Panická porucha patrí medzi úzkostné poruchy. Charakterizujú ju panické ataky, ktoré sa neviažu na konkrétnu situáciu, preto ich nemožno predvídať. Prejavujú sa zvýšenou srdcovou činnosťou, problémami s dýchaním, bolesťou v hrudníku, strachom o život, motaním hlavy, tremorom, depresiou. Panický atak prichádza náhle a je mimoriadne nepríjemný najmä pre pocit, že človek zažíva úzkosť a nedokáže s tým nič urobiť. Panické ataky neohrozujú život, hoci vyzerajú veľmi desivo, môžu však výrazne ovplyvniť jeho kvalitu. Preto ich nemožno podceňovať a treba včas vyhľadať lekársku pomoc. Čím skôr sa začne s liečbou, tým lepší výsledok sa dá dosiahnuť. Liečba býva väčšinou dlhodobá.
Vznik panickej poruchy nie je úplne objasnený, no významnú úlohu zohrávajú genetická predispozícia, zvýšený stres, osobnostné črty, zmeny vo fungovaní mozgu a posttraumatický stres. Prvým spúšťačom môže byť aj užitie drogy.
Neliečená panická porucha môže viesť k fóbiám (napr. strach z šoférovania), zhoršeniu zdravotného stavu, problémom v práci, depresii, zvýšenej náchylnosti na samovraždu a problémom s alkoholom či inými návykovými látkami.
Príznaky panickej poruchy sa prejavujú náhle a bez varovania vo forme panického ataku, ktorý môže trvať niekoľko minút, ale aj dlhšie. Symptómy sa delia na fyzické a psychické:
Panický atak môže byť veľmi intenzívny a zasahuje do každodenného života, preto je dôležité včas vyhľadať odbornú pomoc.
Nezačína sa automaticky po jednom panickom ataku. Nie každý, kto zažil atak, má panickú poruchu.
K diagnostike je potrebná:
Panická porucha je potvrdená, ak pacient spĺňa kritériá DSM-5 (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders), ktoré definujú presný súbor symptómov, ich trvanie a dopad na každodenný život.
Liečba panickej poruchy je zvyčajne kombinovaná, zahŕňa farmakologickú a psychoterapeutickú podporu:
Cieľom liečby je znížiť intenzitu a frekvenciu panických atakov a zlepšiť kvalitu každodenného života pacienta.
Nie je známa presná metóda na predchádzanie panickej poruche. Nasledujúce rady však môžu pomôcť, aby nedochádzalo k jej zhoršovaniu: nasadenie liečby hneď, ako je to možné, striktné dodržiavanie terapeutického plánu a pravidelná fyzická aktivita, ktorá zohráva dôležitú úlohu v ochrane pred úzkosťou.