Zrakom prijímame až 90 % informácií. Správne rozpoznanie farieb je nevyhnutné v bežnom živote – v cestnej premávke, pri nákupe, pri mnohých typoch povolaní. Farbosleposť je dedičná a postihuje predovšetkým mužov. Ženy sa uplatňujú ako prenášačky génu. Najčastejšou poruchou je neschopnosť odlíšiť jednu zo základných farieb – zelenú, červenú alebo modrú.
Farbosleposť je porucha farebného videnia ľudského oka. Odborne sa nazýva daltonizmus, Jej medicínsky názov je odvodený od mena anglického prírodovedca Johna Daltona, ktorý touto poruchou sám trpel a vedecky ju v roku 1794 popísal.
Percentuálne sa farbosleposť vyskytuje približne u 8 až 9 % našej populácie, trpí ňou zhruba každý dvanásty človek. Z tohto počtu je len 0,5 % žien. Prvenstvo teda patrí mužom.
Na očnej sietnici sú dva typy buniek: tyčinky a čapíky. Tyčinky sú zodpovedné za vnímanie svetla a čapíky za vnímanie farieb. Pre každú základnú farbu, teda zelenú, červenú a modrú, existuje jeden druh čapíkov. Pri vrodenej poruche vývoja čapíkov, napríklad pre červenú farbu, človek nevie rozlíšiť červenú farbu.
Vrodené poruchy delíme podľa stupňa poruchy farebného videnia na:
obrázok č. 1 Porovnanie normálneho videnia a videnia s poruchou farbocitu
Farbosleposť je porucha vrodená, a teda dedičná. Zriedkavo sa môže objaviť aj získaná farbosleposť, napríklad pri dlhodobej expozícii niektorými škodlivým chemikáliami alebo pri vážnom ochorení sietnice.
O farbosleposti sa zvyčajne veľa nehovorí. Málokto vie, že farboslepý je pomaly každý desiaty muž. Ženy trpia farbosleposťou veľmi zriedkavo.
Vrodená porucha farbocitu je genetickou záležitosťou a je dedičná recesívne. Vrodené poruchy farbocitu sú viazané na chromozóm X. U mužov sa vyskytuje len jeden chromozóm X, a tak jeho prípadnú poruchu nie je možné kompenzovať genetickou informáciou z druhého chromozómu, ako je to v prípade žien. U žien dochádza k poruche len v prípade defektu na oboch chromozómoch.
Obvykle sú ženy len prenášačkami tejto poruchy. Z prieskumov vyplýva, že najviac sa vyskytujú poruchy farbocitu u belochov. Najnižší výskyt vrodených porúch farebného vnímania sa vyskytuje u černochov.
Ako protanomália sa označuje porucha vnímania červenej farby, nie úplná neschopnosť vnímať červenú farbu. Deuteranomália značí nesprávne vnímanie zelenej farby. Pacienti popisujú odtiene sivej, sivo-zelenej farby. V praxi to znamená, že tieto farby postihnutý vníma len vtedy, ak sú veľmi sýte alebo silné, pri dostatočnom osvetlení. Tritanomália je porucha vnímania v oblasti modrofialovej zložky spektra nevšednými kombináciami farieb.
Farbocit je možné otestovať pomocou takzvaného Ishiharoveho testu (obrázok č. 2) alebo anomaloskopom, napr. Nagelovým, určeným na veľmi podrobné poruchy farbocitu u niektorých špeciálnych povolaní ako napr. u pracovníkov železníc alebo letísk.
Test obsahuje niekoľko obrazcov. Úlohou je prečítať číslo alebo písmeno zložené z farebných bodiek obklopených bodkami inej farby.
Obrázok č. 2 Test farbocitu podľa Ishisharu
Nie je príjemné vyčnievať z radu. Platí to v pozitívnom, aj negatívnom zmysle. Do tejto kategórie patria hluchonemí, slepí, aj farboslepí. Pri vyše 100 povolaniach znamená farbosleposť veľkú nevýhodu – doktor, zubár, zubný technik, kaderník, kozmetička, maliar, dekoratér, grafik, rušňovidič, letec, navigátor, pracovník továrne na výrobu farbív, pri výrobe liečiv, potravín a mnohé ďalšie.
V období skorého ranného vývinu je handikepovaný zdravý vývoj fantázie dieťaťa a jeho abstraknté myslenie. Farboleslepí pacienti si musia dávať veľký pozor pri prechádzkach, či banálnych prechodoch pre chodcov. Na železničných priecestiach predstavujú ľudia s poruchou viditeľnosti farieb riziko nielen pre seba, ale aj pre ostatných.
Prvýkrát sa s preventívnym vyšetrením zraku a farbocitu stretáva dieťa počas preventívnej prehliadky v 3. roku života, keď je slovná zásoba ako tak vyvinutá. Podobnú prehliadku absolvujú deti aj v 5.- 6. roku života.
Preventívna prehliadka v 7. roku života je okrem komplexného pediatrického vyšetrenia zameraná aj na vyšetrenie zraku na optotype.
Pre vrodenú poruchu farbocitu neexistuje liečba, ale je možné ju do určitej miery korigovať optickými pomôckami. Na korekciu sa používajú okuliare, resp. okuliarové šošovky so špeciálnym sfarbením.
Povlak musí byť nanesený špeciálnym spôsobom, aby človek s poruchou farebného videnia dostal rovnaké alebo aspoň porovnateľné podnety ako normálne vidiaci.
Profesor Rozsíval z Karlovej univerzity v Prahe má názor, že farbosleposť pre získanie vodičského preukazu nie je prekážkou. “Podstatné je, že pacient vidí natoľko dobre, aby dokázal rozoznať značky a svetelnú signalizáciu, čo je možné aj so zníženým farbocitom.“
Neprekonateľným problémom v živote farboslepých sú však turistické značky alebo nákup farebné zladenie oblečenia. Ťažšie to majú tiež pri orientácii vo farebných grafoch a mapách. “Napriek tomu je dosť farboslepých aj medzi geológmi, človek svoj handicap len musí vyvážiť inými schopnosti,” vysvetľuje pán František, ktorý vyštudoval geografiu na prírodovedeckej fakulte a s farebnými mapami pracuje celý život.
Farbosleposť má niekoľko typov podľa toho, akú farbu človek nevníma. Veľmi zriedka sa vyskytuje nevnímanie všetkých farieb, tzv. čierno-biele videnie. Najčastejším prípadom je neschopnosť človeka rozlíšiť niektorú konkrétnu farbu, zatiaľ čo ostatné farby od seba odlišuje.
Pri úplnej farbosleposti pacienti nerozlišujú žiadnu z farieb a okolitý svet vnímajú čiernobielo v rôznych odtieňoch jasu. Poruchu farbocitu je…
Farbosleposť, odborne daltonizmus, je ochorenie spôsobujúce úbytok či úplnú stratu farebného videnia. Porucha má genetický pôvod, ale môže vzniknúť aj…
Pomocou zraku človek získava až 90% informácií o okolitom svete. Jeho stratou vzniká stav, ktorý nazývame slepota. Po prečítaní tohto článku…
