10.06.2019 • 3 minút na prečítanie

Panická porucha

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Panická porucha patrí medzi úzkostné poruchy. Charakterizujú ju panické ataky, ktoré sa neviažu na konkrétnu situáciu, preto ich nemožno predvídať. Prejavujú sa zvýšenou srdcovou činnosťou, problémami s dýchaním, bolesťou v hrudníku, strachom o život, motaním hlavy, tremorom, depresiou. Panický atak prichádza náhle a je mimoriadne nepríjemný najmä pre pocit, že človek zažíva úzkosť a nedokáže s tým nič urobiť. Panické ataky neohrozujú život, hoci vyzerajú veľmi desivo, môžu však výrazne ovplyvniť jeho kvalitu. Preto ich nemožno podceňovať a treba včas vyhľadať lekársku pomoc. Čím skôr sa začne s liečbou, tým lepší výsledok sa dá dosiahnuť. Liečba býva väčšinou dlhodobá.

Vznik panickej poruchy

Vznik panickej poruchy nie je úplne objasnený, no významnú úlohu zohrávajú genetická predispozícia, zvýšený stres, osobnostné črty, zmeny vo fungovaní mozgu a posttraumatický stres. Prvým spúšťačom môže byť aj užitie drogy.

Neliečená panická porucha môže viesť k fóbiám (napr. strach z šoférovania), zhoršeniu zdravotného stavu, problémom v práci, depresii, zvýšenej náchylnosti na samovraždu a problémom s alkoholom či inými návykovými látkami.

Príznaky panickej poruchy

Príznaky panickej poruchy sa prejavujú náhle a bez varovania vo forme panického ataku, ktorý môže trvať niekoľko minút, ale aj dlhšie. Symptómy sa delia na fyzické a psychické:

Fyzické príznaky:

  • pocit zvierania v hrudníku,
  • zrýchlený srdcový tep (palpitácie),
  • ťažkosti s dýchaním alebo pocit nedostatku vzduchu,
  • trasenie svalov,
  • bolesť hlavy alebo závraty,
  • zmätenosť,
  • sucho v ústach.

Psychické príznaky:

  • pocit straty kontroly nad sebou,
  • strach zo smrti alebo hroziacej katastrofy,
  • pocit hroziaceho odpadnutia,
  • silné psychické napätie a úzkosť.

Panický atak môže byť veľmi intenzívny a zasahuje do každodenného života, preto je dôležité včas vyhľadať odbornú pomoc.

Diagnostika panickej poruchy

Nezačína sa automaticky po jednom panickom ataku. Nie každý, kto zažil atak, má panickú poruchu.

K diagnostike je potrebná:

  • Dôkladná anamnéza – lekár zisťuje počet atakov, ich intenzitu, frekvenciu a situácie, v ktorých sa objavujú.
  • Klinické vyšetrenie – vylúčenie iných zdravotných príčin fyzických príznakov (srdcové, pľúcne, endokrinné problémy).

Panická porucha je potvrdená, ak pacient spĺňa kritériá DSM-5 (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders), ktoré definujú presný súbor symptómov, ich trvanie a dopad na každodenný život.

Liečba panickej poruchy

Liečba panickej poruchy je zvyčajne kombinovaná, zahŕňa farmakologickú a psychoterapeutickú podporu:

  • Psychoterapia: najčastejšie kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorá učí pacienta:
    • porozumieť vlastným panickým reakciám
    • získať nadhľad nad úzkostnými myšlienkami
    • naučiť sa zvládať stres a panické ataky
  • Lieky:
    • Antidepresíva – dlhodobo pomáhajú stabilizovať náladu a znižovať frekvenciu atakov.
    • Benzodiazepíny (napr. Xanax) – účinné pri akútnych atakoch, ale neodporúča sa dlhodobé užívanie kvôli riziku závislosti.

Cieľom liečby je znížiť intenzitu a frekvenciu panických atakov a zlepšiť kvalitu každodenného života pacienta.

Prevencia panickej poruchy

Nie je známa presná metóda na predchádzanie panickej poruche. Nasledujúce rady však môžu pomôcť, aby nedochádzalo k jej zhoršovaniu: nasadenie liečby hneď, ako je to možné, striktné dodržiavanie terapeutického plánu a pravidelná fyzická aktivita, ktorá zohráva dôležitú úlohu v ochrane pred úzkosťou.

Redakcia portálu lekar.sk Redakčný tím v spolupráci s lekármi, medikmi, psychológmi, výživovými špecialistami a ďalšími odborníkmi.
Ochorenia
bolesť hlavymozogpanická poruchapocit panikyrýchly teptlak na hrudizmätenosť