Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD, v minulosti nazývaná ľahká mentálna dysfunkcia) je veľmi časté ochorenie spôsobené poruchou vývoja nervového systému. Nie je presne známe, čo ho spôsobuje, ale významný vplyv má genetika a správanie matky počas tehotenstva. Postihuje 6-8 percent detí, prevažne chlapcov, v 40 percentách prípadov príznaky čiastočne pretrvávajú v dospelosti. Prejavuje sa impulzívnym správaním, problémami so sústredením a hyperaktivitou.
Presný mechanizmus vzniku poruchy pozornosti s hyperaktivitou nie je známy. Choroba samotná je spôsobená nerovnováhou medzi neurotransmitermi (prenášače vzruchov medzi jednotlivými bunkami) a oneskoreným vývojom mozgu. Na vzniku ochorenia sa podieľajú genetické faktory (až 75 percent) a rizikové správanie matky, hlavne užívanie alkoholu a fajčenie počas tehotenstva. Riziko vzniku ADHD tiež zvyšuje predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť a závažné zanedbávanie či sociálna deprivácia v prvých mesiacoch života. Tvrdenia, že ADHD je spôsobené nadmerným príjmom cukru alebo sledovaním televízie, nie sú podložené vedeckými poznatkami.
Porucha pozornosti s hyperaktivitou má dva nie úplne vyhranené typy podľa toho, ktorá zložka poruchy prevažuje. Pri poruche pozornosti a sústredenia sa dieťa nedokáže dlhší čas zamerať na jednu vec, ľahko sa rozptýli a má problém hlavne s opakovanými a monotónnymi úkonmi. Hyperaktívna zložka sa prejavuje impulzívnym správaním, dieťa nevydrží na jednom mieste, nepretržite a hlasno rozpráva, časté sú rýchle a neadekvátne reakcie. U obidvoch foriem sú pomerne časté problémy so sociálnym správaním a integrovaním do kolektívu. U detí s ADHD je vyšší výskyt ďalších neurologických porúch, ako je napríklad epilepsia, špecifické poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia), Tourretov syndróm alebo poruchy autistického spektra. Napriek obvykle horším študijným výsledkom nebola dokázaná súvislosť ADHD so zníženou inteligenciou.
Ochorenie sa diagnostikuje na základe klinických príznakov pacienta, po vylúčení ich ostatných možných príčin, ako sú napríklad psychické a neurologické ochorenia, následky liekov alebo poruchy osobnosti. V niektorých prípadoch sa dodatočne používa elektroencefalografia, sledovanie elektrickej aktivity mozgu.
Základom liečby poruchy pozornosti s hyperaktivitou je zodpovedajúci prístup rodičov a pedagógov a psychoterapia, konkrétne kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorá umožňuje pacientom priamo si uvedomovať a riešiť problémy spôsobené ochorením. K dispozícii sú i viaceré skupiny liekov. Najčastejšie sa používajú prípravky metylfenidát a atomoxetín, ktoré v 80 percentách prípadov zmierňujú príznaky ADHD.
Napriek obvykle horším študijným výsledkom pacienti s ADHD nemávajú zníženú inteligenciu. Vo všeobecnosti odborníci odporúčajú individuálny prístup, zavedenie pravidelného denného režimu a odstránenie možných rušivých vplyvov z okolia. Dôležité je nekonfliktné prostredie, správna motivácia a skôr kratšie zadania a úlohy. Deťom s ADHD treba umožniť vydať nadbytočnú energiu, preto športy a fyzická aktivita zmierňujú príznaky ochorenia a umožňujú zlepšovanie sa v plánovacích schopnostiach a schopnosti sústrediť sa.
Pri výchove dieťaťa s poruchami pozornosti a správania (ADD, ADHD) by si rodičia mali uvedomiť, že nejde o chorobu, ale problémové…
O ADHD alebo Poruche hyperaktivity s deficitom pozornosti ste už asi počuli. Toto ochorenia sa zväčša diagnostikuje u detí, ktoré začnú chodiť…
Rodičia niektorých neposedných detí si občas povzdychnú: „Keby len to moje dieťa nebolo také hyperaktívne!“. Pritom netušia, že porucha pozornosti…
