Žlčníkové kamene sú ochorením, ktoré sa u dospelých ľudí vyskytuje pomerne často. Mnohí ani netušia, že ich majú a zistia to až pri vyšetrení kvôli úplne inej diagnóze. Nie všetci však majú toto šťastie a trpia bolesťami, prípadne rôznymi komplikáciami, napríklad aj zápalom žlčníka. Mnohokrát sa žlčníkové problémy končia až na operačnom stole. Zistite o ochoreniach žlčníka viac.
Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Žlčník je relatívne malý orgán hruškového tvaru, ktorý je uložený pod pečeňou. Jeho úlohou je skladovanie žlče, jej zhusťovanie a následné uvoľňovanie v prípade potreby. Množstvo žlče, aké dokáže žlčník skladovať, zodpovedá približne jednému poldecovému poháriku (50ml).
Samotná tvorba žlče však prebieha mimo žlčníka, konkrétne v pečeni, odkiaľ sa žlčovými cestami dostane do žlčníka. Funkciou žlče je účasť pri metabolizme tukov, kde je nevyhnutná.
Tento krkolomný názov popisuje stav, kedy sa v žlčníku vytvoria takzvané konkrementy alebo inak žlčníkové kamene. Ide o pevné útvary, ktoré vznikajú najmä z cholesterolu obsiahnutého v žlči, prípadne sú pigmentového pôvodu. Cholecystolitiáza je veľmi častým ochorením, vyskytuje sa až u 10-20% dospelej populácie.
Žlčníkové kamene sa môžu formovať najmä kvôli narušeniu chemickej rovnováhy. Najčastejšie je táto nevyváženosť spôsobená zvýšením cholesterolu. Inou príčinou rozvoja tohto ochorenia je porucha pohyblivosti žlčníka, kedy dochádza k jeho nedostatočnému vyprázdňovaniu a stagnácii žlče. Skôr, než sa formujú samotné kamene, je v žlčníku prítomné tzv. žlčníkové blato, z ktorého sa neskôr formujú pevné častice. Ľudí, ktorí majú vyššie riziko rozvoja žlčníkových kameňov, spájajú najmä nasledujúce faktory:
Vo väčšine prípadov prítomnosť kameňov nespôsobuje žiadne ťažkosti. U niektorých pacientov sa môže toto ochorenie prejavovať nešpecificky, ako pocit ťažkého žalúdka či nafukovanie po jedle a nemusia im pripisovať veľkú váhu. V prípade, že sa kameň pohne a zablokuje odtok žlče, nastupujú intenzívne akútne bolesti, známe ako obávané žlčníkové koliky. Silná bolesť pretrváva zvyčajne po dobu 1 – 5 hodín. Objaviť sa môže:
Keďže v mnohých prípadoch nespôsobujú žiadne ťažkosti, je veľmi pravdepodobné, že ich lekár odhalí pri vyšetrovaní pacienta kvôli inému problému. Ak je prítomný niektorý z príznakov, lekár ich pri diagnostike vezme do úvahy, odoberie anamnézu a vykoná ďalšie vyšetrenia. Základným vyšetrením je sono brucha, ktoré dokáže potvrdiť (prípade vyvrátiť) prítomnosť žlčníkových kameňov. Doplnkovým vyšetrením môže byť MR či cholangiografia – röntgenové zobrazenie žlčových ciest s podaním kontrastnej látky do žily pacienta. Všetky vyšetrenia sú pomerne rýchle a bezbolestné.
Terapia žlčníkových kameňov závisí od celkového zdravotného stavu pacienta. Ak kamene nespôsobujú žiadne komplikácie a nevyvolávajú u pacienta bolesti, je potrebné pacientov stav pravidelne monitorovať. Liečba je len konzervatívna a zahŕňa žlčník šetriacu diétu s nízkym obsahom tučných, mastných či vyprážaných jedál. Čím dlhšie sa u pacienta so žlčníkovými kameňmi neobjavia žiadne príznaky, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa rozvinú nejaké komplikácie.
Pri žlčníkových kolikách sú súčasťou terapie analgetiká na tíšenie bolesti, stanovenie diéty šetriacej žlčník a v závažnejších prípadoch chirurgická liečba. “Rozpúšťanie” či rozbíjanie kameňov predstavuje pre pacienta riziko a nezaručí ich opätovný vznik.
Chirurgické odstránenie žlčníka (cholecystektómia) je v súčasnosti jedným z najčastejších chirurgických zákrokov. Pri terapii žlčníkových kameňov, či žlčníkového zápalu, je odporúčaná aj ako prevencia voči vzniku opakovanému rozvoju týchto ochorení a tiež voči možným komplikáciám. Pacienti po odstránení žlčníka žijú normálnym životom, nakoľko žlčník nie je nevyhnutný pre fungovanie ľudského tela.
V akútnych prípadoch je nevyhnutné vykonať cholecystektómiu bezprostredne po hospitalizácii pacienta, v prípade ľahšieho priebehu je možné počkať po dobu pár týždňov, kým zápal ustúpi. Samotná operácia prebieha v celkovej anestézii a môže prebehnúť dvomi základnými spôsobmi.
Laparoskopická operácia je indikovaná vo väčšine prípadov cholecystektómie. Vykonáva sa pomocou špeciálnych nástrojov, ktoré sú zavedené do brušnej dutiny cez 4 malé rezy. Pri laparoskopii sa chirurg orientuje na základe kamery, ktorá je do brušnej dutiny zavedená. Žlčník je odstránený cez operačnú ranu umiestnenú nad pupkom a následne ho chirurgovia pošlú do laboratória na rozbor. Jeho obsahom môžu byť formované žlčníkové kamene, ale aj žlčníkové blato.
Pri tomto spôsobe operácie dochádza k otvoreniu brušnej dutiny “klasicky”, jedným rezom. V dnešnej dobe sa vykonáva menej často, avšak druh operácie musí byť zvolený vždy individuálne v závislosti od pacientovho stavu. Na operačnom stole môže nastať situácia, keď je pacient operovaný laparoskopicky, no kvôli komplikáciám (napríklad anatomickým pomerom) je potrebné aj väčšie otvorenie brušnej dutiny, pomocou laparotómie.
U pacientov so žlčníkovými kameňmi sa môže rozvinúť komplikácia s podobným názvom – cholecystitída. V preklade ide o zápal žlčníka. Okrem žlčníkových kameňov, ktoré sú najčastejšou príčinou rozvoja zápalu žlčníka, môže byť príčinou aj infekcia, nádorové ochorenie či poškodenie žlčových ciest. Pacienti s cholecystitídou pociťujú najčastejšie príznaky po konzumácii jedla (najmä s vyšším obsahom tukov). Medzi hlavné príznaky patrí:
Ak sa u vás objavia uvedené príznaky, najmä silné a pretrvávajúce bolesti brucha objavujúce sa spolu s ďalším symptómom, neváhajte vyhľadať lekársku pomoc.
Diagnózu stanovuje lekár na základe klinických prejavov ochorenia, anamnézy a doplňujúcich vyšetrení. Jedným zo základných vyšetrení, ktoré môže urobiť, je vyhmatanie tzv. Murphyho bodu. V prípade, že pacient v danom mieste ucíti silnú bolesť, hovoríme o pozitívnom Murphyho príznaku, ktorý potvrdzuje prebiehajúcu cholecystitídu.
Medzi ďalšie vyšetrovacie metódy patrí odber krvnej vzorky a jej následné laboratórne vyšetrenie, ktorého cieľom je odhaliť zápalové procesy v tele. Najčastejšie využívanou zobrazovacou metódou je sono brucha, ktoré môže odhaliť prítomnosť žlčníkových kameňov či iných komplikácií, ktoré mohli vyvolať zápal žlčníka. V prípade, že si lekár nie je istý diagnózou, ak potrebuje niečo potvrdiť či vyvrátiť, môže vykonať okrem spomínaných testov aj vyšetrenie pomocou röntgenu (RTG), počítačovej tomografie (CT) či magnetickej rezonancie (MR).
Vo väčšine prípadov je potrebné chirurgické odstránenie žlčníka. Súčasťou terapie je dodržiavanie pôstu – žiadne pitie tekutín ani konzumácia jedla, príjem tekutín len vo forme infúzie a užívanie liekov od bolesti. Ak má lekár podozrenie na možnú bakteriálnu infekciu, ktorá by mohla zápal žlčníka spôsobiť, predpíše pacientovi okrem spomínaného režimu aj antibiotickú liečbu.
V prípade, že sa cholecystitída zanedbá a nelieči, môže viesť k omnoho závažnejším stavom, ktoré môžu ohroziť ľudský život. Jednou zo závažných komplikácií je perforácia až ruptúra (prasknutie) žlčníka.
Pre zníženie rizika spojeného s rozvojom žlčníkových ochorení, by ste sa mali zamerať na nasledujúce body:
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Zápal žlčníka sa v drvivej väčšine prípadov spája so žlčníkovými kameňmi, o ktorých prítomnosti ani nemusíte vedieť. Trápi najmä ženy…
Riziko žlčníkového záchvatu zvyšuje aj chronický stres. Žlčníkové kamene má až 15 percent ľudí, nie u každého sa však prejavia.…
Žlčové kamene sú stvrdnuté usadeniny, ktoré sa tvoria v žlčníku. Môžu mať rôznu veľkosť, od malých ako zrnko piesku až…
