Väčšina ľudí so zdravým zrakom si pri pomyslení na slepotu predstaví svet v úplnej tme. Pravda je však oveľa zložitejšia. Rôzne očné choroby, genetické poruchy a vrodené chyby, ako aj starnutie alebo úrazy môžu narušiť zdravé videnie, pričom sa neprejavujú rovnako. K slepote okrem toho často dochádza i v dôsledku neliečených alebo zanedbaných ochorení. Keďže človek pomocou zraku získava až 90 % informácií o okolitom svete, jeho narušenie alebo strata môže výrazne ovplyvniť kvalitu života. Včasná prevencia a správna starostlivosť o oči dokáže toto riziko výrazne znížiť.
Slepota je nedostatok zraku alebo neschopnosť vidieť. Človek trpiaci úplnou slepotou nedokáže vnímať podnety z okolia pomocou očí. Väčšina nevidomých má určitú mieru videnia zachovanú, tá však nie je dostatočná na to, aby zvládali bežný každodenný život. Ľudia s čiastočnou slepotou mávajú problém s neostrým videním, ako i s rozoznávaním niektorých tvarov a predmetov, no vidia svetlo a registrujú farby a formy. Poruchu takéhoto typu nazývame aj slabozrakosť.
Slepota alebo zraková nedostatočnosť znamená, že zrak nemožno napraviť bežnými okuliarmi, kontaktnými šošovkami alebo očnými kvapkami.
V závislosti od príčiny slepoty môže byť prítomné rozmazané videnie, slabé centrálne alebo periférne videnie a takisto problémy s čítaním alebo rozpoznávaním ľudí.
Slepota sa u človeka môže náhle rozvinúť aj ako príznak neurologického alebo kardiovaskulárneho ochorenia, ktoré postihuje zrakový nerv, prípadne inú časť mozgu alebo oka. Príčiny náhlej straty zraku zasahujú štandardne len jedno oko.
Môže ísť napríklad o:
Náhla strata zraku alebo jeho zhoršenie je urgentný stav, preto je dôležité bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.
Ľudia majú s nevidomosťou odlišné skúsenosti v závislosti od jej príčiny.
Príznaky, ktoré sa môžu prejaviť počas rozvoja úbytku zraku, zahŕňajú:
Existuje viacero dôvodov, kvôli ktorým môžete prísť o zrak. Príčinou slepoty môže byť vrodená alebo genetická chyba, úraz, ochorenie alebo infekcia oka.
Vrodené poruchy zraku prítomné už pri narodení mávajú nasledujúce príčiny:
Medzi ďalšie dôvody nevidomosti patria:
Slepota je najčastejšie zavinená zdravotnými problémami súvisiacimi so starnutím, ako je glaukóm, katarakta, makulárna degenerácia alebo diabetes.
Glaukóm, známy aj ako zelený zákal, je najbežnejšou príčinou slepoty vo svete. Až 13 % osôb, ktoré trpeli zeleným zákalom, neskôr prišlo o zrak. Glaukóm postihuje najmä ľudí vo veku nad 40 rokov, častejšie ním trpia ženy.
Stratu zraku má na svedomí zvýšený vnútroočný tlak a následné poškodenie zrakového nervu nachádzajúceho sa v zadnej časti oka. Zvyčajne sa začína slabnutím periférneho videnia. Nebezpečné je, že spočiatku o ochorení nemusíte vedieť, preto sa zväčša odhalí až v pokročilom štádiu. Najčastejším symptómom glaukómu je postupné zhoršovanie videnia. Pomôcť vám môžu očné kvapky na glaukóm od vášho oftalmológa.
Šedý (sivý) zákal alebo katarakta je ochorenie, pri ktorom vzniká zakalenie pôvodne čírej šošovky oka. Táto zmena v šošovke znemožňuje ostré videnie. Najobvyklejší pacientmi opisovaný príznak je pohľad „ako cez zahmlené sklo“. Väčšina prípadov sivého zákalu sa rozvíja pomaly – môže sa prejavovať sťaženým čítaním či riadením auta, v neskorších štádiách vyžaduje operáciu (napríklad umelá šošovka).
Makulárna degenerácia je zdravotný problém, pri ktorom dochádza k poškodeniu makuly (žltej škvrny), teda tej časti sietnice, ktorá je zodpovedná za najostrejšie videnie. Postupné narušenie zraku sa väčšinou začne rozvíjať najskôr v jednom oku.
Toto ochorenie sa týka hlavne starších ľudí a je najbežnejšou príčinou straty centrálnej zrakovej ostrosti.
V súčasnosti, žiaľ, nie je možné jeho vyliečenie. Dá sa však stabilizovať a predchádzať tak významnému poškodeniu zraku. Váš očný lekár vám môže podávať injekcie do oka, aby vám pomohol udržať schopnosť vidieť čo najdlhšie.
Diabetikom hrozí 10- až 20-krát vyššie riziko vzniku slepoty než ľuďom, ktorí cukrovkou netrpia. Jej najčastejšou komplikáciou je totiž diabetická retinopatia, ktorá sa radí medzi obvyklé príčiny nevidomosti vo vyspelých krajinách.
Vzniká ako následok dlhodobo zvýšenej hladiny glukózy v krvi, čo spôsobuje poškodenie drobných cievok, ktoré zásobujú sietnicu oka krvou, respektíve kyslíkom a živinami. Poškodenie sietnice sa prejavuje až v pokročilých štádiách ochorenia, kedy si pacienti zvyknú všimnúť pozvoľné zhoršenie videnia (zníženie ostrosti) či zníženú citlivosť vnímania farieb. Tieto javy bývajú prvými príznakmi slepoty.
Tento pojem označuje oslabenie zraku zapríčinené nedostatkom vitamínu A. Okrem neho si zdravie vašich očí vyžaduje aj vitamíny skupiny B a ďalšie vitamíny a minerály. Ak deficit pretrváva, môže dôjsť k poškodeniu prednej časti oka, čo napokon vyústi do vysychania rohovky a spojovky (xeroftalmia). Tento typ slepoty môže sťažiť videnie v noci alebo pri slabom svetle.
Pri snežnej slepote ide o stav, ku ktorému dochádza počas pobytu na horách, a to pri nedostatočnej ochrane zraku.
Pri každom výskyte v exteriéri v priebehu dňa sú vaše oči vystavené UV žiareniu. To preniká aj cez mraky a je schopné odrážať sa napríklad od piesku, ciest, vody či snehu. Práve odrazením od snehu môžu intenzívne UV lúče spôsobiť akútne poškodenie očnej rohovky, ktoré sa prejavuje intenzívnou bolesťou pri otváraní oka.
Človek so snežnou slepotou teda nepríde o zrak, ale kvôli bolesti nie je schopný otvoriť oči a zrak využívať. Z dlhodobého hľadiska dokáže UV žiarenie umocniť degeneratívne procesy a skutočne zhoršovať kvalitu videnia či viesť až k jeho strate.
Najdôležitejšou formou prevencie je absolvovanie pravidelných lekárskych prehliadok u očného lekára. Očné vyšetrenie môže problémy odhaliť včas a predísť tak vážnym komplikáciám. Spýtajte sa vášho oftalmológa, ako často by ste na vyšetrenia mali chodiť – odporúča sa raz za 2 roky. Ak ste diabetik, preventívne prehliadky by ste mali podstúpiť častejšie – minimálne raz do roka, tehotné diabetičky každé 3 mesiace. Lekára rozhodne navštívte, ak si všimnete zmenu zraku, bolesť očí alebo akýkoľvek problém s nimi.
Tu je niekoľko spôsobov, ako sa starať o svoj zrak:
Ak máte farebnú slepotu, nejde o nedostatočnosť videnia v tradičnom zmysle slova. Farbosleposť, alebo odborne daltonizmus, je porucha schopnosti farebného videnia, no vo väčšine prípadov neznamená úplnú absenciu vnímania farieb. Ochorenie ako také je dedičné a postihuje 20-krát častejšie mužov než ženy. Ľudia s farebnou slepotou majú ťažkosti rozlišovať niektoré farby alebo ich vnímajú odlišne než ostatní. Najčastejším problémom je rozoznanie zelenej, hnedej, červenej a oranžovej. Úplný alebo výrazný úbytok farebného videnia je známy aj ako achromatopsia – videnie v odtieňoch čiernej, bielej alebo sivej.
Fungovať so slepotou je náročné, no s vhodnou podporou je do vysokej miery možné aj napriek tomu viesť plnohodnotný a samostatný život. Existujú rôzne techniky a pomôcky, ako napríklad lupy, lepšie osvetlenie alebo hovoriace zariadenia, ktoré vám vedia uľahčiť každodenné činnosti.
Je tiež možné upraviť si domácnosť pre bezpečný a samostatný pohyb v nej. Biela palica vám zas môže pomôcť orientovať sa v priestore. Niektorí ľudia využívajú aj vodiaceho psa, vďaka ktorému sa môžu presúvať s istotou a ktorý im zároveň poskytuje spoločnosť.
Rovnako sa môžete rozhodnúť navštevovať podpornú skupinu, kde stretnete ľudí v podobnej situácii, alebo vyhľadať psychológa, ktorý vám pomôže vyrovnať sa s ňou.
Svetovým dňom Braillovho písma je 4. január. Ide o špeciálny typ hmatom čitateľného písma, ktoré využívajú nevidiaci.
Pre ľudí so zrakovým postihnutím má nenahraditeľný význam. Ide o formu abecedy a vyjadrenia číselných symbolov, ktoré je možné vnímať hmatom – každé písmeno a číslo je znázornené pomocou 6 bodov (hrbolčekov). Braillovým písmom sa dokonca dajú zapísať aj noty a matematické či iné vedecké symboly.
Medička
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Vidíte pred sebou dva obrazy namiesto jedného? Zdvojený obraz nie je len nepríjemnosť. Dvojité videnie, známe aj ako diplopia, môže…
Presun do domáceho prostredia zapríčinený pandemickou situáciou znížil u mnohých ľudí zrakovú pohodu. Je dôležité nájsť rovnováhu medzi prácou a…
Zníženie zrakovej ostrosti najčastejšie jedného oka bez prítomnosti nekorigovanej refrakčnej chyby. Nepatrí medzi dioptrické poruchy, ale funkčné. Postihuje zhruba tri…
