
Hovorí sa, že pes je najlepší priateľ človeka. V mnohých prípadoch je však oveľa viac než len spoločníkom na prechádzkach – je naším kamarátom, ale aj terapeutom. Canisterapia, teda liečba pomocou špeciálne vycvičených psov, dnes pomáha aj v klinickej praxi. Ako canisterapia funguje a v čom je prospešná? Na to nám odpovedal odborník PhDr. Richard Bodnár, klinický psychológ z nemocnice Trebišov.
Pôvodne som mal úplne iné plány – práca automechanika, avšak po dôraznej rade mojich milovaných rodičov som navštevoval gymnázium, na ktorom som si vybral semináre biológie a náuky o spoločnosti, z ktorých mi následne vyšlo štúdium psychológie. Počas štúdia mi pripadal najzaujímavejší klinický smer, v ktorom som sa rozhodol pokračovať.
Najviac ma napĺňa spokojnosť pacientov, keď vidíme, ako v zlepšenom stave odchádzajú z nemocničného prostredia a vrcholom spokojnosti je, keď obdržíme pozitívnu spätnú väzbu, a teda aj ja viem, že svoju prácu robím najlepšie, ako dokážem.
Po ukončení štúdia na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach absolvoval odbornú stáž vo Fakultnej nemocnici v Hradci Králové. Špecializuje sa na klinickú psychológiu, ktorej sa venuje v ambulancii v nemocnici Trebišov.
Canisterapia (kanisterapia) je v jednoduchosti povedané liečba psom alebo liečba pomocou psa. Canisterapiu delíme na viacero druhov, najmä z dôvodu vopred stanoveného cieľa, avšak povedal by som, že sa jedná o podpornú metódu v liečbe rôznych ochorení za prítomnosti psa.

Ako som spomínal pri predchádzajúcej otázke, canisterapia má vopred stanovený cieľ. Samozrejme, že bežný kontakt so psom môže mať taktiež za cieľ rozveselenie, hru alebo iné činnosti, avšak canisterapia je cielená na liečbu a pomoc pre ľudí trpiacich ochorením, či už psychickým alebo fyzickým.

V prvom rade dôjde k uvoľneniu, pes nesúdi, pes bude pri Vás, pes Vám ukáže spolupatričnosť aj počas najtemnejších myšlienok, počas pocitu zlyhania, počas smútku, či iných negatívnych emóciách. Ten moment s terapeutickým psom dodá ľuďom nádej, istotu, pocit radosti a odbremení myseľ od negatívneho zahltenia, na čom sa následne dá stavať liečebný proces.
Najčastejšie sa jedná o osoby trpiace úzkostnými a depresívnymi poruchami. Hoci je možné canisterapiu využiť aj pri organických poškodeniach, stabilizovaných psychotických ochoreniach, či tam zaradíme aj poruchy osobnosti, množstvo pacientov vie mať z tohto typu terapie osoh.
Nerád by som generalizoval, no poviem, že takmer pri všetkých, ktorí podstupujú terapiu. Najčastejšie sa jedná o osoby trpiace depresívnym syndrómom či úzkostnými poruchami. Spadajú tam však aj ľudia s problematikou závislostí, organických poškodení, aj duševnej zaostalosti.
„V praxi sa pri canisterapii stretávam najmä s osobami trpiacimi úzkostnými a depresívnymi poruchami,” približuje nám svoju klinickú prax s caniterapiou psychológ PhDr. Richard Bodnár.

Celkovo z praxe ich bolo viac, neviem určiť konkrétny príklad, no pár takých najviac rezonujúcich:
Babička s ľahkým stupňom demencie, imobilná, veľa somatických ťažkostí, ktorá mala veľmi ťažký život veľmi ľutovala, že nikdy nevidela Tatry. Tak sme jej aplikovali expozičnú virtuálnu realitu na lôžku a vzali sme ju priamo do Álp. Tie slzy šťastia ma priam prinútili taktiež vyroniť pár sĺz od potešenia.
Ďalším príkladom je pán, ktorý, ako sa vraví, ušiel hrobárovi z lopaty. Rodina ho doviezla s tým, že s jeho závislosťou je koniec, keďže už sa ani nehýbal, nekomunikoval, bol len na lôžku. Vďaka aktivite lekárov, sestier, sanitárov a čistote upratovačiek sa nám všetkým podarilo postaviť ho na nohy. Odchádzal “o 20 rokov mladší”, vysmiaty, spokojný a pravidelne navštevuje AA klub, kde sa zatiaľ perfektne drží.
V jednoduchosti, všetkým. Či už ide o potešenie, skúsenosť, zdvihnutie sebavedomia, pocit spolupatričnosti, štipku radosti a iných takýchto drobností, canisterapia vie pomôcť každému človeku iným spôsobom, často práve takou formou pomoci, akú práve vyžaduje.