Infekciu horných močových ciest najčastejšie spôsobujú baktérie E. coli. Dostávajú sa do obličiek vzostupnou cestou z močového mechúra. U menších detí sa infekcia zväčša prejaví náhlou horúčkou 39 až 40°C, triaškou, bolesťou bruška, bledosťou, vracaním, hnačkami.
Infekcie močových ciest patria k veľmi častým bakteriálnym infekciám detského veku. V prvých mesiacoch života sú častejšie postihnutí chlapci. V neskoršom období prevažujú u dievčat a žien. Infekcie sú často príčinou nejasného febrilného stavu, hlavne u detí do 3 rokov.
Poznáme dve klinické formy infekcie močových ciest:
K horným močovým cestám patria obličky, obličkové panvičky a močovody. Obličkové kalichy vychádzajúce z obličky predstavujú začiatok vývodných močových ciest. Postupne sa spájajú do obličkovej panvičky, ktorá plynulo prechádza do močovodu. Močovod spája panvičku s močovým mechúrom.
Infekcie môžu byť akútne alebo chronické. Akútna pyelonefritída znamená prítomnosť baktérií v tkanive obličiek spolu s významnou bakteriúriou (prítomnosť bakérií) v moči.
Väčšina vyvolávajúcich mikroorgamizmov sú gramnegatívne baktérie pochádzajúce z fekálnej alebo periuretrovej flóry (flóra v okolí hrádze). Pôvodcom väčšiny je E. coli, menej často Proteus, Pseudomonas, Klebsiella a Enterobacter. Proteová infekcia je častejšia u chlapcov, pravdepodobne pre lepšie prežívanie tohto patogénu pod predkožkou. Infekcia pseudomonádami často poukazuje na prítomnosť štrukturálnej anomálie močových ciest.
Do močového traktu sa baktérie dostávajú dvomi cestami, hematogénnou a vzostupnou.
Hematogénna cesta (krvou) sa predpokladá len u novorodencov, malých dojčiat a pri sepse. Vo všetkých ostatných vekových skupinách vzniká infekcia prakticky výlučne vzostupnou cestou. Pri nej baktérie pochádzajú z čreva, kolonizujú perineum (hrádzu) a oblasť okolo ústia močovej rúry. Cez ňu vystupujú do močového mechúra a obličiek.
Klinický obraz je ovplyvnený viacerými faktormi ako sú vek, lokalizácia infekcie, výskyt obštrukčnej uropatie, pohlavie, vyvolávajúci činiteľ. Infekcie močových ciest spojené s vysokými teplotami takmer vždy poukazujú na postihnutie obličkového parenchýmu. Akútnejšie prebiehajú zvyčajne prvé infekcie močových ciest a obličiek. Opakujúce sa majú menej intenzívne klinické prejavy.
U novorodencov je klinický obraz úplne atypický a prejavuje sa celkovými príznakmi infekcie, neprospievaním, prolongovanou žltačkou či hemolytickou anémiou. Pri súčasnom výskyte malformácií močového traktu má septický priebeh, s meningizmom, febrilnými kŕčami či žltačkou.
U dojčiat a batoliat sa infekcia zväčša prejaví horúčkou. V popredí klinického obrazu býva meningizmus, zvýšená dráždivosť, bolesť bruška, vracanie, hnačky, sklon k dehydratácii, bledosť až sivé sfarbenie pokožky, žltačka, kŕče, dieťa rýchlo ubúda na váhe.
U starších detí a mladistvých sa infekcia začína zvyčajne náhle, vysokou teplotou 39 až 40°C a triaškou. Pacienti vyzerajú chorí, vracajú, odmietajú piť tekutiny, ponosujú sa na bolesti v bedrovej krajine, bolesti brucha a často aj na obtiažne, bolestivé močenie, majú skalený moč.
Anamnéza sa musí zamerať na aktuálne príznaky choroby, ale tiež na dôkladný rozbor predchorobia. Dôležitý je priebeh gravidity a pôrodu, pôrodná hmotnosť, vrodené anomálie a predispozičné faktory. U dieťaťa je významný výskyt horúčok nejasného pôvodu, bolestivého a častého močenia, nezvyčajný zápach a skalenie moču.
Pri fyzikálnom vyšetrení sa nesmie zabudnúť na tapotement (bolestivá reakcia chorého pri poklope na oblasť kostovertebrálneho uhlu), zmeranie tlaku krvi a vyšetrenie genitálu.
Z laboratórnych vyšetrení svedčia pre pyelonefritídu nálezy zo séra a moču.
Pre správnu diagnostiku je nevyhnutný adekvátny a spoľahlivý zber moču. Kontaminácia môže viesť k falošne pozitívnym výsledkom, čo vystaví dieťa ďalším zbytočným vyšetreniam.
Pre diagnózu pyelonefritídy svedčí: prítomnosť bielych krviniek, krvi a bielkovín v moči, pH moču viac ako 7,0, nitrity a IL-6 v moči, dôkaz významnej bakteriúrie kultivačným vyšetrením. Rast zmiešanej flóry bez nálezu bielych krviniek v moči zvyčajne poukazuje na kontamináciu.
Na zobrazenie obličiek a väčších anomálií sa ako prvé používa USG vyšetrenie obličiek a močových ciest už v akútnej fáze ochorenia.
Z RTG vyšetrení je u detí po prekonanej infekcii indikovaná mikčná cystouretrografia, ktorá slúži na odhalenie refluxu a chlopne zadnej močovej trubice. Pri podozrení na poruchu drenážných funkcií jednotlivých častí odvodných močových ciest sa indikuje dynamická scintigrafia.
DMSA, statická scintigrafia je v súčasnosti najcitlivejšou metódou na diagnostiku a lokalizáciu akútnej pyelonefritídy. Umožňuje tiež sledovať progresiu po pyelonefritíde a následný rozvoj renálnych jaziev.
U dojčiat sa za klinický dôkaz pyelonefritídy pokladá prítomnosť aspoň 3 zo 4 Jodalových kritérií:
| Parameter | Pyelonefritída | Infekcia dolných močových ciest |
| Teplota (°C) | >38 | <38 |
| CRP (mg/l) | >20 | <20 |
| Sedimentácia (mm/h) | >25 | <25 |
| Koncentračný test | Znížený | V norme |
Tabuľka č.1 Jodalove kritériá lokalizácie infekcie v močovom trakte
Akútna pyelonefritída si vyžaduje 10 až 14 dňovú liečbu antibiotikami. Pri empirickej liečbe sa volia antibiotiká rezistentné voči betalaktamáze, t. j. cefalosporíny II. generácie, chránené aminopenicilíny, alternatívou sú cefasloproíny III. generácie.
Pri rezistentných kmeňoch sa volí kombinácia cefalosporínov II./III. generácie + aminoglykozid. Antibiotiká sa nasadzujú pri podozrení na pyelonefritídu ihneď po adekvátnom odbere moču na kultiváciu. Parenterálna liečba je potrebná u dojčiat a u pacientov so septikémiou (prítomnosť bakérií v krvi) alebo vracaním.
Niekedy sa odporúča začať vnútrožilovú liečbu antibiotikami u všetkých chorých s akútnou pyelonefritídou a podávať ich až do ústupu septických horúčok. Pri dobrej odpovedi a poklese teploty sa po 4. až 5. dni liečby môže prejsť na klasické podávanie antibiotík.
Pri adekvátnej liečbe je ústup príznakov nasledovný:
Po obdržaní výsledku kultivácie moču a citlivosti močového patogéna je liečbu potrebné zmeniť na cielenú. U detí môže na antibiotickú liečbu ďalej nadväzovať chemoprofylaktická po dobu 4 až 6 týždňov.
K všeobecným opatreniam v liečbe močových infekcií patrí:
Proteinúria – ako z názvu vyplýva – označuje príliš vysoké hladiny bielkovín v moči, ktoré môžu ovplyvniť funkciu obličiek. Príčin môže byť…
Infekcie močových ciest sú infekcie ktorejkoľvek časti močového systému – obličiek, močovodov, močového mechúra a močovej rúry. Väčšina infekcií zahŕňa…
Urologické problémy sa vyskytujú pomerne často nie len u mužov, ale aj u žien. Čo najčastejšie trápi mužov po 50.…
