Presbyopia – starecká krátkozrakosť

V tomto článku sa dozviete

• Vznik a príčiny
• Príznaky
• Liečba
• Prevencia

Vznik a príčiny

Videnie vzniká prenesením obrazu za účasti rohovky a zrenice, ktoré zaostrujú svetlo odrážané od objektov prostredníctvom šošovky. Čím je objekt bližšie, tým viac sa šošovka ohýba. Rohovka a šošovka teda ohýbajú (lámu) svetlo vstupujúce do oka, aby ho premietli a zaostrili na sietnici, umiestnenej na vnútornej zadnej stene očnej gule. Šošovka je na rozdiel od rohovky pružná, to jej umožňuje meniť tvar pomocou kruhového svalu, ktorý ju obklopuje. Keď oko sníma vzdialenejší objekt, tento sval sa uvoľní, a naopak, ak sa oko upiera na objekt lokalizovaný bližšie, tieto svaly sa zužujú. Tento pohyb sa prenáša na elastickú šošovku a umožňuje jej zmeniť svoje zakrivenie, teda zaostrovací výkon. Presbyopia je spôsobená stvrdnutím šošovky, ku ktorému dochádza v priebehu starnutia organizmu. Keďže sa šošovka stáva menej pružnou, nedokáže meniť svoj tvar a tak klesá schopnosť zaostriť na bližšie položené predmety. V dôsledku toho sú tieto obrazy rozmazané. K faktorom zvyšujúcim pravdepodobnosť vzniku presbyopie patrí okrem veku prítomnosť iných zdravotných ťažkosti, ako je diabetes, roztrúsená skleróza alebo kardiovaskulárne ochorenia aj u jedincov mladších ako 40 rokov. Užívanie niektorých liekov, ako sú antidepresíva, antihistaminiká a diuretiká, zvyšuje riziko vzniku tohto ochorenia.

Príznaky

Presbyopia sa vyvíja počas starnutia organizmu. Najčastejšie sa príznaky objavujú po dosiahnutí 40. roku života a zahŕňajú typické vzorce správania, ako je tendencia vzďaľovať čítaný text kvôli ľahšiemu zaostreniu. Ak nie je možné text vzdialiť, javí sa ako rozmazaný, nečitateľný. Niekedy, najmä po dlhšom čítaní alebo po práci vyžadujúcej dlhodobé zaostrovanie, prichádza bolesť hlavy a pocit bodania v očiach. Symptómy majú tendenciu zhoršovať sa v prípade nedostatočného osvetlenia.

Diagnostika

Presbyopiu diagnostikuje očný lekár prostredníctvom základného vyšetrenia zraku, ktoré okrem iných faktorov preverí schopnosť oka zaostriť a zhodnotí refrakčné parametre oka (hodnotenie lomu). Z výsledkov vyšetrenia lekár stanoví rozsah poškodenia šošovky a diagnostikuje krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus alebo presbyopiu. Lekár môže použiť rôzne nástroje a typy šošoviek, aby posúdil, ktorou refrakčnou chybou je oko postihnuté. Pri vyšetrení sa indikujú očné kvapky, ktoré rozširujú zrenicu. Vďaka nim možno ľahšie vyšetriť jednotlivé štruktúry očnej gule.

Liečba

Cieľom liečby je kompenzovať neschopnosť očí sústrediť sa na blízke objekty. Medzi možnosti liečby patrí nosenie korekčných okuliarov alebo kontaktných šošoviek, ktoré predchádzajú využitiu refrakčnej chirurgie a implantovaniu šošoviek.

Okuliare predstavujú jednoduchý a bezpečný spôsob korekcie presbyopie. Ak okrem ťažkostí pri čítaní neexistujú iné problémy s videním, možno využívať okuliare iba pri čítaní. Bifokálne sklá obsahujú viditeľnú vodorovnú čiaru, ktorá oddeľuje plochu okuliarov určenú na korekciu sledovania vzdialenejších objektov, a plochu určenú pre objekty lokalizované blízko. Existujú aj okuliare trifokálne a multifokálne. Kontaktné šošovky sa preferujú ako alternatíva okuliarov. Refrakčná chirurgia je úkon, ktorý zmení tvar rohovky. Refrakčné chirurgické postupy zahŕňajú konduktívnu keratoplastiku s využitím rádiofrekvenčnej energie na produkciu tepla, ktoré sa aplikuje na rohovku. Teplo spôsobí, že okraj rohovky sa mierne zmenší, tak sa zvýši je zakrivenie aj schopnosť zaostrenia. Laserová subepiteliálna keratektómia a fotorefrakčná keratektómia sú ďalšie možnosti, ktoré túto chybu pomerne spoľahlivo korigujú.

Prevencia

Podľa Americkej oftalmologickej akadémie sa odporúča dospelým, aby absolvovali kompletné vyšetrenie zraku každých päť až desať rokov do dosiahnutia 40. roku života, každé dva až štyri roky vo veku od 40 do 54 rokov, od 55 do 64 rokov v jedno- až trojročných intervaloch a po dosiahnutí vyššieho veku raz ročne.