Rozhovor s oftalmológom: Čo môžete pre svoje oči spraviť už dnes?

V tomto článku sa dozviete

• Dobrý deň, mohli by ste sa nám v krátkosti predstaviť? Čo vás nasmerovalo práve k oftalmológii a na ktorú konkrétnu podoblasť sa vo svojej klinickej praxi špecializujete?
• Aké najčastejšie problémy očí v praxi vnímate, ktorým by sa dalo predísť včasnou prevenciou a informovanosťou?
• Chodia k vám ľudia aj preventívne alebo až keď nastane problém? Ako vnímate povedomie o oftalmológii u pacientov na Slovensku?
• Existuje z Vašich skúseností v živote človeka konkrétne obdobie, kedy sa zrak zhoršuje najrýchlejšie? Je to nástup do školy, práca za počítačom, alebo nejaký magický vek?
• Dnes si ľudia kupujú okuliare na čítanie v drogériách alebo si „diagnostikujú“ zrak podľa online testov. V čom je najväčšie riziko tejto samodiagnostiky pri očiach?
• Čo je jedna vec, ktorú by ste odporučili každému čitateľovi urobiť pre svoje oči hneď po dočítaní tohto rozhovoru?

Dobrý deň, mohli by ste sa nám v krátkosti predstaviť? Čo vás nasmerovalo práve k oftalmológii a na ktorú konkrétnu podoblasť sa vo svojej klinickej praxi špecializujete?

Z humorného pohľadu by sa dalo povedať, že ma k oftalmológii priviedol nedostatok kreativity a málo fantázie. Je to preto lebo aj môj dedo aj otec a dokonca ešte aj moja mama boli a sú očnými lekármi. Pravda je však taká že keď som sa od útleho detstva pohyboval medzi očami, ich chorobami a riešeniami týchto chorôb nejakým spôsobom ma to automaticky vtiahlo do sveta očné lekárstva. 

Čo sa týka rôznych podoblastí oftalmológie ktorým sa venujem, tých je viacero. Mojou doménou je rohovka. Zaoberám sa ochorením rohovky ktorému sa hovorí keratokónus, venujem sa transplantáciám rohovky, korekcii dioptrických chýb – hlavne extrémnych dioptrických chýb a operáciám sivého zákalu. 

Nie zriedkavo sa takisto venujem poúrazovým stavom a rekonštrukciám tzv. predného segmentu oka. Ak by som to mal zosumarizovať, doposiaľ som vykonal viac ako 30 000 operácií sivého zákalu viac ako 2 500 transplantácií a iných operácií rohovky a viac ako 20 000 operácií na korekciu dioptrických chýb.

MUDr. Pavol Veselý, očný chirurg na klinike VESELY

Aké najčastejšie problémy očí v praxi vnímate, ktorým by sa dalo predísť včasnou prevenciou a informovanosťou?

Odpovedí na túto otázku môže byť viacero. Záleží to od toho, ktorej časti oftalmológie sa  očný lekár detailnejšie venuje. Tí ktorí sa venujú ochoreniam sietnice môžu hovoriť o prevencii pokročilej degenerácie makuly. Tí ktorí sa venujú ochoreniu nazývanému zelený zákal alebo glaukóm môžu hovoriť o prevencii vzniku tohto ochorenia. Tí ktorí sa venujú pedooftalmológii môžu hovoriť o prevencii vzniku krátkozrakosti. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. 

Každý očný lekár by preto mal venovať veľkú pozornosť každému možnému očnému ochoreniu, ktorému sa pomocou prevencie dá predísť. A keď možno nie úplne predísť, tak aspoň zabrániť vzniku takých štádií ochorenia, ktoré majú zásadný vplyv na zrakovú ostrosť. Napríklad operáciu sivého zákalu v dnešnej dobe preventívne vykonávame oveľa skôr než pred 20 alebo 30 rokmi. Dôvod je veľmi jednoduchý – nároky na kvalitu zraku v súčasnosti sú oveľa väčšie než v minulosti.

„Pokiaľ sa očnému ochoreniu nedá úplne predísť, snahou každého očného lekára by malo byť aspoň zabrániť takým štádiam ochorenia, ktoré majú zásadný vplyv na zrakovú ostrosť. Nároky na kvalitu zraku v súčasnosti sú zároveň oveľa väčšie než boli v minulosti,” hovorí MUDr. Veselý ohľadom prevencie problémov očí.

Chodia k vám ľudia aj preventívne alebo až keď nastane problém? Ako vnímate povedomie o oftalmológii u pacientov na Slovensku?

Dalo by sa to rozdeliť do dvoch skupín. Do jednej skupiny patria takí pacienti, ktorí chodia pravidelne na preventívne prehliadky raz za rok. Ale na druhej strane existuje aj skupina pacientov, ktorí prídu až vtedy keď sa ich zrak zhorší alebo ich trápi nejaký problém s očami. 

„Mnohí si o očiach myslia, že majú samoregulačnú a schopnosť a vlastne sa o ne netreba starať. To ale nie je úplne pravda. Mnohokrát je neskoro liečiť nejaké očné ochorenie vtedy, keď už začne „kradnúť“ kvalitu zrakovej ostrosti. Takto stratenú zrakovú ostrosť už mnohokrát, bohužiaľ, nie sme schopní prinavrátiť späť,” upozorňuje MUDr. Veselý.

Neviem posúdiť aké je povedomie pacientov na Slovensku o slovenskej oftalmológii. Avšak viem že mnoho pacientov sa nielen na mňa a mojich kolegov ale aj na iné pracoviská na Slovensku obracia s plnou dôverou a je im poskytnutá perfektná zdravotná starostlivosť, ktorá by mohla byť v celosvetovom merítku považovaná za vysoko nadštandardnú. Úroveň slovenskej oftalmológie je na veľmi vysokej úrovni a ja som rád, že je tomu tak.

Existuje z Vašich skúseností v živote človeka konkrétne obdobie, kedy sa zrak zhoršuje najrýchlejšie? Je to nástup do školy, práca za počítačom, alebo nejaký magický vek?

Zhoršenie zrakovej ostrosti môže nastať kedykoľvek. Záleží to, keď to tak mám povedať, od prípadu k prípadu. Je však pravdou, že sa stretávame s takými dvomi veľkými vlnami zhoršovanie zrakovej ostrosti. Prvá vlna ktorá začína byť v poslednej dobe viac a viac výrazná je spojená s detskou krátkozrakosťou. Je to potreba nosenia okuliarov do diaľky. Táto sa stáva doslova až epidemickou a postihuje čím ďalej tým väčšie množstvo deti a mladých ľudí. 

Druhým obdobím v živote človeka kedy dochádza ku zhoršeniu zraku je obdobie medzi 40. a 50. rokom života. V tomto čase sa u mnohých ľudí začína prejavovať choroba krátkych rúk, teda potreba nosenia okuliarov na čítanie. Nasledujúcim obdobím, pri ktorom dochádza k zhoršeniu zrakovej ostrosti je čas keď sa začína objavovať sivý zákal (katarakta) alebo vekom podmienené ochorenie sietnice, tzv. degenerácia makuly. Tieto ochorenia sú však, podobne ako mnohé iné, významne ovplyvnené vekom, životosprávou, stravovacími návykmi a celkovo životným štýlom.

„V praxi sa stretávame s dvoma vlnami zhoršovania zrakovej ostrosti. Prvá je spojená s detskou krátkozrakosťou. Druhá je spojená s obdobím života, kedy dochádza k zhoršeniu zraku a nastáva medzi 40. a 50. rokom života,” hovorí MUDr. Veselý o zhoršení zraku.

Dnes si ľudia kupujú okuliare na čítanie v drogériách alebo si „diagnostikujú“ zrak podľa online testov. V čom je najväčšie riziko tejto samodiagnostiky pri očiach?

Toto sú dve rôzne veci. Sám nepovažujem okuliare z drogérie, supermarketu či z lekárne za škodlivé. Je to výborná náhrada okuliarov vyrobených v optike. Samozrejme, že okuliare v optike sú vyrobené pre každého konkrétneho človeka podľa jeho potrieb a zodpovedajú stavu jeho očí. Okuliare z drogérie, lekárne či supermarketu by nemali nahrádzať okuliare z očnej optiky ale majú byť do istej miery S.O.S. riešením v prípade straty alebo poškodenia okuliarov z optiky.

Existuje veľa samo diagnostických pomôcok, vďaka ktorým mnoho pacientov odhalí prítomnosť nejakého očného ochorenia. Najznámejším a najrozšírenejším pomôckou je takzvaná Amslerova mriežka. Je to malá tabuľka so zvislými a vodorovnými čiarami ktorá dokáže upozorniť na vznikajúce ochorenie sietnice – makuly. 

„Samovyšetrenie považujem za veľmi dobrého pomocníka a istú formu prevencie,” reaguje na prevenciu a samodiagnostiku v oblasti oftalmológie MUDr. Veselý.

Čo je jedna vec, ktorú by ste odporučili každému čitateľovi urobiť pre svoje oči hneď po dočítaní tohto rozhovoru?

Dalo by sa povedať že podstúpiť preventívne očné vyšetrenie je asi tá najrozumnejšia vec, ktorú by každý mohol pre svoje oči urobiť. Keď však máte pocit že oči sú úplne v poriadku, v období extrémnej záťaže očí spôsobenej digitálnym vekom, v ktorom žijeme, odporúčal by som dopriať očiam pravidelný a dostatočný oddych. Znamená to tráviť čo najviac času v exteriéri, tým nemyslím nákupné centrá, ale prírodu alebo parky. 

„Taktiež popri práci s počítačom, ktorá je náročná by som určite odporučil dodržiavať pravidlo 20 – 20 – 20. Znamená to raz za 20 minút zdvihnúť zrak od počítača, pozrieť sa minimálne na 20 sekúnd hoci len cez okno na nejaký predmet ktorý je vzdialený aspoň 20 metrov od nás. Pri práci s počítačom v kancelárskom prostredí by som určite každému odporučil pravidelnú aplikáciu kvalitných umelých slz,” odporúča MUDr. Veselý ako prevenciu zhoršenia zraku pri kancelárskej práci.