Niektoré lieky dokážu rýchlo uľaviť od úzkosti, paniky či nespavosti, no pri dlhšom užívaní môžu viesť k závislosti. Čo sa vtedy deje v mozgu, ktoré skupiny liekov sú najrizikovejšie, prečo ich lekári aj tak predpisujú a aký má byť prvý krok, keď máte pocit, že sa vám užívanie vymyká spod kontroly? Odpovedajú lekárka MUDr. Paulína Turisová a klinická psychologička Mgr. Ľudmila Barnová z OLÚP Predná Hora.
Paulína Turisová:
Na to, aby sme možno aj tak laicky porozumeli, čo sa v mozgu závislého človeka na liekoch deje, je dôležité pochopiť tri piliere závislosti.
Prvým je navyšujúca sa tolerancia, alebo stav, kedy organizmus prestáva reagovať na dané liečivo a na dosiahnutie účinku, napríklad úľavy od bolesti, potrebuje pacient stále vyššiu dávku.
Druhým pilierom je fyzická závislosť, pri ktorej dochádza k adaptácií tela na prítomnosť látky. V prípade, že by sme takúto látku náhle vysadili, sa objavujú abstinenčné príznaky, ako tras, potenie, hnačky, búšenie srdca alebo v najhoršom prípade delírium.
Tretím pilierom je psychická závislosť, ktorá je charakterizovaná nutkavým správaním, stratou kontroly nad užívaním a pokračovanie v užívaní, aj napriek negatívnym dôsledkom.
V mozgu môže dôjsť k takzvanej dopamínovej búrke. Lieky, na ktorých vzniká závislosť, spúšťajú proces, pri ktorom sa masívne vyplavuje dopamín v oblasti nucleus accumbens. To je centrum odmeny a potešenia.
Mozog si to potom vysvetlí tak, že látka je pre prežitie rovnako dôležitá ako jedlo alebo sexuálna aktivita, len s ešte silnejším, euforickým efektom.
Ak však človek užíva tieto látky dlhodobo, postupne dochádza k neuroadaptácii, teda k znižovaniu počtu dopamínových receptorov. Výsledok je, že liek už neužíva preto, aby mu bolo lepšie, ale aby dosiahol aspoň aký-taký „normálny“ psychický stav a unikol anhedónii, čiže stavu, keď nedokáže prežívať radosť z činností, ktoré ho kedysi tešili.
V roku 2025 ukončila štúdium všeobecného lekárstva na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. Aktuálne je zaradená do špecializačného štúdia v odbore Psychiatria na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Cenné praktické skúsenosti získavala už počas vysokoškolského štúdia prácou na akútnom psychiatrickom oddelení.
Od septembra 2025 pôsobí ako lekárka v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom na Prednej Hore, kde pracuje na 1. oddelení. V rámci tohto pracoviska sa zameriava na liečbu a stabilizáciu pacientov závislých od rôznych psychoaktívnych látok.
Vo svojej medicínskej praxi sa venuje predovšetkýmmanažmentu odvykacích stavov, somatickej stabilizácii a komplexnej diagnostike v úvodnej fáze liečebného procesu. V centre jej prístupu je odborné sprevádzanie pacienta pri ústupe akútnych symptómov závislosti a podpora jeho následnej psychickej rovnováhy.
Mgr. Ľudmila Barnová ukončila na FIlozofickej fakulte UPJŠ V Košiciach odbor Psychológia v roku 2017. Špecializačné štúdium v odbore Klinická psychológia získala v roku 2024.Od roku 2018 je frekventantkou psychoterapeutického výcviku a súčasne od roku 2025 zaradená do výcviku v psychotraumatológii. Od roku 2020 pracuje ako psychologička v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom na Prednej Hore, na oddelení medicíny závislostí.
Vo svojej praxi sa venuje psychologickej starostlivosti o pacientov predovšetkým s látkovými závislosťami. Zameriava sa na skupinové terapie, psychologickú diagnostiku a individuálnu terapeutickú prácu, pričom pracuje aj s rodinami v procese liečby a s ambulantnými pacientmi. V centre jej prístupu je podpora zmeny, porozumenie závislosti a sprevádzanie pacientov na ceste k stabilnejšiemu životu.
Paulína Turisová:
Závislosť je komplexné ochorenie mozgu, nie je to o zlyhaní vôle. Pri dlhodobom užívaní dochádza k zmenám v prednej časti mozgovej kôry – nastáva oslabenie oblastí mozgu zodpovedných za rozhodovanie a sebaovládanie.
Súbežne s tým sa mení aj hlbšie uložené centrum odmeny – nucleus accumbens. Dochádza k jeho zníženej citlivosti na bežné, prirodzené podnety, ktoré za normálnych okolností prinášajú pocit odmeny a uspokojenia, takže tieto podnety pacient prežíva ako málo významné alebo neuspokojivé.
Zatiaľ čo rozumové centrum je utlmené, nucleus accumbens vysiela neovládateľne silné impulzy, ktoré človeka nútia v užívaní pokračovať, hoci si uvedomuje, že mu škodí.
Paulína Turisová:
Sú to prioritne benzodiazepíny, opiáty a z-hypnotiká. Špecifickou skupinou sú aj psychostimulanciá, napríklad metylfenidát, ktoré môžu byť rizikové najmä pri dospelých pacientoch s ADHD, pretože vyvolávajú euforické pocity.
Benzodiazepíny využívame napríklad pri prekrytí abstinenčných stavov pri alkohole, pri dlhodobo pretrvávajúcej úzkosti, taktiež ich prechodne podávame na preklenutie obdobia neskoršieho nástupu účinku antidepresív s následným plánom ich postupného vysadenia.
Z-hypnotiká, ako zolpidem či zopiclon, sa predpisujú najmä pri nespavosti. Pri nich sa môže vytvoriť silná psychická závislosť aj preto, že človek nadobudne pocit, že bez tabletky už nikdy nezaspí.
Opiáty sú samostatná kategória. Psychiatri používajú opiáty na zvládnutie a zmiernenie abstinenčného syndrómu u pacientov, ktorí sú na týchto látkach závislí. Opiáty sú určené prioritne na liečbu chronických bolesti, kde bola vyčerpaná bežná algeziologická terapia, napríklad v onkológii či algeziológii. Majú však mimoriadne silný návykový potenciál.
Paulína Turisová:
Tieto lieky majú vysoký potenciál závislosti, ale zároveň sú v určitých situáciách nenahraditeľné. Benzodiazepíny sa používajú ako dočasná, symptomatická liečba. Napríklad, sú nenahraditeľné pri akútnych psychotických stavoch – v takých prípadoch ich podávame spolu s antipsychotikami, aby sa človek upokojil a jeho stav sa stabilizoval.
Tiež sa využívajú na začiatku liečby antidepresívami, kedy pomôžu pacientovi prečkať najkritickejšie dni, kým sa rozbehne dlhodobá liečba depresie. Antidepresívam trvá dva až štyri týždne, kým nastúpi ich účinok. Počas tohto obdobia môže byť človek v ohrození.
Benzodiazepíny sa v psychiatrii prechodne používajú napriek riziku závislosti, pretože slúžia ako „most“ počas kritického obdobia, kým nastúpi účinok antidepresív. Počas tohto obdobia je pacient vystavený najväčšiemu riziku samovražedného konania.
Dôvodom je, že antidepresíva často zlepšujú najskôr fyzickú energiu a pohon, zatiaľ čo depresívna nálada a beznádej sa zlepšujú neskôr. Pacient tak môže získať energiu a aktivitu, ale jeho nálada zostáva depresívna, čím vzniká najrizikovejšie okno pre realizáciu samovraždy. Benzodiazepíny tu tlmia impulzivitu a úzkosť, ktorá k tomu môže viesť.
Z-hypnotiká sú predpisované pri ťažkostiach so spánkom, ktorá významne zhoršuje priebeh takmer každej duševnej poruchy. Krátkodobé nasadenie môže pacientovi pomôcť prelomiť cyklus nespavosti a načerpať sily na ďalšiu liečbu.
Ľudmila Barnová:
Ak je človek v akútnom stave a je ohrozený psychicky alebo životne, tieto lieky môžu zabrániť úplnému znefunkčneniu bežného života. Ide však o dočasnú pomoc. Liečba musí byť pod kontrolou odborníka a po krátkom čase treba tieto lieky nahradiť takými, ktoré sú bezpečnejšie a nehrozí pri nich návyk.
Paulína Turisová:
Prvým krokom je okamžité zastavenie samoliečby, ale v žiadnom prípade nie radikálne vysadenie lieku zo dňa na deň. To by viedlo k rozvoju abstinenčných príznakov a v najhoršom prípade k delíriu.
Dôležité je priznať si problém bez sebaobviňovania. Človek nie je „feťák“, je pacient s komplikáciou, ktorá vznikla počas liečby. Mal by vyhľadať psychiatra, urobiť si inventúru liekov, teda dávky a frekvenciu, a nastaviť postupné znižovanie dávok pod odborným dohľadom.
Ľudmila Barnová:
Závislosť napreduje v tajnosti, preto je ideálne nezostať na to sám. Zveriť sa niekomu blízkemu a požiadať o podporu dokáže výrazne pomôcť.
Zjednodušene povedané: prvý krok nie je „okamžite prestať“, ale vyhľadať odbornú pomoc a začať situáciu riešiť bezpečne a systematicky. To je zároveň najúčinnejšia cesta, ako minimalizovať riziká a zvýšiť šancu na úspešné zvládnutie problému.
Paulína Turisová:
Liečba prebieha vo fázach. Na začiatku je nevyhnutná dôkladná diagnostika u psychiatra. Zisťujeme, čo konkrétne človek užíva, ako dlho, v akom množstve a do akej miery si problém uvedomuje. Zároveň nás zaujíma, či sa chce liečiť sám, alebo je motivovaný skôr externými faktormi. Robíme tiež toxikologický screening z krvi a moču, ktorý presne určí hladiny látok v organizme.
Druhá fáza je samotná detoxifikácia. Dávky lieku sa pod dohľadom odborníka postupne znižujú. Pri benzodiazepínoch často prechádzame z liekov s krátkym účinkom na lieky s dlhším polčasom rozpadu. Hladina v tele je potom stabilnejšia a vysadzovanie bezpečnejšie.
Pomáhame si aj farmakologickou podporou, teda liekmi, ktoré pôsobia na úzkosť, alebo nervozitu a zároveň pri nich nehrozí riziko vzniku závislosti.
Ľudmila Barnová:
Súčasťou odvykacích stavov bývajú zvyčajne úzkosti, kolísajúci psychický stav. Intenzívny terapeutický program pomáha pacientovi zvládať psychickú záťaž a deje sa tak prostredníctvom skupinových a individuálnych psychoterapií alebo špecificky zameraných skupín, ako je protiúzkostná, antidepresívna skupina, arteterapia, relaxácie. Intenzívne spolupracujeme s liečebným telovýchovným pedagógom a rehabilitáciou. Cieľom je naučiť sa upokojiť telo aj myseľ bez pomoci chémie.
Zároveň pátrame po príčinách, či ide o traumu, stratu blízkeho alebo problémy s emóciami. Liečba sa nesmie obmedziť len na potlačenie symptómu, potrebuje pomôcť pochopiť, prečo sa závislosť rozvinula. Stav pri znižovaní dávok často kolíše, preto je kľúčový individuálny prístup a podpora, aby človek proces dokončil aj cez dočasné zhoršenia.
Ľudmila Barnová:
Na Slovensku a v Česku poznáme viacero overených aplikácií. Sú zamerané na úzkosť, paniku či depresiu a obsahujú cvičenia aj kontakty na odborníkov.
Fungujú ako psychologická pomoc vo vrecku, ktorá dokáže človeku akútne pomôcť zregulovať emócie. Vyžadujú však aktívnu prácu používateľa na sebe samom.V zahraničí sa už rozvíja model, kde zdravotné poisťovne tieto aplikácie preplácajú ako podporu medzi návštevami lekára. Bol by to skvelý systém aj pre nás, aby bolo duševné zdravie dostupnejšie.
Paulína Turisová:
Niektoré výživové doplnky a rastlinné prípravky môžu byť pre časť ľudí podporným riešením pri dlhodobom strese. Ich účinok však nebýva okamžitý a spravidla sa spája skôr s pravidelným a dlhodobejším užívaním. Zároveň je dôležité vnímať ich ako doplnok, nie ako náhradu odbornej starostlivosti alebo riešenie akútnych psychických ťažkostí.
Ľudmila Barnová:
Dôležité je aj to, čomu veríte, že vám pomáha. Ak veríte, že vám výživový doplnok pomáha, a zároveň sa aktívne staráte o psychické zdravie, samotný tento pocit môže podporiť vašu pohodu.
Zároveň je dobré vedieť, čo užívate. Kým napríklad ašvaganda je schválený doplnok výživy, pomerne často sa stretávame z radov pacientov s otázkami súvisiacimi s inými látkami, napríklad CBD. Vzťah medzi touto témou a lekárskou odbornosťou sa stále vyvíja, pričom lekári zdôrazňujú potrebu klinických štúdií a varujú pred jeho nekontrolovaným užívaním.
Dokážete si predstaviť mesiac bez alkoholu? Ak nie, zbystrite. Aj nevinný pohár vína po náročnom dni či štamprlík na upokojenie…
Ako funguje závislosť na sociálnych sieťach či nakupovaní? Sú Slováci a Česi národmi alkoholikov? Je pohár vína po náročnom dni…
Metóda pre doplnkové liečenie ženskej neplodnosti, ktorá pomohla stovkám žien trpiacich neplodnosťou otehotnieť. Je založená na pravidelnom precvičovaní jednoduchých cvikov,…
