Problémy s čítaním u detí

V tomto článku sa dozviete

• Problémy s čítaním ovplyvňujú úspešnosť žiaka
• Čo by si malo dieťa uvedomovať?
• Ďalšie príčiny ťažkostí pri osvojovaní čítania
• Pozor na varovné signály – napr. dvojité čítanie
• Následky pri problémoch s čítaním
• Rada odborníka na záver

Väčšina detí prichádza do školy s nadšením. Prirodzeným a zároveň jedným z najintenzívnejších prejavov tohto vývinového obdobia je, že sa tešia na knihy, pochvaly od pani učiteľky a na to, že sa už konečne naučia čítať, písať a počítať. O to väčšie môže byť ich rozčarovanie, keď sa objavia prvé problémy. V prvých ročníkoch základnej školy sú to najčastejšie práve problémy s čítaním. Učiteľ, a spolu s ním aj rodičia, by mali spozornieť už pri prvých náznakoch problémov pri čítaní. Ak sa totiž problém včas nepodchytí, dieťa si nedostatočnú schopnosť pochopiť prečítaný text so sebou prenáša do vyšších ročníkov. Text síce prečíta, ale nerozumie mu.

Problémy s čítaním ovplyvňujú úspešnosť žiaka

Neporozumenie prečítaného textu výrazne ovplyvňuje úspešnosť žiaka vo všetkých predmetoch. Prostredníctvom čítania sa dieťa nielen učí, ale získava aj nové vedomosti a poznatky. Nedostatočným porozumením prečítaného textu trpí dieťa aj vo vyšších ročníkoch pri zadaní úloh z predmetov, ako sú matematika, dejepis, geografia a pod. Ovplyvňuje tak výsledok svojej práce. Základný spôsob učenia sa je teda čítanie s porozumením. Čím je lepšie porozumenie textu, tým je vyššia pravdepodobnosť kvality schopnosti reprodukovať prečítaný text a schopnosti vedieť o prečítanom hovoriť. 

Jednou z podmienok na úspešné zvládnutie čítania pred vstupom do školy je jazyková zdatnosť a gramaticky správna reč, ktorá by mala byť zrozumiteľná, čistá, bez chýb vo výslovnosti, s primeranou dĺžkou viet. Dieťa by malo používať viacslovné vety so spojkami. Nemali by sa už vyskytovať gramaticky nesprávne tvary slov, ako napríklad: dva nohavice, sestra dostal darček, chlapovia a pod. Dieťa by malo zvládnuť prerozprávanie príbehu či vlastného zážitku v správnom slede udalostí  plynulo a jasne, a malo by tiež používať súvetia.

Všetko sa to však začína v ranom detstve, kedy dieťa získava pre mozgové operácie akúsi skúsenosť z napodobňovaním zvukov zvieratiek, hlasu blízkej osoby, z rytmiky, čo ho už na elementárnej úrovni núti k procesu predstavivosti, myslenia, zapamätávania si a k emócii, ktorá sa považuje často ako najsilnejší podnet a motivácia k samotnému čítaniu.

Čo by si malo dieťa uvedomovať?

V kontexte fonematického uvedomovania, u 6 – ročného dieťaťa ide najmä o uvedomovanie si zloženia slov zo slabík a hlások. Dieťa má byť schopné identi?kovať prvú a poslednú hlásku v slove a vedieť slovo na hlásky aj rozložiť. Tieto fonematické schopnosti si dieťa ľahko trénuje napríklad napodobňovaním robota, ktorý slabikuje slová. Efektívna je aj hra na vytlieskavanie mien, vecí, ktoré dieťa práve vidí (hrač-ky, lop-ta). Veľmi zaujímavou pre deti je aj hra, v ktorej je potrebné vymyslieť čo najviac slov na začiatočné písmeno/rovnakú hlásku. 

Podľa skúseností logopédov a pedagógov prichádza do školy veľmi veľa detí s nedozretou funkciou fonematického uvedomovania. Následne pri učení sa čítať a písať dieťa nemá na čom stavať. Potrebné funkcie jazykových schopností sa dajú s deťmi nacvičiť pomocou metódy Eľkonina, najideálnejšie v predškolskom veku. Zjednodušene môžeme povedať, že ide o metódu, vďaka ktorej má dieťa pochopiť fakt, že slovo nemá iba zvukovú podobu, ale je tvorené z jednotlivých menších celkov. V prípade fonematického uvedomovania že je zložené z foném, zjednodušene z hlások. Dieťa je teda schopné určiť prvú a poslednú hlásku slova a chápe, že zmenou jednej hlásky v slove zmení slovo svoj význam. Môžeme povedať, že fonematické uvedomovanie je kľúčová schopnosť dieťaťa, od ktorej závisí jeho ďalšia schopnosť učenia sa čítať a písať.

Ďalšie príčiny ťažkostí pri osvojovaní čítania

• nedostatočne podnetné prostredie,
• slabá podpora rodinného prostredia,
• nesprávny didaktický postup osvojovania čítania,
• slabý intelektový potenciál žiaka,
• časté absencie v škole,
• porucha zraku, sluchu, pozornosti,
• dyslexia, t. j. špecifická vývinová porucha čítania.

Samotný proces čítania sa skladá z techniky čítania a z porozumenia prečítaného textu. Dieťa môže mať problém v jednej z týchto oblastí alebo súčasne v oboch, teda v porozumení aj v technike čítania. Dôležité je však povedať, že pri čítaní sa za cieľ považuje porozumenie textu ako spôsob učenia. Poruchy čítania majú negatívny vplyv na úspešnosť dieťaťa v škole, a často sú aj zdrojom emocionálnych porúch a neuróz u detí. Preto je potrebné začať skôr ako v materskej škole, začať doma s blízkou osobou, začať literatúrou adekvátnou veku dieťaťa, ktorá do hry dostane detskú tvorivosť, fantáziu, predstavivosť. Prostredníctvom literatúry sa dieťa oboznamuje s jednoduchým obsahom (začať s tým zložitejším až v školskom veku býva neskoro). U dieťaťa tak rozvíjame empatiu, schopnosť udržať pozornosť a dôležitú vlastnosť, ktorou je zvedavosť.

Pozor na varovné signály – napr. dvojité čítanie

Pri odhaľovaní problémov s čítaním  často natrafíme na navonok „nevinné“ dvojité čítanie. Práve to je však závažným brzdením schopnosti dieťaťa porozumieť prečítanému textu. Ide o akúsi detskú stratégiu nesprávnej techniky čítania v snahe zrýchliť tempo svojho čítania. Dvojité čítanie znamená, že dieťa si prečíta slovo najskôr potichu (po hláskach, slabikách, prípadne celé slovo) a potom ho prečíta ešte raz nahlas. Tu sa však narušuje plynulosť a samozrejme aj porozumenie prečítaného textu. Dieťa tak pri dvojitom čítaní nedokáže zreprodukovať to, o čom čítal. Vtedy hovoríme o ťažkosti s reprodukovaním textu, alebo o probléme s porozumením prečítaného textu.

Následky pri problémoch s čítaním

Neschopnosť čítať a následne nedostatočné pochopenie textu sa odráža v hodnotení žiaka pedagógom, a následne znižuje snahu dieťaťa učiť sa. Ani vynaložená námaha sa neodráža na výsledkoch v škole. Následne strata trpezlivosti rodičov vedie k trestom za zhoršenie prospechu. Učenie a škola sa stávajú nepriateľom dieťaťa, pričom samotné dieťa rezignuje. V horšom prípade sa nechuť do učenia ešte stupňuje a odráža sa to na sebahodnotení, nastupuje pocit menejcennosti a často aj poruchy správania. V škole začína dieťa vyrušovať, odmieta pracovať na hodine. Ráno pri odchode do školy sa dieťa sťažuje na bolesť brucha a pod. Môžu sa pridružiť i neurózy či záškoláctvo.

Rada odborníka na záver

Rečový prejav dieťaťa sa školskými požiadavkami skvalitňuje, osvojuje si gramatické pravidlá, skvalitňuje sa stavba viet aj ich zložitosť, vyslovuje bez fonetických chýb, rastie jeho slovná zásoba. Priemerná slovná zásoba sedemročného dieťaťa, ktoré už má zvládnuté základy čítania, je približne 2500 slov. Verbálna komunikácia dieťaťa sa skvalitňuje. Aby sa však dieťa na túto priemernú úroveň dostalo zavčasu, potrebuje podnetné prostredie, podporu rodinného prostredia a kognitívne, rečové stimuly, ktoré mu poskytuje hovorená komunikácia s dospelým a detská literatúra. Tá je u nás dostupná v pestrej škále už aj pre vek od 0 až 3 mesiacov a neskôr aj pre každé vekové obdobie raného detstva, čo je za normálnych okolností zaručená cesta k bezproblémovému zvládnutiu čítania s porozumením a tým aj schopnosti reprodukcie prečítaného textu, a teda zvládania požiadaviek daných učebnými osnovami.