Porucha sluchu predstavuje závažný problém, ktorý môže spôsobovať komunikačné ťažkosti. Zhoršenie sluchu s pribúdajúcim vekom sa označuje ako starecká nedoslýchavosť a výraznejšie sa vyskytuje u populácie nad 65 rokov. V súčasnosti ju nie je možné cielene liečiť, len zmierniť jej následky pomocou naslúchacích prístrojov.
Postupná strata sluchu, označovaná aj ako starecká nedoslýchavosť, sa odborne nazýva presbyacusis. Slovo pochádza z latinčiny a skladá sa z predpony „presby“ – starý a „acusis“- sluch. Ide o najbežnejší druh nedoslýchavosti, ktorý je definovaný ako zhoršenie sluchu s pribúdajúcim vekom u inak zdravých starších osôb.
Starneme všetci a spolu s nami starnú aj naše zmysly, vrátane sluchu. Sluchová ostrosť vo významnej miere klesá po 45-tom roku života človeka. Sluch je jedným z dvoch najdôležitejších zmyslov, ktorými ľudia získavajú informácie o svojom okolí. Jeho strata výrazne komplikuje samotné dorozumievanie sa rečou.
Ľudí trpiacich nedoslýchavosťou neustále pribúda, čo je spôsobované hlavne zvyšujúcim sa trendom starnutia populácie. Medzi 65. a 74. rokom trpí touto diagnózou asi tretina obyvateľstva. Medzi 75. a 84. rokom života sa podiel zvyšuje na 45  %. Až 92  % nedoslýchavých je evidovaných vo veku nad 85 rokov. So starnutím populácie pribúda ľudí, ktorí potrebujú tento problém riešiť.
Zmeny sluchu v starobe môžu byť spôsobené:
Starší človek okrem poruchy sluchu môže trpieť aj inými chorobami, ktoré zhoršujú jeho komunikačné schopnosti. Na závažnosť ochorenia môžu vplývať ďalšie vonkajšie a vnútorné faktory:
Každý človek sa rodí s daným počtom sluchových vláskových buniek (sluchových receptorov), ktoré sú uložené vo vnútornom uchu. Ich počet s vekom klesá. Starší ľudia môžu bežné zvuky počuť dobre, no majú problémy s porozumením hlasu a reči, väčšinou ženskej. Je to preto, že degenerácia zasahuje najskôr oblasť vysokofrekvenčných tónov, kam patrí aj ženský hlas. Postihnutý nepočuje telefón alebo zvonček. Ťažkosti vyjadruje slovami: „Počujem, ale nerozumiem.” Stráca sa tiež počuteľnosť vysokých tónov – v reči sú to spoluhlásky, hlavne sykavky (s, z, c, dz, š, ž, č, dž).
Pacient väčšinou vyhľadá pomoc lekára sám alebo pod tlakom okolia po tom, ako začne vnímať obmedzujúci vplyv poruchy jeho sluchu. Postupná strata sluchu sa prejavuje zhoršením zrozumiteľnosti reči, najmä ak hovorí viac osôb naraz alebo v hlučnom prostredí. Postihnutý nedoslýchavosťou často vyžaduje od svojho okolia opakovanie už povedaného, pretože nerozumel.
Vyšetrenie sluchu prebieha v otorinolaryngologickej ambulancii (ORL). Sluch sa vyšetruje:
Sluchovou skúškou – šeptom a hlasitou rečou
Už po vyšetrení sluchovou skúškou získa lekár predstavu o stave sluchu. Ak sa jedná o typické zmeny pri stareckej nedoslýchavosti, je zhoršené porozumenie hlavne pri slovách, ktoré obsahujú sykavky (slová s frekvenciou 2 000 Hz a viac) a porozumenie pri šepte.
Prahovým tónovým audiometrom – generátorom tónov s určitou frekvenciou. Výsledkom je záznam – audiogram, ktorý vyjadruje stratu sluchu v dB v porovnaní s normálnym prahom sluchu.
Slovnou audiometriou
Slovná audiometria zahŕňa špeciálne vybrané slová, v ktorých sú v určitom pomere zastúpené jedno- a viacslabičné slová so zachovaným správnym pomerom spoluhlások a samohlások. Vyšetrovaná osoba musí ponúknuté slová správne zopakovať. Vyšetrenie je vhodné pri zhoršenej zrozumiteľnosti reči, ktorá je typická pre stareckú nedoslýchavosť (tzv. percepčná nedoslýchavosť) a je charakterizovaná poškodením vláskových buniek vo vnútornom uchu, tzv. Cortiho orgáne.
Vekom podmienenú postupnú stratu sluchu nie je možné cielene liečiť. Nedá sa previesť chirurgický zákrok ako pri ostatných typoch nedoslýchavosti. Nedoslýchavosť je možné len spomaliť sluchovou hygienou – vyhýbaním sa prostrediu s vysokým hlukom.
Lieky nemajú významný efekt. Vazodilatanciá (lieky, ktoré zlepšujú prekrvenie vnútorného ucha) môžu viesť len k prechodnému nevýraznému zlepšeniu. V praxi sa využívajú na korekciu sluchu naslúchadlá, ktoré pacientovi významne pomôžu v normálnej komunikácii s okolím.
Najlepšou prevenciou vzniku nedoslýchavosti je vyvarovanie sa hlučnému prostrediu. Pri práci v nadmerne hlučnom prostredí sa odporúča používať ochranné pomôcky, tlmiče. K prevencii je možné zaradiť aj tréning sluchu, ktorý zahŕňa cvičenie uší na počúvanie jemných zvukov. Vhodné je užívať si aspoň niekoľko minút denne absolútne ticho.
Postupná strata sluchu je nepríjemná najmä v tom, že sa významne podieľa na izolácii človeka. Kvalita života sa výrazne zhoršuje a pacient môže dokonca trpieť depresiami či stratou sebavedomia. Dnes už touto chorobou trpia aj mladší ľudia, pretože sa často zbytočne vystavujú veľkému hluku. Hovoríme o tzv. socioakuze, profesionálnej nedoslýchavosti.
Ide o percepčnú nedoslýchavosť, ktorá vzniká najčastejšie v súvislosti s dlhodobým pobytom v hlučnom (pracovnom) prostredí. Dochádza k poškodeniu vláskových buniek vnútorného ucha a vyšších úrovní sluchovej dráhy. Keďže v súčasnej modernej dobe rastie počet starších ľudí (vďaka predlžovaniu života), zvyšuje sa aj absolútny počet ľudí trpiacich stareckou nedoslýchavosťou.
Operácie uší sa najčastejšie vykonávajú na zlepšenie kvality sluchu a menej často na korekciu vrodených deformít. Existuje hneď niekoľko typov operácii…
Sluch, jeden z piatich ľudských zmyslov, je založený na spracovaní a vedení zvukových podnetov. Podstatou sluchu je transformácia mechanických zvukových…
Počujete, ale nerozoznávate jednotlivé slová? Nedoslýchavosť nemusí byť nutne záležitosťou veku. Sluch si môžete dať skontrolovať u špecialistu. Po vyšetrení navrhne…
