Vertigo (závrat)

V tomto článku sa dozviete

• Vznik a príčiny
• Príznaky
• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Liečba

Vznik a príčiny

Vertigo, závrat, je v medicíne druhý najčastejší subjektívny príznak. Po vstupe do šiesteho decénia veku vertigo udáva každý druhý pacient. Závrat je často spôsobený problémom s vnútorným uchom. Práve postihnutie tohto orgánu predstavuje 30-50 percent všetkých príčin závratov. Dôvodom je fakt, že vnútorné ucho vysiela do mozgu signály o pohybe hlavy a tela vzhľadom na gravitáciu, čím pomáha udržiavať rovnováhu. Medzi najbežnejšie príčiny závratu patrí benígne paroxyzmálne polohové vertigo. Pri tomto stave sa zhlukujú malé molekuly vápnika a vytvárajú kanality – zhluky v kanálikoch vnútorného ucha. Tieto následne ovplyvňujú signály, ktoré mozog mylne interpretuje ako pohyb, hoci nedochádza ku skutočnému pohybu tela. Tento stav nemá známu príčinu, ale častejší je u starších osôb. Časté závraty postihujú jedincov s diagnostikovanou Ménièrovou chorobou. Ide o poruchu vnútorného ucha, pravdepodobne spôsobenú nahromadením kvapaliny v tomto priestore a následným nárastom vnútroušného tlaku. Častým príznakom Ménièrovej choroby je okrem závratu pocit zvonenia v ušiach (tinitus) a strata sluchu. Vestibulárna neuritída, alebo labyrintitída, je ďalšia príčina vertiga. Ide o ochorenie vnútorného ucha, obyčajne v dôsledku infekcie (zvyčajne vírusovej). Infekcia spôsobuje zápal vo vnútornom uchu, konkrétne v blízkosti nervov, ktoré sú dôležité pri vyhodnocovaní rovnováhy tela. Menej často môže byť závrat následkom poranenia hlavy alebo krku, náhlej cievnej mozgovej príhody, nádorového ochorenia mozgu či migrenóznej bolesti hlavy. Najčastejšou príčinou cervikogénneho proprioceptívneho vertiga (závratov v dôsledku postihnutia štruktúr krku) je funkčné zablokovanie kĺbov na rozhraní medzi krkom a lebkou a tlak na cievy, ktoré zásobujú krvou stavce a štruktúry v nich uložené. Niektoré stavy závratu sú však dôsledkom vedľajších účinkov niektorých liekov. Vertigo je tiež často vyvolané zmenou pozície hlavy. Psychické ochorenia sú príčinou závratov v 15–50 percentách prípadov.

Príznaky

Ľudia s vertigom zvyčajne opisujú pocit ako nepríjemné točenie hlavy, kymácanie pri chôdzi, ale aj v sede, nakláňanie na jednu stranu, motanie alebo tendenciu orientovať sa pri chôdzi iba jedným smerom, najmä ak pri chôdzi nie je zapojený zrak. Ďalšie príznaky, ktoré môžu sprevádzať vertigo, zahŕňajú pocit nevoľnosti, vracanie, abnormálne alebo trhané pohyby očí (nystagmus), bolesť hlavy, potenie, zvonenie v ušiach alebo stratu sluchu. Príznaky môžu trvať niekoľko minút až niekoľko hodín.

Diagnostika

Na diagnostiku závratu sa okrem anamnézy využíva zaznamenanie nystagmu pri rotácii hlavy, teda rytmického kmitavého pohybu očných buliev. V prípade závratu sa realizuje aj CT alebo MRI vyšetrenie na odhalenie prítomnosti možných nádorov a úrazov CNS, miechy a krku. Krvný test pomáha odhaliť prítomnosť infekcie spôsobenej vírusmi alebo baktériami. Pacient okrem štandardného vyšetrenia absolvuje vyšetrenie u neurológa a otorinolaryngológa, prípadne ortopéda, ktorí sa zameriavajú na vyšetrenie reflexov a anatomických štruktúr ucha a krku. Vyšetrenie ucha otoskopom pomáha identifikovať príčiny ako herpes zoster oticus, zápal stredného ucha či perforácia bubienka. Poruchy regulácie rovnováhy sa stanovujú pomocou Schellongovho testu, využívajúceho zmeny tlaku krvi a srdcového rytmu pri zmene polohy človeka z ľahu do stoja. Možno tiež využiť Rombergov test a Unterbergerov test. Niekedy sa využívajú postupy internej medicíny, ako je meranie tlaku krvi, EKG, stanovenie hodnôt železa, glykémie, kreatinínu, pečeňových testov a bazálneho TSH.

Liečba

Liečba závratu závisí od faktora, ktorý ho spôsobuje. Závraty často ustúpia bez liečby. Dôvodom je schopnosť mozgu čiastočne sa prispôsobiť zmenám vnútorného ucha, pričom mozog sa pri udržaní rovnováhy spolieha na iné mechanizmy (zrak).

V prípade liečby sa využíva vestibulárna rehabilitácia. Ide o fyzikálnu terapiu zameranú na posilnenie vestibulárneho systému. Vestibulárna rehabilitácia sa odporúča v prípade opakovaných epizód vertiga a je zameraná na posilňovanie ostatných zmyslov, ktoré pomáhajú závraty kompenzovať. V praxi sa osvedčili aj manévre na premiestňovanie kanalitov. Ide o sled špecifických pohybov hlavy a tela, ktoré zabezpečujú presunutie vápenatých usadenín do anatomických štruktúr, v ktorých ich telo môže absorbovať. V niektorých prípadoch sa môžu podávať lieky na zmiernenie symptómov, ako je nevoľnosť a vracanie. Ak je vertigo spôsobené infekciou alebo zápalom, antibiotiká alebo steroidy môžu znížiť opuch a vyliečiť infekciu, ktorá závraty spôsobila. Pri Ménièrovej chorobe môžu byť predpísané diuretiká na zníženie tlaku z nahromadenia tekutiny vo vnútornom uchu. Niekedy je potrebná operácia (nádor alebo poškodenie mozgu či krku).