Tumor vzniká nekontrolovateľným množením buniek, ktoré obranné mechanizmy nášho tela nedokážu zastaviť. Nádory sa delia na nezhubné (benígne) a zhubné (malígne), ktoré tvoria metastázy. Rakovina žlčníka je zhubné nádorové ochorenie, ktorého prognóza nie je príliš priaznivá. Vyskytuje sa až 5-krát častejšie u žien ako u mužov. Prejavy rakoviny žlčníka sú často skryté za dlhodobými zažívacími problémami, preto k samotnej liečbe rakoviny dochádza neskoro. Liečba spočíva v chirurgickom odstránení žlčníka, chemoterapii a ožarovaní. Skoré zistenie ochorenia zvyšuje pravdepodobnosť úspešnej liečby.
Rakovina žlčníka a žlčových ciest vzniká z epitelových buniek, ktoré vystielajú tieto štruktúry. Faktory, ktoré ovplyvňujú vznik tohto druhu rakoviny, sú žlčové kamene, porucha odtoku žlče, zápal žlčových ciest, anomálie žlčových ciest, infekcie spôsobené parazitmi.
Skutočnosť, že žlčník sa nachádza v blízkosti pečene, v neskoršom štádiu zapríčiňuje prerastanie nádoru do tejto najväčšej žľazy. Okrem toho môže prerastať do hrubého čreva, do pankreasu alebo do pobrušnice.
Prejavy ochorenia bývajú v počiatočných štádiách skryté za zažívacími problémami. Najdôležitejšie príznaky sú žltačka, horúčka, zimnica, triaška a bolesti brucha v oblasti vpravo pod rebrami. Tumor sa môže tiež prejaviť ako náhle vzniknutý zápal žlčníka.
Diagnostika rakoviny žlčníka a žlčových ciest nie je vôbec jednoduchá, pretože vo svojich raných štádiách sa prakticky neprejavuje. Diagnózu stanoví lekár na základe anamnézy a klinického vyšetrenia. Pri klinickom vyšetrení môže odhaliť zväčšenú pečeň a tuhý útvar nachádzajúci sa v jej blízkosti. Pri odbere krvi sa robia testy zamerané na zvýšene hodnoty bilirubínu, ktorý poukazuje na vznik žltačky.
Zo zobrazovacích diagnostických metód sa uplatňuje ultrasonografia a počítačová tomografia (CT). Medzi špeciálne metódy, ktoré mimoriadne pomáhajú diagnostikovať nádor, patrí endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia (ERCP). Princíp tejto metódy spočíva v zavedení ohybného nástroja v tvare rúrky do ústia žlčových ciest. Po zavedení do žlčových ciest sa spolu so žlčníkom nastreknú kontrastnou látkou, ktorá je potom zobrazená röntgenovými lúčmi. Najpresnejšie vyšetrenie, ktoré upresní, či ide o nádor, je odobratie tkaniva a následné vyšetrenie pod mikroskopom (biopsia).
Základným liečebným postupom je chirurgický výkon. Pri ňom sa vyberie celý žlčník aj s postihnutými žlčovými cestami a priľahlými postihnutými tkanivami. Taktiež sa využíva chemoterapia s 5-fluorouracilom v kombinácii s leukovorínom a cisplatinou. Ožarovanie má obmedzenú účinnosť.
Prevencia spočíva v čo najrýchlejšom riešení problémov týkajúcich sa žlčníka a žlčových ciest. Patria sem zápaly a žlčníkové kamene. Operácie žlčníkových kameňov sa netreba obávať a v prípade potreby zákrok podstúpiť. Pri cestovaní do exotických krajín treba myslieť na možnosť nákazy parazitmi, ktoré môžu spôsobiť zápal žlčových ciest.