Plesňová infekcia, mykóza, je časté ochorenie kože a kožných derivátov, akými sú vlasy a nechty, spôsobené hubami alebo mikromycétami. Tieto mikroorganizmy napádajú pokožku a sú schopné viazať keratín (bielkovinu, ktorá je súčasťou kože). Najčastejším pôvodcom plesňových infekcií vlasatej časti pokožky sú huby z rodu Trichophyton a Microsporum. Vypadávanie vlasov, alopécia, je najčastejším príznakom tohto ochorenia.
Príčinou vzniku plesňového ochorenia pokožky pod vlasmi sú huby z rodu Trichophyton a Microsporum. Na plesňové ochorenie sú vždy náchylnejší ľudia s narušenou imunitou. Často postihujú diabetikov, onkologických pacientov, pacientov na dlhodobej terapii kortikoidmi, po transplantácii alebo po chemoterapii či rádioterapii, u ktorých dochádza k oslabeniu imunitného systému. Zdrojom plesňového ochorenia môžu byť pacienti s týmto ochorením, zvieratá alebo vonkajšie prostredie.
Plesňová infekcia vlasatej časti pokožky býva väčšinou lokalizovaná, ojedinele býva zasiahnutá celá plocha. Vytvárajú sa okrúhle ložiská, v ktorých prebieha infekcia. Tieto ložiská sú charakterizované červenými prstencovými vyrážkami s hnisom. Na povrchu sa nachádzajú belavé šupinky rôznej veľkosti, niekedy môžu pripomínať popol. V danej oblasti dochádza k vypadávaniu vlasov niekedy až v trsoch, pokožka sa výrazne lúpe a svrbí. V ohraničenej časti infekcie sú vlasy zvýšene lámavé a bez lesku. Na pokožke sa môžu vytvárať vodnaté a začervenané škrupiny až chrasty so zlatistým odleskom. V niektorých prípadoch môžu byť zväčšené aj lymfatické uzliny v oblasti krku alebo za ušami.
Kožný lekár na základe dôkladnej anamnézy a vyšetrenia vyhodnotí pacientove problémy. Toto ochorenie často súvisí s cukrovkou, nádorovým ochorením, ale taktiež môže byť prejavom pri nedostatočnejhygiene. Lekár pri diagnóze kladie dôraz na všetky pridružené ochorenia daného pacienta a na jeho celkový stav.
Dôležitou súčasťou diagnostiky je odber vzorky (šupinky a celé vlasy) na mikrobiologické vyšetrenie, ktoré určí pôvodcu plesňového ochorenia a jeho citlivosť na antimykotiká (liečivá proti plesniam). Toto vyšetrenie trvá niekedy až mesiac, závisí od druhu pôvodcu plesňovej infekcie. Preto sa obvykle na výsledky nečaká a liečebná terapia sa nasadzuje ihneď, aby sa zabránilo rozšíreniu infekcie.
Pri menších lokalizovaných prejavoch sa používajú masti a krémy s antimykotickým účinkom, ktoré znemožňujú ďalší rast a množenie plesní. Pri väčších nálezoch sa uprednostňuje systémová terapia, ktorá predstavuje perorálnu aplikáciu liečiv s antimykotickým účinkom. Najčastejšie sa používa antimykotikum griseofulvin spolu s kortikosteroidom, ktorý tlmí zápalovú reakciu pokožky.
Vhodná je aj doplnková terapia vo forme šampónov s obsahom pyritiónu zinku alebo ketokonazolu. Tieto prípravky znižujú životaschopnosť pôvodcov plesňového ochorenia a tiež riziko prenosu na ešte nepostihnutú, zdravú vlasovú pokožku. Epilácia vlasov v mieste ložiska pomáha rýchlejšiemu zahojeniu.
Medzi preventívne opatrenia patrí dodržiavanie hygieny a posilňovanie imunity najmä u tých pacientov, ktorí sú náchylnejší na plesňové infekcie.
Strie sú dlhé, úzke, spočiatku ružovo-fialové pruhy na koži, ktoré vzniknú keď sa pokožka natiahne príliš rýchlo. Ide o bežný stav,…
Syndróm karpálneho tunela predstavuje jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení z povolania. Postihuje asi 5 % populácie, najčastejšie ženy. Toto…
Huntingtonova choroba je vzácne dedičné ochorenie. Jeho príznaky sa začínajú objavovať okolo 30. – 50. roku života a ovplyvnia ho na…
