto zraneným človekom robiť. Ak spozorujete u pacienta, ktorý utrpel poranenie hlavy, jeden z nasledujúcich príznakov, bezodkladne mu privolajte lekársku pomoc:
Príznaky sa môžu objaviť bezprostredne po úraze ale aj hodiny či dni po ňom. Podcenenie týchto príznakov by mohlo predstavovať skutočné nebezpečenstvo pre pacienta. Zanedbanie starostlivosti môže viesť k trvalému poškodeniu mozgu a v najhoršom prípade až k smrti.
Deti majú najmä počas prázdnin viac času na rôzne pohybové aktivity, ktoré sa prirodzene spájajú aj s úrazmi. Pády z bicykla, zo stromu, šport bez prilby či pády menších detí z vyvýšených miest (z kuchynskej linky, zo stoličky, či prebaľovacieho pultu) môžu spôsobiť úraz hlavy.
U detí je potrebné byť pri takýchto úrazoch o čosi obozretnejší. Vzhľadom na vek nemusia byť schopné popísať situáciu, ktorá predchádzala úrazu hlavy a rodič odrazu nevie vyhodnotiť, ako zasiahnuť. Žiadny z úrazov hlavy, či už poranenia úderom alebo pády, nesmiete nikdy podceniť. U detí a novorodencov je najlepšie kontaktovať ich detského lekára vždy, pri silnejšom úraze hlavy.
Spozornieť by ste mali najmä ak došlo po úraze k strate vedomia dieťaťa, ak je dieťa spavé, zvracia, ak u neho pozorujete príznaky ako podráždenosť a apatiu. Ak sa objaví ktorýkoľvek z týchto príznakov je potrebné, aby ste vyhľadali bezodkladnú lekársku pomoc. Viac o otrase mozgu u detí sa dočítate v našom článku Otras mozgu u detí|Lekár.sk.
Ľahké mozgové poranenie alebo inak otras mozgu predstavuje 70 – 90% zo všetkých typov poranení hlavy a je teda najčastejším traumatickým zranením hlavy. Otras mozgu sa u mužov (v porovnaní so ženami) objavuje 2x častejšie, pričom riziková je najmä veková kategória od 15-24 rokov. Vzniká náhle a najčastejšou príčinou sú dopravné nehody a pády.
Pri otrase mozgu dochádza k prechodnej poruche jeho funkcií s rozvojom príznakov, ktoré väčšinou samé spontánne a postupne vymiznú. Otras mozgu môže vzniknúť dvomi spôsobmi – buď priamym úderom do hlavy alebo prudkým pohybom hlavy s následným zastavením iným nehybným predmetom (napr. zem, alebo “trhnutie” hlavy pri čelnej zrážke áut). Mozog sa v podstate poudiera “otrasie” o steny lebky.
Otras mozgu sa nemusí prejaviť žiadnym vonkajším zranením. Avšak medzi známky, ktoré ho pomáhajú identifikovať, patrí:
Tieto príznaky môžu trvať len krátko a vymiznúť behom pár minút. Väčšina otrasov mozgu prebieha bez komplikácií, no pri vážnejších prípadoch môže dôjsť napríklad k vnútrolebečnému krvácaniu, o ktorom sa dočítate v nasledujúcich odsekoch tohto článku.
Contusio cerebri alebo pomliaždenie mozgu vzniká pri úraze hlavy, pričom na rozdiel od otrasu nedochádza len k prechodnému poškodeniu funkcií mozgu, ale aj k poškodeniu mozgových štruktúr. Príčinou poškodenia mozgových buniek je rozvoj opuchu mozgu (mozgového edému) a možné vnútrolebečné krvácanie.
Tieto dva deje sú nebezpečné kvôli obmedzenému priestoru v lebke. Miesto medzi lebkou a mozgom vypĺňa mozgovomiechový mok, ktorý nie je možné stlačiť a kosti lebky sa zase nedokážu roztiahnuť, čím by zväčšili priestor. Preto ak nastane krvácanie do vnútra lebky alebo sa v nej hromadí tekutina pri opuchu, mozog je ako najmäkšia štruktúra utláčaný.
Pri pomliaždení mozgu býva prítomné bezvedomie a vždy je prítomná aj strata krátkodobej pamäte, kedy si poranený nedokáže spomenúť na situáciu, pri ktorej došlo k úrazu hlavy.
Zlomeniny lebky môžu byť otvorené alebo uzavreté. V dôsledku veľmi silného úderu do hlavy dochádza k vzniku prasklín alebo až trieštivých vpáčených zlomenín. Takýto stav môže byť vážny a vyžaduje si diagnostiku lekárom, ktorý klinickým vyšetrením a pomocou RTG alebo CT vyšetrenia určí rozsah a závažnosť poranenia lebky. V prípade vážnejších zlomenín je potrebný akútny chirurgický zákrok a súčasná antibiotická liečba, z dôvodu rizika prenosu baktérií z oblasti dýchacích ciest smerom do mozgovej časti lebky. Príznakom zlomeniny lebky môže byť z nosa vytekajúci číry mozgovomiechový mok.
Vnútrolebečné krvácanie môže sekundárne vznikať v dôsledku otrasu ale aj pomliaždenia mozgu. Ako už bolo spomenuté, problémom pri krvi vtekajúcej do vnútra lebečnej dutiny je fakt, že pre krv jednoducho nie je dostatok miesta. Preto je na úkor krvi utláčaný mozog. Krv môže vtekať medzi jednotlivé mozgové obaly alebo priamo do mozgu. Na základe toho, do ktorého z týchto priestorov krv vteká, rozlišujeme krvácanie:
Ide o krvácanie do priestoru medzi lebkou a tvrdou plenou (dura mater). Zdrojom krvi je porušená tepna, ktorá je pod vysokým tlakom a preto takýto typ krvácania nemá tendenciu zastaviť sa samovoľne.
Ide o krvácanie do priestoru medzi tvrdou plenou a stredným mozgovým obalom – pavúčnicou (arachnoidea). Zdrojom krvácania je porušená žila, ktorá nie je pod vysokým tlakom a preto sa takýto typ krvácania dokáže spontánne zastaviť.
Pri intracerebrálnom krvácaní dochádza k vytekaniu krvi priamo vnútri v mozgu. Pri subarachnoidálnom krvácaní krv vyplní priestor, kde sa nachádzajú cievy vyživujúce mozog. Prejavom tohto krvácania je ypická náhla a extrémne silná bolesť hlavy.
Včasná a správna diagnostika je veľmi dôležitá pre nastavenie správnej akútnej zdravotnej starostlivosti, ale aj z hľadiska možných dlhodobých negatívnych následkov zranenia. Poranenia hlavy a mozgu diagnostikuje lekár na základe klinického vyšetrenia a pomocou CT a RTG zobrazovacích metód. Na tieto vyšetrenia však pacient musí prísť do nemocnice, neraz sa na ne dlho čaká a pre zdravotníctvo sú nákladné.
Riešením by v blízkej budúcnosti mohol byť test na otras mozgu, ktorý vykonáva prístroj s názvom Abbott a v súčasnosti je už schválený americkou Správou potravín a liečiv (FDA). Ide o malé vreckové zariadenie, ktoré analyzuje vzorku krvi a pomocou špecifických proteínov (prítomných v krvi pri poranení hlavy), dokáže odhaliť traumu hlavy či mozgu už do 15minút.
Po úraze je potrebné, aby mal pacient fyzický aj psychický pokoj až kým nevymiznú príznaky zranenia. Liečba závisí od daného typu úrazu. Pri vnútrolebečnom krvácaní, zlomeninách lebky a pomliaždení mozgu je potrebný chirurgický zákrok. Otras mozgu väčšinou nevyžaduje farmakologickú liečbu, ale je potrebné (najmä u detí a mladých) zabezpečiť, aby nedošlo k opakovanému úrazu, kým pretrvávajú príznaky z prvotného otrasu mozgu. Mohol by sa rozvinúť tzv. syndróm druhého úrazu, ktorý je síce zriedkavý, no o to závažnejšie sú jeho dopady.
Nasledujúce dni by mal pacient oddychovať, vyhnúť sa kofeínu, ale aj používaniu smartfónu, tabletu, počítača či pozeraniu televízie. Vo väčšine prípadov sa príznaky zlepšia do týždňa až 10 dní. Výraznejšej fyzickej aktivite (športom) by ste sa mali počas mesiaca od úrazu úplne vyhnúť.
Prevenciou je najmä dodržiavanie dopravných predpisov, dodržiavanie bezpečnosti pri práci a ochrana hlavy pomocou prilby pri športoch.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Súčasné názory na problematiku ľahkého mozgového poranenia
Pád na ľad môže spôsobiť závažné poranenia. Pri akých príznakoch by ste mali spozornieť? Po prečítaní článku sa dozviete: aké…
Opuch, nazývaný tiež edém, je prirodzenou reakciou tela na mnoho chorobných stavov ako sú napríklad poranenia, infekcie, zápal, alebo alergická…
Patria k častým javom obzvlášť v dojčenskom veku. Napriek tomu, že mozog je v lebke dobre chránený, pri úraze môže…
