Panická porucha patrí medzi úzkostné poruchy. Charakterizujú ju panické ataky, ktoré sa neviažu na konkrétnu situáciu, preto ich nemožno predvídať. Prejavujú sa zvýšenou srdcovou činnosťou, problémami s dýchaním, bolesťou v hrudníku, strachom o život, motaním hlavy, tremorom, depresiou. Panický atak prichádza náhle a je mimoriadne nepríjemný najmä pre pocit, že človek zažíva úzkosť a nedokáže s tým nič urobiť. Panické ataky neohrozujú život, hoci vyzerajú veľmi desivo, môžu však výrazne ovplyvniť jeho kvalitu. Preto ich nemožno podceňovať a treba včas vyhľadať lekársku pomoc. Čím skôr sa začne s liečbou, tým lepší výsledok sa dá dosiahnuť. Liečba býva väčšinou dlhodobá.
Presná príčina vzniku panickej poruchy nie je známa. Existujú však faktory, ktoré zrejme zohrávajú významnú úlohu pri jej prepuknutí. Medzi ne patrí genetická predispozícia, zvýšený stres, osobnosť človeka, určité zmeny vo funkcii mozgu, posttraumatický stres. Prvým spúšťačom môže byť aj nevinné užitie drogy.
Ak sa panická porucha nelieči, dochádza k mnohým komplikáciám, ktoré môžu ovplyvniť každodenný život. K ťažkostiam, ktoré sú spájané s panickou poruchou patrí napríklad vznik fóbií (napríklad strach zo šoférovania, ktorý vzniká po autonehode), zhoršenie celkového zdravotného stavu, problémy v práci, finančné problémy, depresia, zvýšená náchylnosť na samovraždu, problém s alkoholom a inými návykovými látkami.
Panický atak prichádza náhle, bez varovania. Sprevádza ho celý rad príznakov. Delia sa na fyzické a psychické. Medzi fyzické patrí pocit zvierania v hrudníku, zvýšený srdcový tep, problémy s dýchaním, trasenie svalov, bolesť hlavy, zmätenosť, sucho v ústach. Psychické príznaky zahŕňajú stratu sebaovládania, strach zo smrti, pocit hroziaceho odpadnutia, psychické napätie.
Nie každý, kto prežil panický atak, má panickú poruchu. Preto je veľmi dôležitá dôkladná anamnéza a klinické vyšetrenie. Človeku diagnostikujú panickú poruchu vtedy, ak spĺňa stanovené kritériá —Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders (DSM-5).
Pri liečbe panickej poruchy sa kombinuje užívanie antidepresív so psychoterapiou. V prípade psychoterapie sa najčastejšie používa kognitívno-behaviorálna terapia, ktorej princíp spočíva v informovaní pacienta o jeho problémoch a v nácviku získania nadhľadu nad panickými myšlienkami. Na zvládanie úzkosti lekári často predpisujú benzodiazepíny, napríklad Xanax. Neodporúčajú však ich dlhodobé užívanie.
Nie je známa presná metóda na predchádzanie panickej poruche. Nasledujúce rady však môžu pomôcť, aby nedochádzalo k jej zhoršovaniu: nasadenie liečby hneď, ako je to možné, striktné dodržiavanie terapeutického plánu a pravidelná fyzická aktivita, ktorá zohráva dôležitú úlohu v ochrane pred úzkosťou.