Zdravé deti dnes stále viac vykazujú známky fyzického oslabenia, ako je nesprávne držanie tela, nedostatočné svalové napätie, vbočené členky, vpadnutú nožnú klenbu, mediálne rotované kolená či dyspláziu bedier. Za tým všetkým do veľkej miery stojí aj slabé brušné svalstvo, ktoré má pomáhať držať stabilitu a rovnováhu tela. Následky vyplývajúce z nesprávnych pohybových stereotypov, ktoré sa stále viac zanedbávajú už v ranom veku, si deti nesú po celý život v najrôznejších oblastiach.
V rozhovore sa dočítate:
Diplomovaná fyzioterapeutka Anna Kašpriková považuje za veľmi dôležité, aby si rodičia uvedomovali, že bábätká už od narodenia potrebujú prirodzený pohyb.
Deti potrebujú vnímať čas a priestor. V ňom spočíva rozvoj motorických funkcií. Keby im bol dostatočne vytvorený priestor pre ich inštinktívny pohyb, možno by nemuseli neskôr absolvovať fyzioterapiu napríklad kvôli stuhnutému krku či slabému brušnému svalstvu, nesprávnemu držaniu tela. Čím viac príležitostí pre pohyb bude dieťatko mať a čím väčšiu variabilitu pohybu u dieťaťa vidíme, tým sa stane fyzicky schopnejším.
Každý prirodzený pohyb, ktorý dieťa vykonáva, je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Dieťa samé vie, čo v pohybovom procese vývoja potrebuje. Pohyby, ktoré dieťatko prirodzene od narodenia vykonáva, majú svoj význam. A to od prvého dňa jeho života.
Áno, stačí ležanie dieťatka v polohe na brušku na matkinej hrudi v prvých dňoch života, a už sa tým pohybovo rozvíja. Dieťatko totiž v tejto polohe reaguje snahou priblížiť sa k prsníku, otáča hlavičku, naťahuje sa smerom dopredu, zapiera končatiny o telo matky. Všeobecne, keď je telo bábätka pri jeho spontánnych pohyboch tlačené k nejakému povrchu prednou časťou tela, panva a lebka sú navzájom od seba maximálne vzdialené. Takto sa naťahuje chrbtica v oblasti krku. Navyše sa takouto snahou bábätka pomáha vybudovať okruh spojov v rámci dvanástich hlavových, mozgových nervov, ktoré prenášajú impulzy spojené so zmyslami – sluchom, zrakom, čuchom aj chuťou. Najdôležitejší je tu desiaty (blúdivý) nerv, ktorý vychádza z mozgového kmeňa a pokračuje do brucha. Takouto snahou bábätka v polohe na brušku zabezpečuje blúdivý nerv napríklad aj inerváciu orgánov krku a hrdla.
Od narodenia dieťaťa je dôležité, ako s ním manipulujeme. Bruško dieťaťa je mäkké, neforemné, organizmus je plný vody a hnedého tuku. To, ako s bábätkom narábame počas prvých troch mesiacov, je pre jeho ďalší život veľmi dôležité. Ak ho matka priveľa nosí vo vertikálnej polohe, na rukách či v šatke, brucho dieťaťa ostáva neforemné a jeho chrbát kopíruje tvar písmena C. Telo ostáva v prenatálnej polohe. A dieťa sa predsa narodí, aby svet mohlo spoznávať, nie zas byť kdesi schované. Brucho prebúdza bránica. Treba dieťaťu dopriať dostatok času na tvrdej podložke pre pohyby rukami a nohami, až kým sa mu nepodarí veľmi dôležitá vec, zdvihnúť nohy a cmúľať si palec. Dieťa bruško napína a zase ho sťahuje, začína pracovať, aktivujú sa pohybové vzorce. Ich výsledkom je, že vo chvíli, keď sa dieťa samé postaví na nohy, má byť brucho pevné. Vtedy je ten správny čas.
Zdravému dieťaťu nevadí byť na bruchu. Práve naopak, ležanie na brušku má dieťaťu vyhovovať. Ak mu v tejto polohe ale nie je dobre, leží na neaktívnom alebo zle aktívnom brušku, nevládze tam byť, mrnčí, trápi sa tam, je ako na balóne, preťažuje krčnú chrbticu, robí priveľké záklony hlavičky, pretože sa nedokáže pevne oprieť. Ak dieťa nemá dostatok príležitostí ležať na brušku, nemá potom dosť pevný chrbátik, dôsledkom sú guľaté chrbátiky, prehnuté driekové oblasti. Poloha na brušku je veľmi dôležitá pre posilnenie svalov na chrbte, krku a pleciach.
Má si vedieť spojiť ruky, kontaktovať noha nohu a pod., vedieť sa oprieť, vedieť, že sa ho niekto dotýka, nie len že ho stále niekto drží, obmedzuje nosením v pohybe. Vtedy nespoznáva svoju senzoriku – kde má kožu, či leží na niečom teplom, studenom, mäkkom, či má na nožičkách ponožky, či sa mu niekto hrá s prštekmi, kde jeho telo končí, rukami aj nohami spoznávať priestor. Ale ak je pričasto uviazané v šatke, nenájde si rúčky, nôžky ani ich nestimuluje k dostatočnému pohybu. Toto je často krát podceňované pod rúškom potreby emocionálnej väzby na matku. Tá je nesmierne dôležitá, ale nie za cenu obmedzovania potreby prirodzeného pohybu. Jedným zo základných znakov zdravého dieťaťa je potreba objavovať a skúmať, či už okolie alebo seba samého.
Vo vývinovom období 4.-5. mesiaca sa začne klopiť panva, chrbátik sa oprie, svalstvo už má byť pripravené na ďalšie aktivovanie, na otáčanie sa. Je zlé, keď dieťa dvihne nohy a rebrá sa „rozlejú“, to znamená, že nemá kvalitný pohyb, nemá pevné brušné svalstvo. Tu treba zdôrazniť, že do polohy sedu sa má dieťa dostať samé, bez pomoci dospelého či nejakých podopieracích pomôcok. Ak sa dieťa vyvíja správne a kvalitne, nepotrebuje pomoc, všetko zvládne postupne v čase samo svojou vlastnou aktivitou a prácou. Svalstvo sa potrebuje k tejto polohe dopracovať postupne.
Súčasne s budovaním silných nôh, odrážaním sa od podložky, aktivovaním prstov sa buduje aj stred tela. Ak je to dostatočne silné, dokáže stabilizovať chrbticu v akejkoľvek polohe. Sú to lokomočné vzorce, ktoré si dieťa buduje, aby sa časom vedelo oprieť o všetky štyri končatiny, prísť na to, ako si sadnúť, ak začať loziť atď.
Je otázne, čo je dostatočný priestor a čo považujú rodičia za prirodzený pohyb. Predošlá generácia považovala za prirodzenú aktivitu povedzme lozenie po stromoch, počas ktorého sa aktivovali také svalové skupiny, ktoré súčasná generácia aktivuje podstatne menej. Rovnako prirodzené bolo skákanie cez gumu, ktoré tiež aktivovalo veľmi dôležité svaly do takej miery, že deti mali pevnejšie držanie tela, stabilitu. Dnes je potrebné motivovať deti k fúkaniu bubliniek, fúkaniu do píšťalky. Všetko toto je dôležité pre správne zapájanie svalových skupín, čoho dôsledkom je potom správna postúra, správne dýchanie, správna chôdza a tým pádom dobrý stabilizačný systém tela.
Dôležité je dovoliť dieťaťu, aby bolo aktívne, aby samo zdolávalo prekážky, ktoré sú preň výzvou, dovoliť mu objavovať a skúmať. Ak dieťa „nespadne“, nenaučí sa vstávať. Rodič má vytvárať mantinel, aby si dieťa neublížilo, no nebrániť mu v pohybe a objavovaní.
Žiadna žena sa nestane matkou s návodom, ktorý zahŕňa body, ako sa správne starať o dieťa. Po narodení dieťaťa je potrebné, aby…
Najdôležitejšie pre zdravý psychický vývin dieťaťa je jeho prvých 5 rokov života. Rodina je nevyhnutným základom pre vývin harmonickej osobnosti…
Každé vývinové obdobie v živote dieťaťa má svoje opodstatnenie a je akousi prestupovou stanicou pre ďalšie obdobia. Vo všeobecnosti možno povedať, že nie…
