Počujem, ale nerozumiem

V tomto článku sa dozviete

• Kedy navštíviť odbornú ambulanciu?
• Audiometrické vyšetrenie
• Čo je načúvací prístroj?
• Bude prístroj na uchu vidno?
• Záver

Komunikácia pomocou reči je jedným zo základných prvkov dorozumievania sa medzi ľuďmi. Umožňuje výmenu našich  myšlienok, názorov, postojov, ale aj emócií. Aby sme mohli plnohodnotne komunikovať, je potrebné mať okrem centrálnej nervovej sústavy a rečového ústrojenstva aj dobrý sluch.

„Počujem, ale nerozumiem” je častým konštatovaním pacientov na odbornom vyšetrení. Je zväčša prvým prejavom toho, že so sluchom niečo nie je v poriadku. 

Tento problém najskôr postrehnú tí, čo pracujú s ľuďmi a komunikácia je ich každodenným chlebíčkom. Iní udávajú okrem sťaženej komunikácie pri bežných situáciách aj časté domáce nedorozumenia: „Nepočujem, hovor hlasnejšie…. ale prečo na mňa kričíš?“

Mnohí nedoslýchaví pacienti sa na vyšetrení sťažujú na veľkú mieru sociálnej izolácie, čo má výrazný dopad na ich kvalitu života. Majú strach z komunikácie, lebo nebudú vedieť adekvátne reagovať. Často len prikyvujú, alebo sa usmievajú a cítia sa neisto. Starší ľudia zvyknú byť paranoidní, že ich okolie ohovára, alebo sa z nich smeje. Ďalší dávajú príliš hlasno televízor a nedorozumenia pokračujú.

Kedy navštíviť odbornú ambulanciu?

Na odborné vyšetrenie by sa mal dostaviť každý bez ohľadu na vek, u koho je podozrenie na poruchu sluchu. Nie vždy musí mať toto podozrenie samotný pacient.

Dospelé osoby, ktoré majú pocit, že reč počujú, ale jej dobre nerozumejú a okolie im musí slová opakovať, alebo musia „čítať” z pier hovoriacej osoby, sú tiež vhodnými adeptami na vyšetrenie sluchu. Tiež tí, ktorí majú pocit skresleného počutia alebo náhlu zmenu vnímania zvuku. Všetci tí, ktorým sa zhorší sluch počas choroby, alebo tesne po chorobe.

Aj pacienti, ktorí vnímajú tzv. tinnitus – šumenie, pískanie, hučanie alebo akýkoľvek iný zvuk ušiach. Tí, ktorí trpia aj závratmi, zaľahnutím, resp. pocitom plnosti v ušiach, by mali ísť na vyšetrenie neodkladne.  

Audiometrické vyšetrenie

Vyšetrenie by mal realizovať odborný lekár – otorinolaryngológ, ktorý najprv musí vyšetriť zvukovody, posúdiť celistvosť a stav blanky bubienka, vyšetriť funkciu stredného ucha – tzv. tympanometriu  vrátane vyšetrenia strmienkových reflexov a urobiť  audiometrické vyšetrenie – samotné vyšetrenie sluchu.

Audiometrické vyšetrenie sa robí v odhlučnenej kabíne na to určenej, kedy vyšetrovanej osobe väčšinou cez slúchadlá ponúkame tóny rôznej frekvencie a zisťujeme, aký najslabší  tón ešte pacient počuje – vyšetruje sa tzv. prah sluchu.

Na to, aby sme vedeli dôkladne posúdiť aj porozumenie reči, slúži vyšetrenie tzv. rečovej audiometrie, kedy sa pacientovi už nepúšťajú do slúchadiel tóny, ale rôzne slová. Toto vyšetrenie dáva detailnejšiu informáciu o stupni narušenia rečovej komunikácie, ale je užitočné aj neskôr, pri posúdení benefitu z naslúchadla.

Po realizovaní potrebných vyšetrení a stanovení správnej diagnózy odborník zhodnotí, ako treba poruchu sluchu liečiť. Niekedy postačí len výplach zvukovodu. Zápalové ochorenia sa spravidla liečia medikamentózne. Komplikované zápaly, chronické ochorenia stredného ucha alebo nádory sa riešia chirurgicky.

Ak je postihnuté vnútorné ucho, liečba prebieha v závislosti od dĺžky trvania ťažkostí. Akútne poruchy sluchu sa liečia počas hospitalizácie v nemocnici, kde sa podáva infúzna liečba, kortikoidy a kyslík. Ak sa liečba zaháji včas, časti pacientov sa sluch normalizuje. Chronické vnútroušné poruchy sluchu sú prejavom trvalého poškodenia zmyslového orgánu a sú nevratné. Pacientovi v tomto prípade vieme pomôcť tak, že mu prichádzajúci zvuk do ucha zosilníme pomocou načúvacieho prístroja.

Čo je načúvací prístroj?

Ide o elektronické zariadenie, ktoré dokáže zosilniť zvuk prichádzajúci do ucha, čím u človeka s poruchou sluchu zlepší porozumenie reči.

Prístroj  je zložený z 3 základných častí – mikrofónu, zosilňovača a reproduktora. Spracovanie zvukového  signálu je dnes vo veľkej väčšine digitálne, t. j. mikrofónom zachytené zvukové mechanické vlnenie sa premení na elektrický signál, ktorý sa podľa presne definovaných kritérií upraví a zosilní.

Zo zosilňovača sa upravený zvuk vedie do reproduktora, kde dochádza k spätnej premene elektrickej energie na mechanickú. Rozkmitaním membrány reproduktora sa zosilnený zvukový signál dostáva do zvukovodu, čo má za následok zlepšenie počutia a vyššiu kvalitu porozumenia reči.

Načúvací prístroj sa stáva obľúbenou pomôckou vtedy, ak pacientovi slúži a neobťažuje ho – nehučí, nepíska. Z toho vyplýva, že prístroj musí byť vhodne zvolený a dobre nastavený. Nastavenie naslúchadla je prísne individuálne a musí mu predchádzať kvalitné vyšetrenie sluchu.

Prístroj musí byť nastavený odborníkom. Z lekárskych oborov sa tejto problematike venuje foniatria. Lekár po dôkladnom objektívnom vyšetrení vrátane vyšetrenia sluchu pacientovi odskúša a nastaví načúvací prístroj, ktorý je pre neho najvhodnejší. 

Na pridelenie naslúchadla sú stanovené určité kritériá. Pri výbere načúvacieho prístroja sa okrem kvality spracovania zvukového signálu a stupňa poruchy sluchu zohľadňuje aj vek pacienta, typ poruchy sluchu, dĺžka a tvar zvukovodu, nároky  pacienta v závislosti na povolaní  a prostredí v ktorom sa daná osoba pohybuje, možné sprievodné diagnózy ako chronický zápal stredného ucha, ale aj stav jemnej motoriky rúk.

Bude prístroj na uchu vidno?

Najmä starší pacienti majú určitý strach z toho, že im prístroj bude na uchu vidno. Zvolia si malý nenápadný tvar naslúchadla priamo do ucha, s ktorým potom často nevedia zaobchádzať. Je potrebné si uvedomiť, že napriek vyspelej technickej dobe a vysoko kvalitným prístrojom na trhu je stále načúvací prístroj len zdravotnícka pomôcka, nie nové ucho. Preto by aj očakávania pacientov mali byť primerané.

Kontroly u foniatra by mali byť  pravidelné, aspoň zo začiatku, kým sa dosiahne určitý súlad s prístrojom. Špecialista podľa pacientových požiadaviek a potrieb prístroj dolaďuje a vyšetrovacími metódami  kontroluje benefit z naslúchadla.

Hlasnejšie nastavenie neznamená vždy lepšiu zrozumiteľnosť reči. Niektoré prístroje ponúkajú aj voľbu tzv. programov – t.j. nastavení, ktoré sa dajú „prepnúť” a pomáhajú lepšie rozumieť reči v istých situáciách – napr. sledovanie televízora, telefonovanie, počúvanie hudby, reč v hlučnom prostredí a podobne. Drahšie prístroje majú pomocou bluetooth technológie možnosť prepojenia s inými externými zariadeniami, čím sa rozšíri ich spektrum využitia. 

Sila zosilnenia zvuku na výstupe z prístroja sa v rôznych frekvenciách líši  – prístroj je nastavený „na mieru“ podľa vyšetrenej straty sluchu. Bohužiaľ, v dnešnej dobe sa často stretávame s nekvalitnými prístrojmi, ktoré sú ponúkané obchodnými reťazcami alebo na internete a „vyhovujú” pre všetky uši. Nahluchlí zákazníci v snahe počuť si radi kúpia výrobok pochybnej kvality, ktorý nielen viac obťažuje ako pomáha, ale nesie aj riziko ďalšieho poškodenia sluchu.

Záver

Zdravotné poisťovne na Slovensku uhradia dva načúvacie prístroje deťom do 18 rokov, taktiež pacientom s obojstrannou ťažkou poruchou sluchu. Výška príspevku zdravotných poisťovní na jeden načúvací prístroj je od 190 do 250€, pre deti do 18 rokov až 500 €. Ak je celková suma prístroja vyššia, rozdiel hradí pacient.

Pri problémoch so slabším sluchom je najlepším riešením navštíviť odborníka, ktorý okrem výberu vhodného naslúchadla a jeho individuálneho nastavenia poskytne aj možnosť využitia finančného príspevku zo zdravotného poistenia.